V západnom Poľsku poľnohospodári na 24 farmách práve plánujú osevné postupy založené na regeneratívnom spôsobe obrábania pôdy. Postupne budú striedať obilniny, repku, strukoviny a iné plodiny na pôde, ktorú nebudú orať. Prvé plodiny im už dorastajú na poliach – spolu na 5 454 hektároch.

Predtým absolvovali školenie o postupoch, ktoré majú zlepšiť zdravie pôdy, zadržiavanie vody v nej a znížiť objem používanej chémie. Na ich zavedenie môžu počítať s finančnými stimulmi. Úrodu repky už majú zazmluvnenú so spoločnosťou PepsiCo, olej z nej využijú pri výrobe čipsov značky Lay´s a Doritos.

Pšenica zas bude pridávaná do krmív Pedigree a Whiskas, ktoré spadajú pod koncern Mars. Oba tieto potravinové giganty spolu s ďalšou spoločnosťou ADM realizujú tento projekt v Poľsku od konca minulého roku. Podobných príkladov, keď veľké potravinové koncerny pomáhajú farmárom v období transformácie na regeneratívne poľnohospodárstvo, je v Európe viac.

Na Slovensku menšinová záležitosť

Na Slovensku je regeneratívne poľnohospodárstvo vnímané ako ekologickejšia alternatíva ku konvenčnému poľnohospodárstvu, ktorú rozvíjajú najmä neziskové a výskumné organizácie alebo poradenské firmy. V každom prípade to je menšinová záležitosť. Ani EÚ nemá pre regeneratívne poľnohospodárstvo ako metódu osobitý balík podpory, hoci niektoré jeho prvky sú podporované v rámci kondicionalít či ekologického poľnohospodárstva: rotácia plodín či pestovanie medziplodín. Vo svete je pritom táto metóda hospodárenia podporovaná veľkým kapitálom a zaujali k nej stanovisko veľké svetové ekonomické a finančné organizácie.

Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) znižuje klimatické riziká v dodávateľských reťazcoch, ale farmári potrebujú finančné stimuly pri jeho zavedení. Medzinárodná finančná korporácia (IFC) patriaca pod Svetovú banku usudzuje, že regeneratívne poľnohospodárstvo je atraktívne pre investorov preto, že vedie k merateľnému zlepšeniu environmentálnych aj ekonomických ukazovateľov.

Potravinové giganty „regenerujú spoločne“

Programy na podporu regeneratívneho poľnohospodárstva majú napríklad aj Danone, Nestlé Carlsberg, alebo Mondelez. Nedávno sa 40 veľkých výrobcov potravín a nápojov spojilo a podpísalo vyhlásenie, že budú podporovať premenu svojich dodávateľských reťazcov na regeneratívne. Manuál Regenerujeme spoločne, ktorý ich má v tomto úsilí usmerniť, vypracovala Platforma udržateľného poľnohospodárstva (SAI) so sídlom v Ženeve. Platforma realizuje pilotné projekty regeneratívneho poľnohospodárstva v 25 krajinách.

Pôda na prvom mieste

Regeneratívne poľnohospodárstvo je prístup založený na bezorbových alebo pôdu šetriacich postupoch, nepretržitom pokrytí pôdy hlavnými plodinami či medziplodinami a ďalších opatreniach podporujúcich prirodzené procesy v pôde. Jeho hlavným cieľom je zlepšovať úrodnosť, štruktúru a vodozádržnú schopnosť pôdy, ako aj obnovovať pôdny mikrobióm. V centre pozornosti je pôda – jej zdravie a schopnosť dlhodobo udržiavať produkčné aj ekologické funkcie, ktoré môžu byť pri intenzívnom konvenčnom hospodárení narušené.

Dôvod, prečo sú veľké korporácie ochotné investovať do regeneratívneho poľnohospodárstva, nie je iba ozeleňovanie ich stratégie a imidžu, ale aj obavy zo stability dodávok, ktoré môže ohroziť degradácia pôdy, strata biodiverzity a nedostatok vody. Investorská sieť FAIRR združujúca veľké svetové investičné fondy, ktorá spravuje aktíva v hodnote miliárd dolárov, analyzovala 79 najväčších potravinárskych spoločností a usúdila, že regeneratívne poľnohospodárstvo sa stáva novým štandardom korporátnych stratégií.

Firma PepsiCo má napríklad v svojich environmentálnych cieľoch, že do roku 2030 podporí premenu hospodárenia na štyroch miliónoch hektároch na regeneratívne hospodárenie.

„Plánujeme spolupracovať s organizáciami farmárov, dodávateľmi, odberateľmi, a ďalšími hráčmi, aby sme pomohli farmárom prijať tieto praktiky prostredníctvom technickej podpory, inovácií a spoločných investícií,“ uviedla pre portál AgNavigator.com Margaret Henry, viceprezidentka pre udržateľné a regeneratívne poľnohospodárstvo v PepsiCo.

Odolnejšie

Čo však finančné a ekonomické inštitúcie požadujú, sú dáta a merateľné výsledky.

„V akademických kruhoch sa už dlho diskutuje o tom, ako môžu rôzne formy hospodárenia zmierniť dopad klimatického stresu na výsledky hospodárenia na farmách. Chýbajú nám však väčšie množiny dát naprieč rôznymi geografickými podmienkami po viacero rokov,“ uviedol profesor Erik Mathijs, šéf ekonomiky poľnohospodárstva na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene.

Práve z tohto hľadiska je zaujímavý výsledok štúdie, ktorú nedávno uverejnila organizácia Soil Capital: počas sucha v roku 2023 vo Francúzsku klesla úroda na regeneratívne obrábaných farmách približne o 8 percent, zatiaľ čo na konvenčne obrábaných farmách približne o 22 percent. Ako informuje portál AgNavigator.com, dáta zbierali v rámci projektu vo Francúzsku na vzorke 331 600 hektárov pôdy, kde hospodári spolu 1 262 fariem.

„Prvýkrát sme vystúpili z modelovania a na veľkej databáze overenej nezávislými zdrojmi sme ukázali, ako môže regeneratívne poľnohospodárstvo pomôcť ochrániť úrodu. Od konceptu sa tak dostávame na úroveň, ktorá môže byť považovaná za reálny faktor pri určovaní finančného rizika,“ cituje AgNavigator.com Andrewa Voyseya, predstaviteľa Soil Capital.

Štúdia nie je zaujímavá iba konkrétnym záverom o znížení rizika, ale aj širokou databázou údajov o rôznych typoch plodín a pôdy, ktorú sprístupní na ďalšie analýzy. Výsledkom môžu byť ekonomické modely a nástroje na rozhodovanie pri hľadaní dodávateľov, určovaní cien a rizikovom manažmente.

Nová fáza

Obdobie prechodu na regeneratívne hospodárenie trvá zvyčajne 3 až 7 rokov. V tomto čase môže poľnohospodár čeliť poklesu úrody, vyšším nákladom na osivá a investíciám do techniky. Po uplynutí tohto obdobia roľníci často uvádzajú nižšiu spotrebu minerálnych hnojív, nižšie náklady na obrábanie pôdy, lepšie využitie zrážkovej vody a menšie straty úrody počas sucha. Výnosy nie sú nevyhnutne vyššie, sú však stabilnejšie. Ethan Soloviev, zakladateľ platformy Regen House, si myslí, že ekonomický sektor už dosiahol konsenzus v otázke významu regeneratívneho poľnohospodárstva a je čas pre konkrétne iniciatívy.

„Najväčšou výzvou súčasnosti je odomknúť väčší príliv finančných prostriedkov pre farmárov prostredníctvom spolupráce medzi bankami, poisťovacími spoločnosťami, potravinárskym odvetvím a lokálnymi orgánmi,“ cituje ho AgNavigator.

Jeden z modelov, ako odmeniť poľnohospodárov za regeneratívne hospodárenie, používa Soil Capital vo svojich projektoch: Agropodnikateľ hodnotí prínosy z hľadiska životného prostredia každý rok. Redukcia emisií a obsah uhlíka v pôde sa premenia na uhlíkové kredity a tie poľnohospodár predá korporátom, ktoré chcú znižovať svoju uhlíkovú stopu.

„Po obchodnej stránke potrebuje urýchlenie transformácie dlhodobú spoluprácu medzi obchodníkmi, dodávateľmi, finančným sektorom a partnermi v implementácii. Pretože žiadna organizácia to sama nevyrieši. Zmysluplný proces závisí od zdieľania zodpovednosti naprieč celým potravinovým reťazcom a niekedy od väčšej finančnej podpory,“ uviedol Dionys Forster, riaditeľ SAI Platform pre AgNavigator.