Za počet registrácií zemepisných označení sa Slovensko nemusí hanbiť. V celej EÚ ich počet už prekročil 3700, pričom Slovensko ich má 33. Iba za uplynulé dva roky zaregistrovalo Slovensko sedem nových Chránených označení pôvodu (CHOP) a ďalších osem potravinových produktov a jedno víno čaká na registráciu. Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR to považuje za veľký úspech.

„Je to však iba prvý krok, treba pokračovať ďalej. Otázka znie: ako budeme tú ktorú značku používať a ako ďalej využijeme to, že ju máme. Ďalším krokom by malo byť dostať ju do povedomia verejnosti, popularizovať túto tému,“ uviedol pre poľnoinfo.sk po skončení trojdňovej konferencie s medzinárodnou účasťou Na pôvode záleží, s podtitulom Ochrana a rozvoj regionálnych produktov.

S medzinárodnou účasťou o regiónoch

Konferenciu, ktorú ÚPV zorganizoval v spolupráci s Úradom EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO), hostil prvý septembrový týždeň na Bratislavskom hrade slovenský prezident Peter Pellegrini. Podľa predsedu ÚPV už samotný fakt, že sa konferencia pod patronátom prezidenta uskutočnila, prispel k tomuto cieľu – uviesť tému do povedomia.

Účastníci konferencie z radov európskych inštitúcií, vrátane výkonného riaditeľa EUIPO João Negrãoa, národných úradov priemyselného vlastníctva, výrobcov regionálnych produktov i zástupcov samospráv diskutovali o význame regionálnych značiek pre hospodársky a regionálny rozvoj, možnostiach podpory pre lokálnych výrobcov a výrobu tradičných produktov s väzbou na konkrétne územia, o budovaní značky, dôvere zákazníkov, viditeľnosti na trhu a ďalších témach.

V zahraničí zákazníci okrúhle pečiatky poznajú a vyhľadávajú

„Otvorili sme mnohé aktuálne témy vyplývajúce z procesu registrácie a komercializácie produktov s chráneným zemepisným označením alebo označením pôvodu. Diskutovali sme o tom, akú podporu ďalej poskytnúť ich producentom a ako ich dostať do povedomia spotrebiteľskej verejnosti,“ povedal Pavol Gregorčok pre poľnoinfo.sk.

Pripustil, že v krajinách, ako sú Portugalsko, Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko, je povedomie o týchto značkách oveľa väčšie. O skúsenostiach s nimi prišli do Bratislavy porozprávať napríklad Antoine Ginestet z Národného inštitútu priemyselného vlastníctva (INPI) vo Francúzsku či Marina Rubio zo Španielskeho úradu pre patenty a ochranné známky (OEPM).

„Oveľa viac ľudí má zafixované, čo ten červený (CHOP) a modrý znak (CHZO a ZO) znamená, a idú za tým. A to je presne ten potenciál, vďaka ktorému producenti môžu zvyšovať produkciu a rozširovať územie, kde sa ich výrobky uplatnia,“ uviedol.

Na konferencii podľa neho odznelo viacero návrhov, ako by sa dali chránené označenia spropagovať. Tie je však potrebné pretaviť do života, nájsť reálne spôsoby, ako ich zrealizovať.

Zhoda v tom, čo treba je dobrý začiatok

„Dnes sme, myslím, začali ďalšiu etapu, čo sa týka zemepisných označení v našej krajine a myslím si, že budeme pokračovať ďalej a určite sa dostaneme ku konkrétnym riešeniam. Áno, odzneli tu aj myšlienky čo sa týka podpory zo strany štátu a konkrétnej finančnej podpory. Otázka znie, ako dosiahnuť, aby sa to dostalo medzi priority národných organizácií, inštitúcií, autorít,“ uviedol Pavol Gregorčok.

To, že na Slovensku celkom nedokážeme využiť potenciál týchto značiek, pripustila aj Katarína Baráthová z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

„Tieto značky majú obrovský potenciál, ktorý mnohokrát ostáva nevyužitý. Hovorili sme o jeho využití v rámci vidieckeho turizmu, o potrebe väčšej podpory zo strany národných a regionálnych inštitúcií aj o tom, že tieto inštitúcie môžu zohrávať väčšiu úlohu pri úspechu a budovaní reputácie výrobkov so silnými slovenskými značkami,“ uviedla na tlačovom brífingu po skončení konferencie.

Vyššia cena nemusí byť výhoda

Podľa štúdie EK z roku 2020 generujú produkty so zemepisným označením v EÚ hodnotu 75 miliárd eur ročne a ich cena predstavuje v priemere 1,5-násobok ceny porovnateľného produktu bez označenia. Pri víne a destilátoch je tento rozdiel ešte vyšší. Katarína Baráthová uviedla, že Komisia v súčasnosti pripravuje novú štúdiu.

Vyššia cena je pre väčšinu producentov v EÚ dobrá správa, keďže môžu mať takto vyšší príjem z produkcie. Na Slovensku, kde sa zákazník rozhoduje najmä podľa ceny, to však až taká výhoda byť nemusí. Výrobcovi výrobné náklady nenavyšujú iba procesy, ktoré sú nevyhnutné pre výnimočnú kvalitu produktu, ale aj náklady súvisiace s pravidelným každoročným obnovovaním certifikácie chránených označení. Potrebujú k tomu viacero laboratórnych testov, ktoré sú nútení hradiť si z vlastných prostriedkov. Vyššia cena produktu ich potom znevýhodňuje na trhu do takej miery, že samotná výroba tohto produktu sa stáva ohrozenou.

Pri otázke poľnoinfo.sk na tlačovej konferencii o tom, aké sú nástroje a možnosti podpory pre producentov, aby si značky dokázali udržať, a aké sú pozitívne príklady takejto podpory v zahraničí, zamestnankyňa ÚPV z publika, uviedla, že samotná „registrácia zemepisných označení na Úrade priemyselného vlastníctva je bezplatná a k nákladom na certifikáciu sa nie je kompetentná vyjadrovať.“

„Je to skôr otázka na ministerstvo pôdohospodárstva a certifikačné orgány,“ uviedla.

K otázke sa nevyjadril nikto z účastníkov tlačového brífingu.

Pozitívne príklady

Konferencie sa zúčastnili aj producenti a regionálni predstavitelia, ktorí majú pozitívne skúsenosti so zemepisnými označeniami. Napríklad Natália Ambrosová, marketingová manažérka, OLD Herold, výrobcu Trenčianskej borovičky Juniperus, Roman Goldschmidt, starosta obce Muráň, kde sa vyrábajú Muránske buchty, či Ľudovít Urbanovský, predseda OZ Bačova cesta, ktoré požiadalo o registráciu Liptovskej bryndze.

K menej úspešným príbehom patria napríklad Slovenská bryndza a Slovenský oštiepok s Chráneným zemepisným označením (CHZO), obe má v súčasnosti certifikované iba jeden výrobca na Slovensku (Kluknavská mliekareň bryndzu a Salaš Zbojská oštiepok). Aj Stupavskú kapustu má certifikovanú iba jeden pestovateľ. Bryndza 1787, ktorá okrem CHZO získala aj prestížne označenie Prezídium Slow Food, si už certifikát CHZO neobnovuje. Ohrozené môžu byť aj ďalšie značky.

Zato v posledných rokoch pribudlo na Slovensku veľa nových výrobkov so zemepisnými označeniami, ktoré registrovali malí výrobcovia či združenia s ambíciou, že si tým zvýšia prestíž či už výrobcu alebo regiónu. K nim patrí napríklad Keľo a synovia, výrobca Klenoveckého syrca, regionálne združenie Cesta hrušovských obyčají, ktoré si dalo zaregistrovať Hrušovský lepník, Občianske združenie Liptovské droby, ktoré si nechalo zaregistrovať Liptovské šialence a Liptovské droby, alebo Trnavský slad, ktoré zaregistrovalo rovnomenné občianske združenie.

„Každé zemepisné označenie má svoj príbeh a sú to rozdielne príbehy. Sú medzi nimi aj  ťažké príbehy. Ten proces je veľmi ťažký a skutočne praje len tým vytrvalým a húževnatým. Mnohokrát je to postavené na tom, že ten prihlasovateľ, či už je to občianske združenie alebo iná komunita, ide jasne a tvrdo za svojím cieľom,“ uzatvára Pavol Gregorčok pre poľnoinfo.sk.