Na európsky zoznam Chránených označení pôvodu (CHOP) pribudla v polovici júna ďalšia potravina zo Slovenska – Spišský šípkový lekvár. Šancu má aj Chránené zemepisné označenie (CHZO) Muránske buchty, v apríli tohto roku bolo publikované v databáze eAmbrozia zemepisných označení Európskej komisie a v súčasnosti plynie trojmesačná lehota, keď môžu rôzne strany posielať pripomienky.

„Nikto žiadne pripomienky zatiaľ nevzniesol, očakáva sa, že bude toto CHZO registrované bez odkladov,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.

13 čakateľov na zemepisné označenia

V tomto štádiu sa aktuálne nachádza aj CHOP Tokajské víno zo slovenskej oblasti, v databáze bolo publikované už v októbri 2023, ale Maďarsko vznieslo námietky a dosiaľ nedošlo k registrácii.

Tento rok v januári bolo registrované ďalšie CHZO Trnavský slad. Nikdy predtým nebol záujem o zapísanie výrobkov do zoznamov CHOP, CHZO a Zemepisné označenie (ZO) taký veľký. Len za uplynulý rok Európska komisia zaznamenala 11 ďalších žiadostí zo Slovenska. Tieto majú v databáze eAmbrozia štatút podanej žiadosti, čakajú na publikovanie a následnú registráciu.

O Tokaji je už rozhodnuté

Od roku 2006 je Maďarsko držiteľom CHOP Víno Tokaj a Tokaji a obe krajiny dlho viedli spory o použitie názvu Tokaj na etiketách vín zo Slovenskej republiky. Pokiaľ by EK registrovala aj CHOP Tokajské víno zo slovenskej oblasti, definitívne by zanikol predmet sporu.

„Myslím, že európski predstavitelia rozumejú nášmu stanovisku, nebolo to prvýkrát, keď sa nejaká historická oblasť hranicou rozdelila medzi dva štáty a oba majú právo používať jej historický názov. Podobné to bolo napríklad aj pri Portskom víne,“ hovorí Pavol Gregorčok.

Slovensko a Maďarsko sa pokúsili situáciu okolo CHOP urovnať na rokovaní v roku 2024 za účasti ministerstiev a zástupcov výrobcov tokajského vína na oboch stranách hranice.

„Reagovali sme na všetky otázky maďarskej strany, aj na tie, ktoré boli nad rámec vznesených pripomienok. Mal som dojem, že sa to neuzavrelo len preto, že na to maďarskej delegácii chýbali nejaké kompetencie,“ uviedol Gregorčok.

Obe strany sa dohodli, že sa v rámci trojmesačnej lehoty na riešenie pripomienok uskutoční ešte jedno stretnutie, k čomu však nedošlo.

V takomto stave sa to dostalo pred Európsku komisiu. Pred približne dvoma týždňami komisia rozhodla svojím hlasovaním, všetky členské štáty okrem Maďarska podporili registráciu, Maďarsko sa hlasovania nezúčastnilo.

Budapešť môže podľa Gregorčoka toto rozhodnutie napadnúť, ak tak neurobí, vstúpi do platnosti v nasledujúcich mesiacoch.

Minerálky už majú predbežný súhlas

Žiadosť o registráciu CHOP Piešťanské bahno podali EK Kúpele Piešťany v marci tohto roku. Otázka je, či majú šancu uspieť v kategórii nápoje. V tejto kategórii majú podanú žiadosť aj výrobcovia minerálok Cigeľka, Korytnica, Baldovská, Sulinka a Salvator.

U nich je situácia iná ako pri ostatných žiadostiach. Dôvodom podávania žiadostí o registráciu CHOP je, že sú na Slovensku registrované ako „liečivé minerálne vody“, ktoré spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva, nie pôdohospodárstva a preto sa na ne hľadí ako na liečivá, nie ako na potraviny. Zoznam CHOP slúži potravinám, a tak to vyrieši rozpor. Slovenskí predstavitelia dosiahli, že sa CHOP pre Cigeľku, Korytnicu, Baldovskú, Sulinku a Salvator budú schvaľovať v zrýchlenom procese, nebude sa aplikovať obdobie na posielanie pripomienok.

„V ich prípade Európskej komisii stačilo, že ide o kvalitu previazanú so zemepisným pôvodom,“ uviedol predseda Úradu priemyselného vlastníctva.

Pýcha z Vlkoviec

Registrácia CHOP Spišský šípkový lekvár je veľkým zadosťučinením pre Občianske združenie Stredný Spiš, ktoré už vyše 25 rokov oživuje tradície v dedine Vlkovce a za jeden zo spôsobov ako to robiť, považuje výrobu regionálnych produktov.

„Šípkový lekvár vyrábame presne tak, ako to robievala moja stará mama, na tých istých zariadeniach, len sú trocha väčšie,“ hovorí Rudolf Semaňák, konateľ občianskeho združenia, pre poľnoinfo.sk.

V špecifikácii CHOP sa uvádza vymedzená́ zemepisná́ oblasť̌ Popradskej a Hornádskej kotliny a doliny Hnilca s okolitými pohoriami. Šípky zbierajú ručne a ručná je aj celá výroba. Vyrobí sa ho ročne iba do 500 zaváraninových fliaš a jediným výrobcom je OZ Stredný Spiš, ktoré o zápis požiadalo. Aktuálne ho vyrábajú formou predaja z dvora, ale radi by si vytvorili certifikovanú prevádzku.

„Nemáme záujem dávať to do obchodov a rozmýšľame iba o distribúcii v regióne Spiša, aj doteraz sme tretinu darovali na charitu, predovšetkým domovom sociálnych služieb,“ hovorí Rudolf Semaňák.

Lokálne a nekomerčné

Práve výrobcovia takýchto lokálnych, ručne vyrábaných produktov si začali uvedomovať význam označení  CHZO a CHOP. Je to spôsob, ako registrovať a zachovať receptúru a tým uchovávať gastronomickú tradíciu, zviditeľniť región a ponúkať návštevníkom niečo zaručene miestne a pôvodné. Pre tieto mikrovýroby, zdá sa, má okrúhla pečiatka od Európskej komisie väčší význam ako pre veľkovýrobcov typických slovenských špecialít, ako je napríklad bryndza alebo oštiepok.

Pre nich je certifikácia práca navyše, ktorá predražuje výrobok. Bryndzu s CHZO vyrába iba Kluknavská mliekareň a Slow Food Tatry (bryndzu 1787 podľa tradičnej receptúry Jána Vagača, zakladateľa priemyselnej výroby bryndze na Slovensku).

Na zápis CHOP čaká aktuálne produkt Liptovská bryndza, žiadosť o jeho zápis podalo združenie výrobcov OZ Bačova cesta z Liptovského Mikuláša. Je stopercentne ovčia na rozdiel od Slovenskej bryndze s CHZO.

Liptovská bryndza mala registrovanú ochrannú známku od roku 1967, po tom, čo sa však v EÚ zaviedol nový kódex spracovania mliečnych výrobkov, nespĺňala jeho štandardy. Výrobcovia bryndze preto v roku 2004 požiadali o vymazanie ochrannej známky.

Buchty iba z Muráňa

Príkladom lokálneho produktu sú aj Muránske buchty, ktoré vyrába rovnomenná eseročka z obce Muráň. Registráciou CHZO obec Muráň definitívne vyrieši spor s ďalším výrobcom buchiet podľa rovnakej receptúry, Terézie Falťanovej na farme Zbojská. Tento výrobca začal robiť v Zbojskej muránske buchty podľa pôvodnej receptúry údajne so súhlasom pekárov z Muráňa, avšak po sporoch s obcou Muráň zmenil ich názov z Muránske na Legendárne buchty. V špecifikácii CHZO Muránske buchty je vymedzená oblasť výroby iba na obec Muráň, a tým sa po registrácii CHZO táto obec jednoznačne stane jediným miestom, kde sa môžu vyrábať.

Tento spor je iný, ako napríklad o Stupavskú kapustu alebo Skalický trdelník – obe sa vyrábajú vo veľkom bez certifikácie, a skalní výrobcovia majú aj napriek registrácii CHOP oboch výrobkov problém, ako zabrániť zneužívaniu názvov a falšovaniu receptúr.

Na zápis CHZO čakajú aj ďalšie buchty – Brhlovské podlievané, o ktoré požiadalo Občianske združenie Nostra Heredita z Brhloviec v okrese Levice.

Ďalší čakatelia

Pred rokom bolo Európskou komisiou registrované Zemepisné označenie (ZO) Trenčianska borovička Juniperus, teraz sa o rovnaký zápis uchádza aj Spišská borovička. Ďalším záujemcom o  registráciu CHOP je Račianska frankovka.

Liptovské droby, podobné jaternici s obsahom zemiakov, už majú CHZO registrované od roku 2021. Podobný výrobok Liptovské šialence, ktorý sa od neho líši najmä obsahom zemiakov, je od augusta minulého roka čakateľom na rovnakú certifikáciu.