Keď sa novinár deň po ohlásení ôsmich investičných podpôr ocitne na poľnohospodárskej udalosti roka, môže to byť zaujímavá skúsenosť.

Či sa už na Celoslovenskom dni poľa pristavíte v stánku agropotravinárskych združení, predajcov techniky, obchodníkov alebo sa vám prihovorí jeden z mnohých poľnohospodárov, rozhovor začína skoro vždy rovnako: „Čo je s tými výzvami?“

Je to dobrá otázka, lenže do Dolnej Krupej ste sa ju primárne prišli pýtať vy, pretože všetky ostatné možnosti zisťovania, kto a prečo bude medzi vyvolenými, ktorí majú aspoň teoretickú šancu získať podporu na projekt, sa už vyčerpali.

Zároveň ale nie je prekvapivá. Obchodníci netrpezlivo čakajú na objednávky, poľnohospodári na podpory a predáci strešných združení na detaily, ktoré posunú nižšie, aby sa trh mohol rozhýbať.

Pátranie po stratenom čase

Keďže ide prakticky o jedinú podporu investícii v slovenskom agropotravinárstve, vyhlasovanie výziev reflexne vyvoláva hlad po informáciách o ich obsahu.

To platí aj pre médiá. Agrorezort na novinárske otázky niektorých médií už roky neodpovedá, čiže treba skúšať viac či menej oficiálne zdroje informácií. Nie je toho veľa, pretože štandardná výmena postojov v pripomienkovom konaní je pod informačným embargom.

A tak píšete, voláte, kontaktujete zdroje, ktoré by vedieť mali, no aj v deň vyhlásenia výziev netušia, či ich pripomienky išli do textu výzvy alebo do koša.

Na tlačovej konferencii sú podpory oficiálne predstavené, no viac sa o nich nedozviete, lebo rozdávanie verejných peňazí podľa všetkého nestojí za informovanie verejnosti, ktorá to platí.

Ostáva teda čakať na konečnú podobu výziev, ktoré už dávno majú byť von, no prví nedočkavci ich na webe platobnej agentúry márne hľadajú aj minútu pred polnocou v deň, keď mali byť vyhlásené.

Keď sú už na svete, veľmi rýchlo je jasné, že problémom nie sú len chýbajúce informácie, ale aj pravdivosť tých pár, ktoré odznejú.

Napríklad vyše šesťdesiatka žiadostí o úpravu najväčšej farmárskej výzvy úplne nejde do hromady so slovami ministra o tom, že prišiel „najmenší počet pripomienok v histórii“ a „žiadne zásadné“.

A to obzvlášť preto, že sa do verejného vyhodnotenia z nejakého dôvodu nedostali pripomienky najväčších organizácií zastupujúcich poľnohospodárov a potravinárov.

V rozpore s týmto tvrdením je aj komentár jedného z významných združení, ktoré žiada predĺžiť lehotu na pripomienkovanie, lebo inak výzva „urýchli pokles stavov dojníc“ na Slovensku.

Tak to nemá byť

A tak sa pod pódiom, z ktorého znejú politické vyhlásenia o sociálnom dialógu, poľnohospodárska výstava mení na festival otáznikov a odovzdanosti. Z reakcií agromanažérov a obchodníkov cítiť, že si už zvykli: vrchnosť rozhoduje, my čakáme a dúfame.

Autora tejto rubriky informovanie o dianí v európskom a domácom agrosektore baví každým dňom viac, preto tento text nemá byť stavovským nariekaním, ale obrazným opisom, ako sa v súčasnosti tvoria politiky a rozhodnutia s vplyvmi na kondíciu produkcie potravín na Slovensku.

Napriek ďalším veľkým starostiam poľnohospodárov – sucho, ceny, náklady – by tento stav nemal ostať len poznámkou pod čiarou. Rezignácia a nezáujem vytvorili živnú pôdu aj pre Fafokany a Dobytkárov.

Európske peniaze nie sú nikoho léno a zárukou ich prínosov je len diskusia s tými, ktorí ich majú doručiť.

Na záver len stručný výber otázok, ktoré sa chceli médiá opýtať ministra, no pýtali sa ich poľnohospodári novinárov:

S koľkými projektami sa môžu podniky do výziev zapojiť? Ak len do jedného, oplatí sa mu ho podať už teraz, alebo počkať na ďalšie podpory, ktoré sa možno budú hodiť viac?

Prečo sa po trojročnom čakaní na prvé výzvy teraz ponáhľame tak, že sektoru dáme desať dní na pripomienky, o ktorých už ďalej nediskutujeme? A je vhodné tlačiť ich do prípravy projektov počas žatvy?

Prečo najmenej času na prípravu projektov dostali najťažšie a najnákladnejšie investície spracovateľov?

Prečo z podpôr na špeciálnu rastlinnú výrobu vyraďujeme začínajúcich pestovateľov?

Čo sa ešte stalo

V máji rástol počet poľnohospodárov, ako kukurica po daždi. Pozerajúc do každoročných štatistík počtu žiadostí o priame platby môžeme už niekoľko rokov s pokojom hovoriť o voľnom páde. Kým ešte v roku 2021 ich PPA dostala takmer 18 000, do vlaňajška z hektárových podpôr vypadlo takmer štyritisíc žiadateľov. Odpoveď na otázku, či ide o priamy dôkaz úpadku sektora alebo jeho odpoveď na prekomplikovanú byrokraciu, vie dať len čas.

Na výročnom odpočte platobnej agentúry jej šéf Marek Čepko ale oznámil, že v kampani 2026 sa trend obrátil. K 15. máju to mal byť nárast o tri stovky žiadateľov, na pódiu v Dolnej Krupej stoviek už bolo osem, no už deň na to PPA informovala o výrazne konzervatívnejšom čísle 14 174 žiadostí.

Nekazme si náladu detailmi a skúsme sa tešiť. Vzhľadom na novú elektronickú evidenciu pozemkov sa dá povedať, že ide vlastne o malý zázrak. Európske podpory sú na to, aby pomáhali, preto treba dúfať, že nárast potvrdí aj budúca sezóna.