Sektor živočíšnej výroby funguje na Slovensku na viacerých paradoxoch. Hoci v minulosti boli farmy s kravami, ošípanými či hydinou bežné takmer na každej dedine, dnes sú skôr výnimkou, a to aj napriek tomu, že záujem o živočíšne produkty zo strany spotrebiteľov neutícha. Zároveň tí, ktorí zvieratá na Slovensku chovajú, sú nútení vyvážať ich časť za hranice, kde za ne dostanú lepšie zaplatené. A naopak, na pulty na Slovensku sa dostáva mäso z rôznych kútov Európy, či dokonca sveta, ktoré je lacnejšie, ako to domáce.

K paradoxom patrí aj to, že namiesto lokálneho dodávateľa slovenský spotrebiteľ často volí práve produkciu, ktorá k nám cestovala stovky až tisícky kilometrov, napriek tomu, že potravinové škandály sa spravidla dotýkajú dovozových mias. A napokon, pod zdanlivou hlavičkou slovenskej produkcie mnoho ľudí v obchodoch siaha práve po zahraničnom mäse, ktoré sa do obalu s etiketou v slovenčine dostalo po prebalení v niektorej z asi päťdesiatky firiem, ktoré u nás naďalej legálne fungujú.  Aj takto predstavitelia živočíšnej výroby popísali situáciu v sektore produkcie mäsa u nás.

Pomôže poukázanie na škandály?

S plným nástupom grilovacej sezóny sa zástupcovia chovateľov hydiny, ošípaných a mäsového dobytka obrátili na spotrebiteľov s apelom, aby v obchodoch vyhľadávali práve slovenské mäso. Hoci jeho cena je vyššia, poukazujú na jeho kvalitu a bezpečnosť, ktorú podčiarkli aj za pomoci výsledkov činnosti potravinových kontrolórov.

„Za päť a pol mesiaca bolo v rámci Európskej únie stiahnutých z trhu 237 vzoriek hydinového mäsa. Na Slovensku boli zatiaľ zadržané v predaji tri druhy mäsa, vždy sa jednalo o dovážané mäso. Začiatkom roka to bolo poľské hydinové mäso, ktoré obsahovalo salmonelu, následne bolo zadržané rumunské, ktoré tiež obsahovalo salmonelu a najnovší prípad je z mesiaca jún, kedy bolo zadržané české hydinové mäso, ktoré malo obsah pesticídov a tiež bolo stiahnuté z trhu. Okrem týchto troch bolo ďalších 8 druhov hydinového mäsa, ktoré boli zachytené v iných členských štátoch, ale predávali sa aj na Slovensku. Jednalo sa o mäso pôvodom z Poľska, Rumunska a Ukrajiny,“ vysvetlil Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Mäso pôvodom zo Slovenska podľa neho nefigurovalo ani v jednom prípade zachytenom na pôde Európskej únie.

„V európskom výstražnom systéme bolo 5 záchytov hydinového mäsa zo Slovenska, ktoré boli zachytené v iných krajinách, pričom sa jednalo o prebaľovačov. Čiže nie o mäso, ktoré bolo spracované na slovenských bitúnkoch,“ dodal Molnár.

5 verzus 21

Ďalší apel, ktorý chovatelia smerom k spotrebiteľom vyslali, sa týka čerstvosti.

„Slovenské bravčové mäso je deklarované ako čerstvé, a je čerstvé len do 5 dní od zabitia zvierat. Je to rozdiel oproti zahraničiu, napríklad Španielska či Nemecka, kde je deklarované ako čerstvé 21 dní. Ako je to možné? Majú technológie, je tam hrubšia fólia, ale potom je tam možno aj iná, hrubšia a tvrdšia chuť na jazyku,“ vyjadril sa František Valášek, predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Na pulty sa podľa neho môže dostávať aj mäso s nepríjemným kančím zápachom.

„V niektorých krajinách Európy nie je povinné kastrovanie zvierat, takže na naše pulty sa môže dostávať mäso z ošípaných, ktoré majú zvláštny kančí zápach. Takže to mäso nemusí byť ani úplne čerstvé, ani úplne chutné,“ dodal Valášek.

Konkrétny pôvod

K druhom mäsa, ktoré sa u nás síce produkuje, no spotrebiteľ ho až tak nevyhľadáva, patrí hovädzina. Spotreba sa, zdá sa, v poslednom období odlepila od dna. Z 5,2 kilogramov na osobu a rok z roku 2024 stúpla vlani spotreba o jeden kilogram, na 6,2 kilogramu na osobu a rok.

„Naše zvieratá dostávajú pri narodení jedinečné identifikačné číslo, ktoré s nimi putuje až k spotrebiteľovi, ktorý ho nájde na danom vákuovom balení. My sme stále pod kontrolami a tieto kontroly sú prísne. Teraz zisťujeme, že je to pre nás tromf, pretože vieme garantovať kvalitu a bezpečnosť našich potravín,“ dodal aj Ivan Nemčovský, riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka.

Kratší koniec

Hoci argumentov pre to, aby spotrebiteľ siahal po slovenskom mäse, je veľa, faktom je, že chovatelia neustále ťahajú za kratší koniec. Pri rozhodovaní spotrebiteľa tieto argumenty často preváži cena, ktorá býva pri mäse zo zahraničia nižšia.

„Väčšina našich areálov bola postavená pred rokom 1989. Je nevyhnutné tieto objekty modernizovať, vymeniť v nich technológie, pokiaľ chceme konkurovať západnej Európe s cenou 3 eurá za kilogram bravčového mäsa na pulte obchodov. Nehovoriac o tom, že celá západná Európa používa ruskú a ukrajinskú pšenicu, jačmeň a ďalšie krmoviny, kdežto u nás na Slovensku je dovoz zakázaný. My musíme ísť cestou inovácií a modernizácie fariem,“ uviedol František Valášek.

Bez pomoci to nejde

Chov ošípaných potrebuje na Slovensku investície za 737,5 milióna eur. Ďalších 302,7 milióna eur by potreboval sektor chovu hydiny. Chovatelia mäsového dobytka deklarujú potrebu 762,2 milióna eur.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravila podklady k investičným potrebám sektora na roky 2028 až 2034 ako vstup do pripravovaných strategických dokumentov a budúceho nastavenia európskych fondov – najmä k Investičnému plánu Slovensko, k Národnému a regionálnemu partnerskému plánu pre využívanie zdrojov EÚ, vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Za vybrané sektory živočíšnej výroby – chov hydiny, chov ošípaných a chov mäsového dobytka – boli deklarované investičné potreby spolu vo výške približne 1,8 miliardy eur,“ vysvetlil Jozef Šumichrast, predseda SPPK.

Potreby investícií plánuje komora s jednotlivými zväzmi predložiť pri spoločných rokovaniach, ktoré sa v budúcom období nebudú viesť už len s rezortom pôdohospodárstva. Rozdeľovanie eurofondov sa bude zakladať na nových pravidlách, v rámci ktorých sa o jeden balík peňazí budú deliť viaceré rezorty – v prípade pôdohospodárstva to budú napríklad aj ministerstvá hospodárstva, životného prostredia či práce.

„Bez investícií to nejde, to si treba povedať hneď na začiatku. Robíme nápočet toho, do čoho by sa malo investovať. Samozrejme, sú to zdroje z Európskej únie a tiež finančné zdroje jednotlivých subjektov, ktoré musia prispieť a participovať na týchto investíciách,“ uzavrel Jozef Šumichrast.