S riaditeľom Únie hydinárov Slovenska Danielom Molnárom sme hovorili o ekonomike výroby hydinového mäsa a vajec. Porovnávali sme situáciu na Slovensku s okolitými štátmi a nevynechali sme ani vtáčiu chrípku, ktorá sa vlani dotkla dvoch veľkých producentov.

Problémom sú podpory

V rámci vyhodnotenia súťaže Top Agro Slovensko sa v tomto roku dostalo do prvej stovky viacero chovateľov hydiny – či už producentov slepačích vajec, alebo výkrmových kurčiat. Bol rok 2024 taký úspešný?

My máme dlhodobo stabilizovanú produkciu. Na Slovensku existuje viacero podnikov, ktoré koncentrujú vysoký podiel výroby, a tým zabezpečujú veľkú časť slovenskej spotreby. To môže byť jeden z dôvodov, prečo sa do vyhodnotenia Top Agro dostali. Veľkým pozitívom je, že na rozdiel od producentov červeného mäsa je u nás prepojenosť medzi chovateľmi a spracovateľmi mäsa. Veľmi často spracovateľ vlastní aj hydinové farmy. Rádovo okolo 50 až 70 percent produkcie si zabezpečujú z vlastných chovov. To prináša stabilizáciu výrobných nákladov aj cien a pomáha udržať firmy na trhu. Menej pozitívne je, že hoci za posledných desať rokov vzrástla spotreba hydinového mäsa z dvadsať na tridsaťšesť kilogramov na obyvateľa, produkcia sa drží dlhodobo na úrovni 75- až 80-tisíc ton mäsa na Slovensku. Ten rozdiel vo výške 16 kilogramov na osobu zabezpečuje dovezené hydinové mäso zo zahraničia.

Nie je problém aj vo výrobných nákladoch slovenských chovateľov? V čom to zahraničné farmy robia inak, že dokážu ponúkať mäso na náš trh lacnejšie?

Hlavný dôvod je systém podpory, ktorý funguje v Európskej únii a na Slovensku. V západnej Európe je podpora realizovaná na farmy, čiže na každé zviera a každú časť pôdy, ktorú daný farmár má. Na Slovensku je tá podpora postavená trochu inak a primárne sú podporované najmä obrobené hektáre a niektoré vybrané druhy zvierat. Hydina však medzi týmito zvieratami chýba. Jej produkciu preto podporujú štáty zo svojich rozpočtov. Problém je, že podpory u nás sú v porovnaní s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom výrazne nižšie. V prípade tretích krajín, ako je napríklad Ukrajina, zas nedokážeme konkurovať z hľadiska výrobných nákladov.

Približne štyri milióny eur

Slovensko pred niekoľkými rokmi zaviedlo dotačný titul Zelená nafta, ktorý zvýhodňuje pestovateľov citlivých plodín a producentov živočíšnych komodít. Normatívy využitia nafty na jednotku produkcie sú roky také isté, rovnako ako aj výška podpory na liter nafty. Inflácia pritom dosiahla za posledných pár rokov približne tridsať percent. 

Zelená nafta je jediná podpora, ktorú hydinári dostávajú. V prípade normatívov vypočítaných Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom došlo pred pár rokmi k ich úprave pri chovateľoch hydiny a ošípaných. Producenti hydiny tak každoročne získavajú čiastku okolo štyroch miliónov eur. Budeme trvať na tom, aby bola podpora zachovaná aj do budúcnosti minimálne v tejto výške. Ak by prišlo k jej zníženiu, spôsobí to obrovský problém. Hydinári by, samozrejme, uvítali keby bola podpora vyššia, lebo už teraz je tak nízka, že keď to prepočítame na jeden kus či kilogram u nás vyrobeného hydinového mäsa, je zhruba o dva a pol až trikrát nižšia ako v Českej republike.

Približne dvadsať percent na Slovensku vychovanej hydiny smeruje v živom na zahraničné bitúnky. Ak teda vyrábame drahšie, prečo to zahraničie kupuje?

Veľké množstvá hydiny končia na bitúnkoch v Poľsku alebo v Maďarsku. Tieto krajiny majú podporu aj na spracovanie, vedia hydinu kúpiť za o niečo vyššiu cenu ako naše bitúnky a aj napriek tomu byť s konečným produktom konkurencieschopné.

Deje sa to aj opačne, že živá hydina zo zahraničia prichádza na slovenské bitúnky?

Áno, funguje to napríklad v Hyze Topoľčany, lebo v rámci skupiny Agrofert majú farmy aj na Morave. Z Moravy je potom bližšie doviesť kurčatá na bitúnok do Topoľčian než do južných Čiech. Hydina sa tak zabíja u nás, ale následne sa mäso vyváža do Českej republiky, kde sa aj predáva.

Rôznorodé Poľsko

Ste riaditeľom Únie hydinárov Slovenska takmer 20 rokov a poznáte situáciu aj v okolitých krajinách. Aká je poľská produkcia hydiny v porovnaní s našou? Naši agrárni predstavitelia občas Poľsko vykresľujú ako maloroľníkov. Ako v skutočnosti vyzerá súčasná poľská produkcia hydiny?

V Poľsku je to veľmi diferencované. Sú tam obrovské farmy hydiny, ktoré sú väčšie, ako je celá produkcia Slovenska. Zároveň sú tam aj malé farmy, ktoré chovajú niekoľko tisíc kusov zvierat. U nás majú najväčšie farmy 500- až 600-tisíc kusov hydiny, v Poľsku až niekoľko miliónov kusov. Poľsko je iné aj z pohľadu sebestačnosti. Slovensko je sebestačné v produkcii hydinového mäsa zhruba na úrovni okolo 55-percent, Česká republika sa hýbe tesne nad 60 percentami, ale keď sa pozrieme na Poľsko, tam prevyšuje 200 percent.

V čase vstupu Slovenska a Poľska do Európskej únie sa hovorilo, že naši severní susedia majú vyrokované pre hydinársky priemysel iné podmienky. Poukazovalo sa napríklad na to, že ako jediný štát v EÚ môže chladiť hydinu vodou, kým ostatné krajiny vzduchom. Sú tie výnimky aktuálne?

Tam majú prevádzky, ktoré boli schválené v rámci európskych pravidiel, čiže spĺňali rovnaké podmienky ako naše. Zároveň mali aj prevádzky, ktoré produkujú hydinu iba pre poľský vnútroštátny trh, kde mohli chladiť aj vodou. Podobnú výnimku dostali v prípade obohatených klietok, kde opäť produkciu vajec z klasických klietkových chovov nemohli vyvážať na európske trhy. Otázne je, či táto hydina skončila iba na poľskom trhu, alebo sa vyvážala aj k nám. Dlhodobo vidíme, že v Poľsku kontrola nie je až taká účinná ako u nás, čo dokazujú viaceré potravinové aféry, ktoré tam zaznamenali.

Vtáčia chrípka

V minulom roku boli na Slovensku dva veľké chovy zasiahnuté vtáčou chrípkou. Skúsme sa k tejto situácii vrátiť.

Vtáčia chrípka bola pred približne desiatimi rokmi zriedkavá aj v rámci Európy, no v posledných rokoch sa začala postupne objavovať. Primárne v krajinách južnej a západnej Európy, kadiaľ viedli hlavné migračné trasy vtákov. Hovoríme o štátoch ako Francúzsko, Španielsko či Taliansko, no v posledných rokoch boli prvé prípady úhynov u voľne žijúceho vtáctva aj na Slovensku. To viedlo k prijímaniu opatrení na farmách. Obmedzovali prístup a zavádzali prísne podmienky aj pre zamestnancov. Prvý prípad vtáčej chrípky na farme bol u nás zaznamenaný začiatkom roka 2023 pri Galante, vtedy išlo iba o menšiu farmu.

A keď prejdeme k minulému roku?

Vtáčia chrípka sa objavila vo veľkochovoch. V prvom prípade išlo na jar o tri rozmnožovacie chovy a v druhom prípade o producenta vajec, kde prepukla na jeseň. Vtáčia chrípka vlani zasiahla v dosť veľkej miere aj Poľsko, Maďarsko, Českú republiku alebo aj krajiny západnej Európy. To spôsobilo aj zvýšenie cien hydinového mäsa a vajec v rámci celej Európy. Daniel Molnár: Hoci za posledných desať rokov vzrástla na Slovensku spotreba hydinového mäsa z 20 na 36 kilogramov Zvyšných 16 kilogramov na osobu zabezpečuje dovoz.

Ako sú na tom naši susedia?

V Poľsku či Maďarsku boli dosť veľké výpadky okrem výkrmu hydiny a chovu nosníc aj v rozmnožovacích chovoch. To výrazne ovplyvnilo ekonomiku výrobcov aj na Slovensku.

Výpadok trvá mesiace

Vlani aj tento rok zažilo Slovensko dve veľké epidémie hospodárskych zvierat. Vždy, keď sme článok o tom publikovali, vyrojili sa na Facebooku komentáre a útoky na novinárov, že to nie je pravda a žiadne také ochorenie neexistuje a likvidujú sa zdravé chovy. Skúsme teda popísať, čo sa deje v chove, v ktorom sa objaví vtáčia chrípka.

To, že chov je infikovaný vtáčou chrípkou, zistí chovateľ veľmi rýchlo. Ten nástup je náhly a úhyn obrovský. Bežne v hale, kde je 30-tisíc zvierat, uhynie denne 5 až 6 zvierat. Pri infikovaní vtáčou chrípkou hovoríme o tisíckach zvierat a do 24 hodín od prvého príznaku uhynie väčšina zvierat. Do troch dni uhynú všetky zvieratá v postihnutej hale. Samozrejme, ochorenie potvrdzuje veterinár a realizujú sa kroky, aby sa zamedzilo expedícií vajec ako aj živej hydiny. Tie smerujú do kafilérie. Usmrcujú sa všetky zvieratá na farme aj z tých hál, kde vírus ešte potvrdený nebol.

Ako sa Slovensko vysporiadalo s touto situáciou, keď na jar teda boli postihnuté tri rozmnožovacie chovy v rôznych regiónoch Slovenska a jeden produkčný na južnom Slovensku.

Vlani na jar nastali problémy s produkciou násadových vajec, čiže produkcia bola podstatne znížená a výpadok trval niekoľko mesiacov, kým sa chov obnovil. Bolo potrebné vyčistiť haly a dezinfekcia prebiehala viacfázovo. Výpadok pri zasiahnutí chovu trvá štyri až šesť mesiacov. To isté je aj v prípade konzumných vajec. Napríklad v spoločnosti, produkujúcej vajcia, sa vtáčia chrípka objavila v októbri, ale k postupnému obnoveniu chovu došlo až po Veľkej noci. Čiže je to náročný proces, ktorý stojí veľa úsilia a nákladov.

Časť škody uhradili poisťovne

Ako to zvládli štátne orgány z hľadiska koordinácie s chovateľom? Pri slintačke a krívačke sme videli koordináciu záchranných zložiek. Podľa toho, čo hovoríte, nástup ochorenia pri hydine je ešte rýchlejší a mimoriadne sú aj objemy uhynutých zvierat.

Na rozdiel od slintačky a krívačky v prípade hydiny neboli povolané záchranné zložky ako armáda alebo civilná obrana. Všetko to bolo v rukách poľnohospodára a externej firmy, ktorá pomáhala s likvidáciou. Zabíjanie ešte nenakazených zvierat uskutočňovali veterinári ŠVPS priamo vo svojom mobilnom zariadení na farme.

Ako boli producenti, ktorých sa dotkla vtáčia chrípka buď na jar alebo na jeseň 2024 a dnes už majú chovy obnovené, odškodnení?

Pri odškodnení nastupovali dva základné procesy u každého z tých chovateľov. Prvý proces bolo riešenie poistnej udalosti, lebo našťastie obidva chovy boli poistené. Nie je to však pravidlom pri všetkých chovoch. Časť škody na hodnote zvierat bola uhradená poisťovňou. Konkrétne firmy boli odškodnené za zvieratá, ktoré uhynuli potom, ako veterinári rozhodli, že ide o ohnisko vtáčej chrípky. Zvieratá, ktoré uhynuli pred vydaním rozhodnutia veterinárov, zatiaľ odškodnené neboli. ŠVPS preplatila ešte likvidáciu zvierat v kafilérii.

10 miliónov eur neuhradených škôd

Aké sú škody, ktoré napáchala vtáčia chrípka za rok 2024?

Škody sa vyšplhali na 15,1 milióna eur, z toho zruba 4,7 milióna eur bolo preplatených z poisťovní. Čiže k dnešnému dňu evidujeme škody vo výške 10,4 milióna eur, ktoré neboli uhradené. Sú to škody relatívne vysoké a spôsobujú problémy postihnutým chovateľom z pohľadu finančných prostriedkov, cash flow, možnosti splácania úverov a takisto aj z pohľadu hospodárenia. Je to vlastne čistá strata a aj z tohto dôvodu sa ani jeden z postihnutých chovateľov neobjavil vo vyhodnotení Top Agro Slovensko. Pritom jeden z nich v minulosti v rebríčku nikdy nechýbal.

Pri slintačke a krívačke bola zverejnená výzva pre chovateľov, ktorých sa ochorenie dotklo. Pre chovateľov hydiny nebola takáto výzva?

Nie, takáto výzva nebola. Tam sa išlo v inom režime, keďže boli prijaté mimoriadne núdzové opatrenia. O situácii v hydinárstve komunikujeme s ministerstvom a tiež prebieha komunikácia na úrovni ministerstva a Európskej komisie o možnostiach úhrady škôd. Zatiaľ žiadny konkrétny výsledok nevidíme a závery z rokovaní nemáme. Veríme, že sa podarí časť finančných nákladov, ktoré mali naši chovatelia v súvislosti s nákazou, preplatiť z európskych zdrojov.