Biotechnička Diana Carvalho začala pracovať na otcovej farme v Monte Redondo neďaleko portugalského mesta Leiria už veľmi mladá. Farmu založil jej otec Uziel de Carvalho pred viac ako 40 rokmi. Orientujú sa na prvovýrobu mlieka a skleníkové pestovanie sadeníc.

„Od 90. rokov sa nám na farme pravidelne objavovala mastitída (zápal vemena) a mali sme kvôli tomu veľké straty. S pomocou klinických analytikov, mikroskopu a vďaka poriadnej dávke vytrvalosti sa mi podarilo ako prvej v Portugalsku diagnostikovať u kráv Prototheca zopfii genotyp 2, na ktorý bežná liečba mastitídy nezaberala. Nemala som vtedy veľa vedomostí z mikrobiológie, ale zistila som, že niečo nie je v poriadku,“ opisuje Diana Carvalho, ktorá bola v októbri hosťom konferencie Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) vo Zvolene.

U kráv, ktorým tradičná liečba mastitídy nezaberala, spozorovala Diana Carvalho pod mikroskopom mikroorganizmus s oveľa väčšími bunkami, ako má pôvodca choroby opisovaný v laboratórnych analýzach.

„Nešlo o hubu, ale o riasu. Preto nič nezaberalo. V tom čase tento mikroorganizmus ešte nebol zaradený medzi pôvodcov mastitídy. Jednoduchým pozorovaním veľkosti buniek som prišla na niečo, čo mnohí odborníci v Portugalsku v tom čase ešte odmietali vidieť. Potom sa mi to v živote ešte veľakrát potvrdilo, že jednoduché myslenie nás môže doviesť k veľkým objavom,“ opisuje.

Išlo o jednobunkovú riasu, ktorá sa bežne vyskytuje vo vode, v pôde a vo vlhkom organickom prostredí. Nie je patogénna, ale keď za určitých podmienok dôjde k jej premnoženiu, môže kravám spôsobiť chronickú formu mastitídy.

Vlastné riešenia

Na farme Monte Redondo využívajú mnoho moderných technologických riešení, ale pyšní sú najmä na tie vlastné, ktoré vyvinuli podobným spôsobom, ako Diana identifikovala Prototheca zopfii a to pozorovaním, vytrvalosťou a praktickým uvažovaním.

Farma sa nachádza asi desať kilometrov od mora, neďaleko Fatimy. Na ploche 4,6 hektára sa rozprestierajú hlavné budovy, maštale, silá na uskladnenie kukurice, senníky aj bioplynová stanica. Obhospodarujú 167 hektárov pôdy. Vegetačné obdobie trvá od polovice februára do polovice decembra, teda okolo 300 dní. Preto je bežné, že pestujú dve plodiny na tej istej pôde v priebehu roka.

Ich záhradníctvo je jedným z mála v Portugalsku, kde krížia hybridné sadenice a vyvážajú ich aj do Španielska. Vyprodukujú ročne okolo 150 miliónov sadeníc.

Kríženie troch plemien

Približne tristo kráv dodáva ročne okolo troch miliónov litrov mlieka.

„Využívame prostriedky mechanizácie, roboty a technológie, ktoré sú známe aj chovateľom mliečneho dobytka na Slovensku. Máme však aj vlastné riešenia. Napríklad v našom šľachtiteľskom programe krížime holštajnský dobytok s plemenami Montbéliarde a vikingský červený dobytok,“ opisuje Diana Carvalho počas prezentácie vo Zvolene.

Kríženie týchto troch plemien zvyšuje plodnosť, kvalitu mlieka i odolnosť dobytka voči chorobám. Francúzske plemeno Montbéliarde i vikingský červený dobytok, ktorý je krížencom troch európskych červených plemien – švédskeho, dánskeho a fínskeho – sa vyznačujú dobrou plodnosťou, dlhou životnosťou a odolnosťou voči chorobám a tieto vlastnosti sa takto prenášajú na holštajnské mliečne plemeno.

Materské centrum

Aj centrum pre dojčiace kravy je ich vlastná inovácia.

Po narodení dostanú všetky teľatá kolostrum a tri dni ostávajú pri matke. Na štvrtý deň idú do centra s dojčiacimi kravami, kde si nájdu adoptívnu matku. Teľatá putujú postupne od jednej dojčiacej kravy k druhej a približne po 85. dňoch sú odstavené od mlieka.

„Dojenie nás stojí peniaze, a tak kravy, ktoré dávajú málo mlieka, dočasne preradíme medzi dojčiace zvieratá, aby získali čas na zotavenie.“

Do centra pre kravy – matky idú aj dojnice pred zasušením, i tie, ktoré majú problémy napríklad s končatinami. Nie každú z nich si teľatá vyberú. Tie, ktoré nedávajú dostatok mlieka, ale inak sú v poriadku, sa predajú na mäso, ostatné sa vrátia do produkcie. Kým kravy dojčia teľatá, priberajú na váhe.

V maštaliach používajú každých 21 dní biologickú ochranu proti muchám – osičky, ktoré parazitujú na kuklách múch. Postarajú sa o to, že sú maštale takmer bez múch a žiadne insekticídy nemusia používať.

Bioplynka podľa vlastného návrhu

„Bioplynovú stanicu sme si postupne vybudovali sami, nedali sme si ju postaviť na kľúč. Vyrába z hnoja bioplyn. Využívame elektrickú energiu a horúcu vodu. Vodu využívame na dezinfekciu priestorov a výhrev desiatich hektárov skleníkov,“ vysvetľuje.

Maštaľný hnoj zo všetkých objektov živočíšnej výroby smeruje do bioplynovej stanice. Bioplyn sa získava priebežne a prechádza novou čističkou, ktorú zakúpili len pred približne mesiacom. Zo zvyšku hnoja sa extrahuje tekutá zložka – digestát, ktorý sa využíva ako hnojivo, zatiaľ čo pevný suchý separát sa mieša s podstielkou pre kravy.

„Máme uzavretý cyklus, všetko, čo ide dnu a von z bioplynovej stanice, pochádza, respektíve sa zužitkuje na farme. Bohužiaľ nám búrka na jar zničila časť systémov a práve teraz usilovne pracujeme na tom, aby sme všetko opravili a opätovne spustili,“ hovorí Diana Carvalho.

Šetrenie ľudskej práce

Na farme pracujú traja členovia rodiny a šesť zmluvných pracovníkov. Vďaka dojacím robotom a vlastným inováciám dokázali optimalizovať prácu na farme do tej miery, že cez deň na nej traja pracovníci zastanú všetky potrebné činnosti.

„Využívame aj zaradenia na monitorovanie zvierat,“ povedala Diana Carvalho pre poľnoinfo.sk.

Ako dodala, hlavným výsledkom inovácií na farme bola lepšia kvalita mlieka.

„Keď má mlieko lepšiu kvalitu, môžete ho predávať za lepšie ceny,“ hovorí.

Viac menších fariem

Portugalsko je rozlohou aj počtom obyvateľom približne dvakrát také veľké ako Slovensko. Zhruba dvojnásobný je aj počet dojníc v Portugalsku, okolo 220-tisíc. No mliečnych fariem je oveľa viac, asi desaťnásobok oproti Slovensku, podľa organizácie Fenelon je ich 3700.

„Koncepcia mliečnych fariem v Portugalsku sa líši od slovenských. Približne 80 percent mlieka vyprodukujú farmy na severe a v strede pevninského Portugalska a na Azorských ostrovoch. Hoci, najväčšie mliečne farmy sa nachádzajú v Lisabone a regióne Alentejo v strede a na juhu krajiny,“ vysvetľuje Diana Carvalho.

V krajine je lepšia situácia, čo sa týka pracovnej sily, ako európsky priemer.

„Veľa Portugalcov je hrdých na to, že zastupujú práve toto odvetvie,“ dodáva.

Keď sa počíta aj so ziskom z nemliečnych produktov, portugalské farmy dosahujú plnú návratnosť nákladov na chov mliečneho dobytka vtedy, keď výkupná cena mlieka dosiahne 45,8 centa za kilogram.

„Pomerne vysoká cena mlieka 53,6 centu v roku 2024 umožnila, že portugalský farmár mal na kilograme mlieka zisk 7,9 centu, čo je viac ako európsky priemer,“ uviedla portugalská chovateľka.

Podľa Milk Market Observatory Európskej asociácie mliečnych farmárov, ktorej členom je aj SZPM, boli v EÚ v júli tohto roku výkupné ceny mlieka 52,86 centa za kilogram, kým na Slovensku to bolo 49,49 centa za kilogram.

„V Portugalsku spracovatelia tradične nepriplácali za vyšší obsah tuku a bielkovín v mlieku, pričom štandardný obsah tuku 3,9 percenta a bielkovín 3,2 percenta je vysoký,“ opisuje portugalská farmárka.

Od budúceho roku plánujú portugalskí spracovatelia zahrnúť do konečnej ceny mlieka aj dobré životné podmienky zvierat a chov šetrný k životnému prostrediu.

Problém je počasie

S búrkami nemali na farme Carvalhovcov problém iba tento rok, deje sa to pravidelne.

„Tri veľké búrky takmer zničili obe naše spoločnosti, mliečnu farmu aj záhradníctvo. Stále s tým musíme zápasiť. V súčasnosti sa snažíme opätovne spustiť bioplynové centrum a optimalizovať našu prácu s dojnicami. Situácia Portugalsku nás núti neustále inovovať a hľadať nové technologické postupy. Pracujeme teraz menej a oveľa sofistikovanejšie ako v 90. rokoch. Naším cieľom je, aby farma zostala produktívna, odolná a zodpovedná aj v nasledujúcich rokoch,“ uzatvára Diana Carvalho.