Poľnohospodárska produkcia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj daň z úspechu, ktorú platia európski farmári za to, že každý rok zlepšujú svoje výsledky. Na vlastnej koži ho teraz veľmi bolestivo pociťuje mliečny sektor. Prvovýrobcovia vyrábajú stále viac mlieka, čo potvrdili aj vlani, keď k 150 miliardám pridali ďalšie dve miliardy litrov suroviny. Namiesto radosti ale z toho majú hlavu v smútku.

Po obchodnej dohode Mercosur sa v krátkom čase totiž druhýkrát stávajú obeťou obchodných hier, ktoré majú pomôcť európskemu priemyslu. Tentokrát treba začiatok hľadať v roku 2024, keď sa EÚ rozhodla chrániť európske elektromobily pred konkurenciou z Číny. Vďaka štátnym dotáciám ich tamojší výrobcovia vyrábajú lacnejšie, preto Únia dospela k rozhodnutiu uvaliť na ne dodatočné clá.

Odpoveď ázijskej veľmoci bola taká, ako sa dalo čakať: štedro dotované importy z európskych polí a maštalí bolia zase jej farmárov a tak to rovnako dorovnala clami. Clá na mliečne výrobky stanovila v rozmedzí 20 až 42 percent, čím vlastne európske mlieko úplne odstrihla a tak sa rozlialo po celej Európe.

Výsledkom je voľný pád cien surového kravského mlieka a veľké výpadky v príjmoch poľnohospodárov. Je preto pochopiteľné, že od Bruselu teraz pýtajú pomocnú ruku.

Čo na to Európska komisia

Opýtali sme sa a jej odpoveď sa dá zhrnúť do vety: „situácia nás znepokojuje, no zatiaľ nie až tak, aby sme spustili krízovú pomoc“. Má na to tri vysvetlenia:

1. Vyhliadky domáceho a globálneho dopytu sú naďalej dobré a na stabilizáciu trhu treba trochu trpezlivosti.
2. V roku 2025 inkasovali farmári za mlieko historicky najlepšie ceny.
3. Finančná podpora sa poskytuje v prípadoch „rozsiahlej krízy.“

Poľnohospodári čas nemajú

V súčasnom destabilizovanom svete je predpoveď vývoja na poľnohospodárskych trhoch veštením z krištáľovej gule. Podstatné je, že situácia prvovýrobcov mlieka sa zhoršuje už niekoľko mesiacov a vrchol krízy ešte zrejme nie je na obzore. O ich osude sa rozhoduje už teraz.

Počas poslednej mliečnej krízy v roku 2016 zanikli v celej Únii desiatky tisíc fariem a ďalšie úplne skončili s mliekom. Na Slovensku rovnaký osud postihol päťdesiatku chovov. Za jeden rok.

Iba silný optimista môže v súčasnej kríze očakávať iný scenár, pretože červené čísla, ktoré každý deň výrobcov dostávajú do väčšieho mínusu, sa čoraz viac podobajú na tie spred desiatich rokov.

Kravy musia chovatelia dojiť nepretržite, rovnako tak odovzdávať mlieko spracovateľom, aby sa nepokazilo. Straty rastú každým dňom a s tým aj pravdepodobnosť, že to menej trpezliví chovatelia čoskoro vzdajú.

S tým počítali aj autori právnej úpravy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Podľa nej má jej krízová rezerva „poskytovať dodatočnú podporu poľnohospodárskemu sektoru na účely riadenia alebo stabilizácie trhu a rýchlo reagovať v prípade kríz, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu“.

Kríza už rozsiahla je

Európske stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom ukazuje červené čísla takmer v každom členskom štáte, niekde rátajú prepad o 30 percent.

Podľa najnovších vyjadrení predáka slovenských prvovýrobcov Alexandra Pastoreka sa k podobnému poklesu blížia ceny už aj u nás. Za marec im mliekarne budú na liter mlieka vyplácať 38 centov, čo je o štvrtinu menej ako pred niekoľkými mesiacmi v roku 2025. K tomu treba pripočítať aj ďalšie dopady napätia vo svete: rastúce ceny hnojí, krmív, energií a pohonných hmôt.

Rekordný rok

Tento dôvod Komisie dáva najväčší zmysel, pretože sa dá chápať, že nechce kompenzovať každý pokles, aby sa sektor nestal notoricky závislý od pomoci. Komisia správne pripomína, že kríza na producentov mlieka padla po vydarenom období. Lenže ekonomika farmy funguje na súčasných výkupných cenách a nie tých z minulosti. Mliečny sektor je veľmi cyklický, pričom nárasty cien a dobré roky sú menej časté ako prepady. Rekordnému roku predchádzali sezóny na hrane ekonomickej udržateľnosti.

Poučenie pre Európsku úniu 

Finančné kompenzácie farmárom sú napriek rôznym poučkám a výkladom nakoniec aj tak politickým rozhodnutím, ktoré sa robí pod tlakom členských štátov, verejnosti či nahnevaných farmárov.

V minulosti pri uvoľnení verejných peňazí Európska komisia používala dva argumenty.

1. Agrosektor už aj tak prichádza o ľudí a zvieratá, preto ich potrebujeme vo výrobe udržať.
2. Farmári sa do problémov nedostali vlastným pričinením, ale vplyvom vonkajších, ťažko očakávateľných činiteľov: nákazy, prírodné katastrofy, či trhové otrasy.

Platí to aj v tomto prípade?

V predchádzajúcich riadkoch sme si potvrdili, že vážnosť situácie už teraz núti farmárov zvažovať, či ešte chcú s mliekom pokračovať.

A chovatelia sa s kľudom môžu odvolávať aj na druhú podmienku. Nie je chyba ani jedného z nich, že politici svojimi rozhodnutiami dohnali trhy do chaosu, a takisto nie to, že sa do tejto hry zapojila aj európska dvadsaťsedmička.

Čiže veľmi podobná situácia ako v rokoch 2022 a 2023, kedy EÚ po začiatku ruskej agresie na Ukrajine farmárom kompenzovala miliardovou podporou vystrelené ceny energií a hnojív.

Poučenie pre poľnohospodárov  

Súčasná situácia môže tiež byť mementom pre poľnohospodárov, ktorí v ostatných mesiacoch protestovali proti obchodným dohodám EÚ s tretími krajinami.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sú pre európske poľnohospodárstvo čistou stratou, mliečna kríza ukazuje, že tou sú skôr trhové prekážky.

Obchodné dohody zlepšujú vzťahy medzi štátmi a regiónmi, tým pomáhajú znižovať politické a ekonomické napätie vo svete a teda aj stabilizovať trhy s agrokomoditami. Podmienkou sú ale dobre nastavené pravidlá, ktoré dodržiavajú všetci zúčastnení.

Druhé poučenie

Vtáčia chrípka, mor ošípaných aj slintačka a krívačka ukázali, že EÚ ku finančným kompenzáciám vedia donútiť len dve veci: tlak a dobré argumenty. Obidve má teraz vo svojich rukách slovenská vláda.

Aby postihnutí chovatelia mali aspoň šancu, že sa k pomoci dostanú, budú potrebovať, aby agrorezort v Bruseli vyvinul politické úsilie a zozbieral všetky potrebné údaje a dôkazy, že európska pomocná ruka je pre nich nevyhnutná.

Čo nás čaká

Mimo väčšej pozornosti agropotravinárskej komunity zostáva, že EÚ súčasne aktívne hľadá spôsoby, ako zvyšovať príjmy poľnohospodárov za ich produkciu. A teda aj chovateľov mliečneho dobytka za mlieko.

Rozširuje sa zoznam nekalých praktík reťazcov aj paleta kontrolných nástrojov, ktoré majú zabraňovať ich obchádzaniu naprieč hranicami členských štátov.

Súčasne sa pustila do diskusie o tom, ako zabrániť, aby hlavné plody práce farmárov a potravinárov nežali reťazce cez ich privátne značky.

Naši farmári by mali dať pozor, ako tieto zmeny Slovensko zohľadní v domácich zákonoch a následne aj v kontrole ich dodržiavania.

Čo sa stalo

archív poľnoinfo.sk – Klaudia Halászová vedľa podpredsedu SPPK Emila Macha.

Klaudia Halászová bola po tretíkrát zvolená rektorkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Hoci je to dôležitá správa hlavne pre univerzitu či agropotravinársky výskum, bude mať významný vplyv aj na celkové smerovanie slovenského agrosektora.

Po zrušení Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a praktickom znefunkčnení Inštitútu pôdohospodárskej politiky na agrorezorte bude SPÚ skoro určite kľúčová inštitúcia pre prípravu kvalitnej, expertnej a na dátach postavenej poľnohospodárskej politiky po roku 2027.

Pôdohospodárstvo si ešte len musí vybojovať svoje miesto v celonárodnej rozvojovej stratégii Slovensko 2040, ktorá vzniká na Slovenskej akadémii vied, ako aj pri príprave nových eurofondov v 20 miliardovom Národnom regionálnom partnerskom pláne.