Keď začiatkom týždňa minister pôdohospodárstva Richard Takáč predstavoval novú kampaň v priamych platbách, na chvíľu sa pristavil aj pri nízkych cenách kravského mlieka.  Európsku komisiu pokarhal za „neschopnosť“ a za to, že chce mliečnu krízu riešiť „chorými“ opatreniami.

„Hovorí, že ideme finančne podporiť poľnohospodárov tým, aby menej dojili a produkovali mlieka. To je úplná zvrátenosť, že ide dať finančné prostriedky, aby kravám ťahali menej cecky,“ vyhlásil.

Podľa ministra by bolo lepšie, keby Únia od prvovýrobcov kupovala surovinu, aby ju ako sušené mlieko dodávala do tretích krajín a „deťom do Gazy“.

Minister kritizuje to, čo sám odporúča

Takáč vo svojom vystúpení označil podporu znižovania produkcie mlieka za choré a zvrátené šesťkrát.

Minister mal na mysli takzvanú podporu dobrovoľného znižovania produkcie mlieka. Túto schému Európska komisia využila počas predošlej mliečnej krízy v roku 2016. Vtedy chovateľ za každý nevyrobený liter mlieka, v porovnaní s predošlým rokom, dostal 14 centov.

Nech si myslíme o tomto opatrení čo chceme, je dosť zvláštne, že sa do neho s takou vervou pustil práve slovenský minister.

Keď sa pred troma týždňami oficiálnym listom prihováral Európskej komisii s tým, že by riešenie krízy mala zobrať do svojich rúk, ako jeden z receptov jej poradil schému, ktorú kritizuje.

„V prvom rade považujeme za nevyhnutné prijať mimoriadne trhové opatrenia, najmä program dočasného dobrovoľného obmedzenia produkcie, ktorý by pomohol zmierniť tlak nadmernej ponuky na ceny,“ píše sa v slovenskej výzve, ktorú podporilo ešte Bulharsko, Maďarsko a Taliansko.

Aj preto sme sa na to Komisie pýtali a jej odpoveď bola, že podpora znižovania produkcie mlieka nie je najlacnejšia záležitosť a zatiaľ pre ňu nevidí dôvody.

Keď si to teda zhrnieme, zistíme, že celá situácia je opačná. Dotovanie neprodukcie neodmietlo euroúradníkom Slovensko. „Zvrátené opatrenie“ zhodil zo stola Brusel po tom, čo sa zaň prihovárala slovenská vláda.

Zníženie produkcie

Po vysvetlení faktov už zostáva len interpretácia dôvodov, prečo to minister takto komunikuje. V zásade existujú len dve.

Tým prvým je, že minister jednoducho nemá prehľad o dianí vo svojom rezorte a preto netuší, čo jeho zamestnanci presadzujú na európskej pôde. Druhé vysvetlenie je, že nehovorí pravdu a v komunikačnej línii súčasnej vlády si pomohol tým, že „za všetko môže Brusel“.  Aj za to, čo sa nestalo, ale teoreticky mohlo.

V každom prípade vieme, že EÚ uvoľňuje peniaze z krízovej poľnohospodárskej rezervy len pod váhou dobrých a na dátach podložených argumentov. Je veľmi ťažké predstaviť si, ako by mohla táto politická komunikácia zvýšiť šance, že sa prípadná finančná pomoc producentom mlieka dostane aj k tým slovenským.

Podpora znižovania výroby mlieka pritom nie je úplne nezmyselná. Minister dobre, ako hlavný dôvod nízkych výkupných cien mlieka, identifikoval jeho nadbytok na európskom trhu. Ak svetové obchodné napätie bráni v jeho vývoze na tradičné odbytové trhy, jedným z riešení je obmedziť jeho výrobu.

Schéma sa v minulej kríze ukázala ako účinná, keď pomohla desaťtisícom producentov mlieka prečkať ťažké obdobie. Zároveň je dobrovoľná, čiže ak nebudú chcieť, slovenskí farmári ju môžu odignorovať. Ale pomohlo by im, ak by po nej siahli ich nemeckí alebo dánski kolegovia, ktorí zvýšenou výrobou mlieka ku kríze nepriamo prispeli.

Našim prvovýrobcom ostáva teda veriť, že im v nejakom momente pomocnú ruku podá štát, ako to avizuje minister.

„My pripravujeme kompenzačné kroky z hľadiska schémy na dojnice, ktoré chceme podporiť,“ dodal minister Takáč.

Čo sa stalo

European Union 2026, Zdroj: EP – Rokovanie výboru pre rozpočet o návrhu viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 (15.4.2026).

Europoslanci sa postavili za farmárov. V schválenej pozícii do rokovaní o rozpočte EÚ odmietajú škrty v agrodotáciách a chcú zabojovať za to, aby poľnohospodárska politika zostala viac spoločná ako národná. Komisia pre sedemročnú podporu agrosektora pôvodne navrhovala istých 300 miliárd eur, zvyšok si farmári majú vydupať u svojich vlád a ministrov. Europoslanci žiadajú o 139 miliárd viac a zachovanie druhého piliera. Ak by si to presadili, viac peňazí by sa ušlo aj slovenským poľnohospodárom, ktorí by zároveň nemuseli tŕpnuť, či a koľko európskych peňazí im zverí vláda.

 

Čo sa (možno) stane

Európska komisia stále rozhoduje o tom, či vyplatí finančnú pomoc chovateľom dojníc, ktorí počas vyčíňania slintačky a krívačky museli z rozhodnutia štátnych veterinárov likvidovať mlieko. Minister Takáč z pomalého konania viní Európsku komisiu. Tá zas tvrdí, že dlho od slovenských úradov nemala potrebné informácie, aby vedela vyhodnotiť, či naši prvovýrobcovia majú na podporu z krízovej rezervy nárok. Kompenzácie stále pripravuje.