Na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je potrebné začať pestovať novú generáciu plodín vrátane geneticky upravovaných. Na konferencii o adaptáciách na klimatickú zmenu to na veľtrhu Agrishow v Brne povedal viceprezident Agrárnej komory ČR Václav Hlaváček. Ide podľa neho o potraviny, ktoré budú prosperovať aj v ére klimatickej zmeny, ktorá sa vyznačuje predovšetkým dlhšími obdobiami sucha a iným rozložením zrážok v čase vegetácie. Hlaváček uviedol, že je potrebné, aby európski politici odložili nerozhodnosť a nechuť rozhodnúť a pripravili taký legislatívny rámec, ktorý umožní využiť nové metódy šľachtenia plodín.

“V Česku je pritom mimoriadna základňa pre využitie nových metód šľachtenia, ako je molekulárna metóda či genomika. Okolitý svet na tom pracuje, v Európe sa o tom hovorí. Sú potrebné urýchlené opatrenia a rozhodnutia,” povedal Hlaváček.

V USA sa už podľa neho geneticky modifikované plodiny používajú na výrobu potravín dosť dlho na to, aby bolo možné vyhodnotiť ich prínos a vlastnosti. Paradajka ako prvá GMO plodina bola v USA schválená v roku 1994. V súčasnosti sú navyše k dispozícii takzvané nové genomické techniky, ktoré eliminujú neúmyselné a v niektorých prípadoch nežiaduce zmeny DNA rastliny. Europoslanci už pred viac ako dvoma rokmi síce podporili miernejšiu reguláciu pre takéto rastliny, ale doteraz nerozhodli definitívne tak, aby sa takéto rastliny mohli pestovať a vyrábať z nich potraviny.

Česko podľa ministra pôdohospodárstva Martina Šebestyána (za SPD) podporuje využívanie nových genomických techník v poľnohospodárstve.

“Považuje ich za bezpečný nástroj, ktorý môže prispieť k vyššej odolnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti potravinárstva. Jednoduchšie nové genomické techniky, porovnateľné s bežným šľachtením, by nemali podliehať zbytočnej regulácii, ale jasným a primeraným pravidlám s minimálnou administratívnou záťažou,” uviedol Šebestyán v tlačovej správe.

Priestor na blahobyt z minulých desaťročí je podľa Hlaváčka vyčerpaný.

“My sme preberali základňu, ktorá ten blahobyt umožnila,” povedal Hlaváček, ktorý je poľnohospodárom pol storočia. A dodal, že je potrebné urobiť také opatrenia, ktoré umožnia fungovanie aj nastupujúcej generácii.

“Na to sú potrebné zásadné organizačné, technologické, technické a legislatívne opatrenia. Najväčším problémom Európskej únie je prebujnená byrokracia, pričom je potrebné vyrovnať sa s mimoriadne zložitou geopolitickou situáciou. Krízy sa striedajú a mnohé sú prítomné vedľa seba. Finančná kríza, vojna na Ukrajine, v Iráne a k tomu samozrejme klimatická zmena,” dodal.

Európa podľa neho musí mať odvahu na citeľný rez v legislatíve, aby sa zásadným spôsobom znížila byrokracia.

“Teraz sa v Európe znižuje konkurencieschopnosť a sebestačnosť. Pritom neoddeliteľnou súčasťou obranyschopnosti je poľnohospodárstvo a potravinárstvo,“ uviedol Hlaváček.

Nové odrody plodín vyšľachtené modernými metódami vrátane geneticky upravených sú podľa neho potrebné, aby dokázali odolať zmeneným klimatickým podmienkam i tlaku škodcov, ktorých životný priestor sa s klimatickou zmenou mení.