Slovenská akadémia vied (SAV) prostredníctvom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV podporuje využitie nových genómových techník (NGT) v poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe, ktorú 17. júna 2026 schválil Európsky parlament. SAV tak reaguje na vyústenie odborného posudzovania, do ktorého sa zapojili vedci zo 150 inštitúcií z 25 európskych krajín, a vyzýva na aktívne zapojenie Slovenska do výskumu a šľachtenia, nielen do kontroly dovážaných produktov. Požiadavku SAV podporuje aj Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia (SŠSA).
Pšenica s vyšším výnosom, ktorá lepšie znáša sucho a odolnejšia voči chorobám. Kukurica, ktorá má celkom iný škrob. Sója, pšenica či krmoviny bohatšie na proteíny, vinič odolný voči peronospóre, ovocie bez kôstok, ale aj celkom nová olejnina z divoko rastúceho peniažteka roľného. Toto všetko sa vyvíja, alebo už vyvinulo prostredníctvom Nových genomických techník (NGT) a mohlo by byť v nasledujúcich rokoch prítomné na trhu i na poliach v EÚ - a v Únii predávaných potravinách bez špeciálneho označenia. Práve obavy z deregulácie nových genomických techník spojili viac ako 280 signatárov spoločnej výzvy. Medzi nimi sú zväzy dotknutých strán, osobnosti z vedy, kultúry i cirkvi či bývalí ministri, ktorí žiadajú slovenských ústavných činiteľov, aby krajina napadla nové pravidlá EÚ na Súdnom dvore EÚ.
Na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je potrebné začať pestovať novú generáciu plodín vrátane geneticky upravovaných. Na konferencii o adaptáciách na klimatickú zmenu to na veľtrhu Agrishow v Brne povedal viceprezident Agrárnej komory ČR Václav Hlaváček. Ide podľa neho o potraviny, ktoré budú prosperovať aj v ére klimatickej zmeny, ktorá sa vyznačuje predovšetkým dlhšími obdobiami sucha a iným rozložením zrážok v čase vegetácie. Hlaváček uviedol, že je potrebné, aby európski politici odložili nerozhodnosť a nechuť rozhodnúť a pripravili taký legislatívny rámec, ktorý umožní využiť nové metódy šľachtenia plodín.
Vedecká verejnosť vyzdvihuje desiatky výhod nových genómových techník (NGT), ktoré by mohli nájsť uplatnenie v európskom poľnohospodárstve. Pomohli by riešiť aktuálne výzvy, ako sú klimatické zmeny, výskyt škodcov, efektívnejšie využívanie pesticídov či lepšie hospodárenie s hnojivami. Slovensko sa však spolu s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Rumunskom a Slovinskom pridalo ešte v decembri 2023 k blokačnej menšine, ktorá návrh na ich využitie v Európe nepodporila. Vo svete sa výskum a praktické využívanie NGT osív už rozbehlo. V takto vyšľachtených rastlinách sú zmeny len ťažko identifikovateľné. Paradoxom preto je, že takéto komodity môžu do Európy smerovať už teraz, ale to že sú NGT nemusíme vedieť. Odborníci, ktorí sa v závere septembra stretli na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, sa zhodli, že Európa stojí na križovatke. Ak sa rozhodne nové genómové techniky využívať, získa, ak nie, môže stratiť konkurencieschopnosť.
Zástupcovia členských štátov dospeli k spoločnej pozícii o deregulácii využitia nových genomických techník (NGT) v potravinách a krmivách, uvádza správa Európskej komisie. Otázka prijatia legislatívy, ktorá umožní šírenie a používanie rastlín vytvorených niektorými NGT je už iba otázkou času. Poľskému predsedníctvu sa podarilo odstrániť posledné výhrady členských štátov, ktoré sa týkali najmä patentových postupov. Návrh musí ešte prerokovať a schváliť Európsky parlament i Európska rada.

Najkomentovanejšie za 7 dní