Vlastný bitúnok, výnimočné prírastky vo výkrme či predaj odstavčiat ľuďom, ktorí si chcú svoje prasa vychovať sami. Možností, ako chovatelia ošípaných pristupujú k efektívnejšej výrobe, je mnoho. Niektorí čerstvo investovali do rekonštrukcie objektov stovky tisíc eur, iní vycestovali do Číny, aby mohli siahnuť po tamojších technológiách, ďalší majú zatiaľ na stole plány či ekonomické prepočty a niektorí ešte s investíciami ani nezačali. Prístupov k chovu ošípaných, ktorý je najproblematickejšou časťou slovenskej živočíšnej výroby, je viacero. Na Chovateľskom dni ošípaných, ktorý sa uskutočnil v piatok 22. mája v areáli nitrianskeho výstaviska, sme oslovili piatich chovateľov. Pre čitateľov portálu poľnoinfo.sk sa otvorene rozhovorili o tom, ako sa snažia reagovať na aktuálnu situáciu v sektore.

Jozef Babišík, zootechnik, Schaap Agro – Holland, Boleráz – Klčovany (okres Trnava)

Chováme 160 kusov matiek a aktuálne máme aj 35 prasničiek. Tento rok je veľmi zložitý. Klesajú ceny mäsa a situácia je vážna. Zatiaľ prežívame, no uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Nemáme rastlinnú výrobu, takže všetky krmivá nakupujeme.

V poslednom období sme sa začali viac zameriavať na genetiku, navštevovať semináre, ako je aj ten dnešný, a na základe získaných informácií sme skúsili dánsku genetiku. Je výborná. Tým, že sme rozmnožovací chov, vytvárame si vlastné matky F1, teda kombináciu bieleho ušľachtilého plemena a landrasa. Na túto F1 následne pripúšťame dánskeho duroca.

Prírastky nám poskočili na 1,3 až 1,4 kilogramu denne, čo skracuje čas výkrmu. V minulosti sme sa pohybovali na úrovni 0,7 až 0,9 kilogramu za deň. Z hľadiska ukazovateľov si myslíme, že aktuálne sme na maxime, no to neznamená, že nesledujeme ďalšie plemená či nové trendy.

Ján Halvoník, hlavný zootechnik, PD DEVIO Nové Sady (okres Nitra)

Máme okolo 260 až 270 prasníc a približne 4,5 tisíca výkrmových ošípaných. Už niekoľko rokov zažívame krízu v odbyte aj v cenách, takže situácia nie je dobrá. Do roku 2025 sme všetky ošípané predávali na domácom trhu, no dnes už časť produkcie smeruje aj do zahraničia, pretože domáci trh ju nedokáže absorbovať. Ide najmä o Poľsko a Maďarsko. Na domácom trhu dodávame na bitúnky v Hlohovci, Rastislaviciach či do Poľnohospodárskeho družstva Dechtice.

V roku 2024 bola cena za ošípané ešte celkom slušná a priemerná ročná realizačná cena presahovala 1,7 eura za kilogram živej hmotnosti. Potom sme sa však dostali do prvého pásma afrického moru ošípaných, následne do druhého pásma a na Slovensko bola zavlečená aj slintačka a krívačka. Odvtedy sú problémy s cenou. Rok 2025 sme skončili s cenou 1,44 eura za kilogram a rok 2026 zatiaľ vyzerá ešte horšie.

Sme svedkami odbytovej krízy, keďže trh s bravčovým mäsom je presýtený. Aj naše overené bitúnky odoberajú len 50 až 60 percent nedávnej produkcie, pretože mäso nedokážu zodbytovať. Zahraničné bitúnky ponúkajú za kilogram živej váhy o 8 až 10 centov menej ako regionálne slovenské prevádzky.

Investície máme pripravené na papieri, no zatiaľ vyčkávame. Chceli by sme postaviť plnoautomatizovaný matečník a celú produkciu odstavčiat sústrediť do jedného objektu. V súčasnosti máme matečníky ešte štyri, ale v najbližších mesiacoch ich počet zredukujeme na tri. Zatiaľ sme však len vo fáze výkresov a vyhodnocovania investície. Už niekoľko mesiacov je navyše problém aj s mliekom, čo bude mať dopad na ďalšie investičné rozhodnutia.

Marián Bruchter, zástupca spoločnosti AGRO Next s. r. o. Jasenie (okres Brezno)

Som jediný chovateľ ošípaných v regióne Brezna. Máme uzavretý obrat stáda a momentálne chováme 30 prasníc, pričom sa zameriavame najmä na predaj odstavčiat. Svojpomocne staviame novú maštaľ, nakoľko eurofondy menším podnikateľom nevychádzajú dostatočne v ústrety. Vybavenie objektov sme si vybrali priamo v Číne a sme asi jeden z mála podnikov na Slovensku, ktorý si technológie, ale aj časť strojového parku, zabezpečuje práve odtiaľ.

Chov ošípaných rozširujeme preto, že nás do toho tlačí samotný záujem zákazníkov. Nedokážeme pokrývať ich dopyt. Ľudia si na naše odstavčatá rýchlo zvykli a naposledy nám chýbalo ešte približne 150 kusov, ktoré by sme vedeli predať.

V minulom roku sme predali 420 kusov odstavčiat a ďalších 80 ošípaných sme mali vo výkrme. Odstavčatá predávame pri hmotnosti od 15 do 25 kilogramov. Čím sú menšie, tým sú lacnejšie. Keď sme pri väčšom prasiatku pýtali napríklad 100 eur, mnohým sa to zdalo veľa. Menšie vieme predať za 75 eur a ľudia sú potom prístupnejší – často si namiesto jedného zoberú rovno dve. Pre nás je to výhoda a istým spôsobom aj reklamný ťah. Snažíme sa podporovať tradíciu domácich zabíjačiek aj samotný chov ošípaných, pretože na Slovensku to postupne vymiera a mladí ľudia už často ani nevedia, čo znamená vychovať si vlastné prasiatko. Najčastejšie si od nás odstavčatá kupujú ľudia vo veku od 40 do 50 rokov.

Chováme plemeno biela ušľachtilá. Do nášho rozmnožovacieho chovu sme teraz nedávno kúpili kanca z vysokej školy tu v Nitre a matky sme nakupovali z družstva v Boľkovciach. V najbližšom roku by sme chceli vyprodukovať 650 kusov odstavčiat a ďalších 300 ošípaných vychovať vo výkrme.

Obhospodarujeme 210 hektárov pôdy, z toho 110 hektárov tvorí orná pôda. Na približne 60 percentách pestujeme bielkovinové krmivá pre dojnice, ktoré chováme okrem ošípaných. Mlieko finalizujeme vo vlastnej syrárni a to bol aj dôvod, prečo sme pred troma či štyrmi rokmi začali s chovom ošípaných. Nemali sme ako likvidovať prebytky srvátky, ktorá nám zostávala z mliekarenskej výroby.

Miloš Smutný, zootechnik, Poľnohospodárske družstvo Chynorany (okres Partizánske)

Máme 350 prasníc a šľachtiteľský chov landrasov. Patríme tak medzi posledných chovateľov na Slovensku, ktorí sa ešte venujú šľachteniu tohto plemena. Nízke ceny cítime aj u nás na podniku, no pozitívne je, že zatiaľ sme od vedenia nedostali žiadne pokyny na znižovanie stavov zvierat.

Vo vlastnom bitúnku, ktorý máme priamo v areáli družstva v Chynoranoch, dokážeme týždenne poraziť približne 100 kusov ošípaných. Zvyšok produkcie dodávame do bitúnku na východnom Slovensku.

Z hľadiska investícií momentálne v chove ošípaných nič neplánujeme. V súčasnej situácii je veľmi neisté investovať do chovu a, žiaľ, za posledné dve desaťročia, čo pracujem v Chynoranoch, sme výraznejšiu investíciu do tejto oblasti ani nerealizovali.

Igor Uhliarik, CHOVMAT F.U., s. r. o. Rastislavice (okres Nové Zámky)

Chováme približne 400 prasníc plemena biela ušľachtilá a venujeme sa aj plemenitbe duroca. Ročne vo výkrme dochováme okolo 7-tisíc ošípaných. Všetko, čo vychováme, prechádza cez náš bitúnok a výstupom sú bravčové polovice, ktoré ďalej smerujú k spracovateľom alebo fyzickým osobám so záujmom o domácu zabíjačku. Takmer 100 percent produkcie tak končí na domácom trhu.

V poslednom období nám výrazne stúpli náklady na krmivá, pohonné hmoty, energie aj mzdy. V súvislosti s africkým morom ošípaných rastú aj náklady na biologickú bezpečnosť chovu. Napriek rastu nákladov sú ceny ošípaných príliš nízke, čo je pre farmy likvidačné. V našom prípade si vieme síce trochu pomôcť tým, že máme vlastné spracovanie, na kilograme mäsa to ale robí len niekoľko centov. Niekedy je to ale ten zásadný rozdiel medzi hlbokou a miernejšou stratou.

Teší nás, že sa nám za posledné roky vďaka podpore ministerstva a Pôdohospodárskej platobnej agentúry podarilo zrekonštruovať niektoré objekty, ako škôlku a výkrm. Dávnejšie sme upravovali aj pôrodňu. Investície nám zásadne zefektívnili výrobu a zvieratám zlepšili komfort – najmä v oblasti vetrania, automatického kŕmenia, čistoty a dezinfekcie. Preinvestovali sme približne 800-tisíc eur.