Vedecká verejnosť vyzdvihuje desiatky výhod nových genómových techník (NGT), ktoré by mohli nájsť uplatnenie v európskom poľnohospodárstve. Pomohli by riešiť aktuálne výzvy, ako sú klimatické zmeny, výskyt škodcov, efektívnejšie využívanie pesticídov či lepšie hospodárenie s hnojivami. Slovensko sa však spolu s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Rumunskom a Slovinskom pridalo ešte v decembri 2023 k blokačnej menšine, ktorá návrh na ich využitie v Európe nepodporila. Vo svete sa výskum a praktické využívanie NGT osív už rozbehlo. V takto vyšľachtených rastlinách sú zmeny len ťažko identifikovateľné. Paradoxom preto je, že takéto komodity môžu do Európy smerovať už teraz, ale to že sú NGT nemusíme vedieť. Odborníci, ktorí sa v závere septembra stretli na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, sa zhodli, že Európa stojí na križovatke. Ak sa rozhodne nové genómové techniky využívať, získa, ak nie, môže stratiť konkurencieschopnosť.

Využiť potenciál rastliny

„Šľachtenie novými genómovými technikami vychádza z dlhodobého výskumu genómov a poznania funkcii génov. Princíp je, že upravujeme to, čo v tej rastline je. Využívame potenciál rastliny,“ vysvetľuje Viktor Demko z Katedry fyziológie rastlín na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Nové genómové techniky dokážu zrýchliť a zefektívniť šľachtiteľský proces, zabezpečiť vyššiu odolnosť rastlín a znížiť potrebu pesticídov a herbicídov. Takto vyšľachtené rastliny by dokázali mať vyššiu odolnosť voči klimatickým, pôdnym či výživovým stresom a napríklad lepšie využívať dusík či fosfor.

„Samozrejme, ako poľnohospodár by som takéto osivá uvítal. Všetko, čo dokáže znížiť náklady a vytvoriť odrody odolné napríklad proti niektorým ochoreniam je vítané,“ hovorí Juraj Schuchmann mladší, zo spoločnosti Granelam v Ostrove.

Európa v závese za Áziou

V rámci diskusie na pôde agrárnej univerzity niekoľko ráz zaznel príklad zakázania morenia neonikotinoidmi, ktoré je problém v poľnohospodárstve nahradiť. Realitou tak je, že namiesto morenia repky pred výsevom poľnohospodári opakovane ošetrujú jej porast často viacerými prejazdmi a pritom menej úspešne.

„Je potrebné prísť s odrodami, ktoré budú rezistentné,“ uviedla Jitka Götzová z českého ministerstva poľnohospodárstva.

Problémom je, že Európa je v tejto téme v závese napríklad za štátmi v Ázii.

„Čína realizuje 46 percent výskumu NGT a ich budúcich aplikácií. V ostatných ázijských štátoch je to 15 percent. V Európe 9 percent,“ vysvetľuje Ján Kraic z NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Európska únia o povolení NGT diskutuje. Počas maďarského predsedníctva v druhom polroku 2024 téma pritom nežila ale v súčasnosti sa opätovne dostáva do diskusií.

„Ak budeme ignorovať vývoj a komercionalizovanie NGT plodín, prinesie nám to zaostávanie v šľachtení rastlín novej generácie, strácanie konkurencieschopnosti, zníženú schopnosť prispôsobiť sa klimatickým výzvam, ekonomicky utrpia vidiecke regióny a v neposlednom rade to prinesie pomalý prechod na udržateľnú produkciu potravín a vyššiu závislosť od chemických vstupov,“ uviedol počas svojho vystúpenia Ján Kraic.

Slovensko je proti

Európska únia je na ceste k zavedeniu vedecky podloženého rámca pre NGT plodiny. Očakáva sa, že sa tak môže stať do konca roka 2026. Slovensko je pritom proti takýmto plodinám.

„Spotrebitelia by mali mať právo informovaného výberu a možnosť kvalifikovane sa rozhodnúť pri kúpe potravín a krmív vyrobených zo zložiek NGT,“ povedal podľa portálu euractiv.sk ešte v decembri 2023 Richard Takáč s tým, že Slovensko nepodporí žiadny návrh naznačujúci budúce možnosti patentovania a udeľovania licencie NGT kategórie 1.

Práve označovanie potravín s NGT je pritom aj podľa pracovníčky českého ministerstva poľnohospodárstva oblasťou, ktorá nemá reálny zmysel. Pomohla si príkladom non GMO mlieka, kde niektoré mliekarne od producentov surového kravského mlieka vyžadujú, aby prešli kontrolami, že nepoužívajú napríklad GMO sóju. Pritom v samotnom mlieku nie je možné vedecky overiť, či dojnice boli kŕmené dovezenou sójou zo zahraničia, veľmi často GMO, alebo európskou bez GMO.

„Ak nemôže inšpektor dokázať, že poľnohospodár niečo porušil, neporušil, dodržal, tak nemá zmysel predsa ten produkt z tohto pohľadu kontrolovať. Len to preťažuje už tak zahltený systém,“ hovorí česká pracovníčka agrorezortu.

Samotné označovanie potravín, či komodít, ako ho navrhol pred vyše rokom minister vytvára podľa Jána Pokrivčáka zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity výrazné náklady na výrobu, lebo odrazu tu vzniknú dva trhy – jeden NGT a druhý pre súčasné konvenčné plodiny.

Riešenie môžu priniesť nové osivá

„To, čo sa udeje v rámci šľachtenia NGT sa môže udiať aj v prírode. Keď to dovezieme, nevieme či je to NGT. Je to veľký problém, lebo zostaneme mimo tohto prúdu a do Únie nám budú vstupovať komodity NGT o ktorých nevieme, že sú vyšľachtené novými genómovými technikami. Vďaka tomu zahraniční poľnohospodári budú vedieť plodiny pestovať lacnejšie alebo s vyššími úrodami,“ vysvetľuje J. Pokrivčák.

Ten bol aj súčasťou veľkého medzinárodného projektu o NGT, kde sa Slovensko zúčastnilo ako jediná krajina z východnej Európy. Okrem toho tam boli prítomné výskumné centrá z Veľkej Británie, Francúzska alebo Dánska. Súčasťou výskumu bol aj prieskum, z ktorého slovenskí spotrebitelia vyšli, že o NGT vedia najmenej.

„Preto aj hlasujeme v rade ministrov proti. Ľudia to nechú, lebo o tom nevedia,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Tomu prisvedčil aj známy ovocinár Marián Varga, ktorý to okomentoval zážitkom z minulosti. Vtedy pri podobnej diskusii dostal od svojho kolegu zo zahraničia tvrdý komentár.

„Ak si zvýšiš úroveň svojho poznania, budeš súhlasiť!“ spomenul si na zážitok z minulosti Varga.

Poľnohospodári sa v súčasnosti naozaj dostávajú pred vážny problém. Účinné látky z dôvodu ochrany životného prostredia z Európy miznú a schváliť nové je nekonečný proces. Jednoducho nepribúdajú. Riešenie by mohli priniesť výkonnejšie a odolnejšie osivá.

„NGT osivá prinášajú rýchlejšie a lacnejšie šľachtenie. Podľa výskumov vyžadujú len tretinu času v porovnaní s tradičným šľachtením. Všetky relevantné akadémie vied na svete potvrdili, že neexistuje dôkaz, NGT predstavujú riziko pre zdravie ľudí,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Riešenie pre celiatikov?

Vedec z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra poukázal na opačný prípad. Na Slovensku je asi 33-tisíc diagnostikovaných pacientov s celiakiou. Reálne ich môže byť až desaťnásobne viac.

„Je možné eliminovať príslušné gény, alebo ich poškodiť a tým, že sa neprodukujú, je znížený obsah lepku. Až o 97,7 percenta. To sa nestane, to sa už stalo. To je realita,“ hovorí Krajc o výskumoch zo zahraničia.

Podobné príklady má aj z iných oblastí, pritom ide o plodiny, ktoré sú už vo svete využívané. Napríklad pri kukurici, kde je znížený obsah amylózy z 25 až 30 percent na 0 až 5 percent alebo sóje, kde je výrazne znížený obsah kyseliny olejovej a pritom zvýšený obsah nenasýtených mastných kyselín.

Spojitosť s GMO odmietli

Z hľadiska NGT sa ponúka otázka či spojitosť s GMO. To vedci počas podujatia niekoľko ráz odmietli a uviedli, že pokiaľ pri GMO sú vnášané cudzie gény, tu dochádza len k takým zmenám, ktoré by mohli nastať aj v prírode. Aj v prípade GMO viacerí diskutéri uviedli, že ide skôr o zlý marketing ako o reálnu hrozbu.

„Krmovinárstvo Európskej únie je postavené na dovezenej GMO sóji zo sveta,“ uviedla Jitka Götzová.

Podľa nej sa na celom svete pestuje GMO plodiny na 210 miliónoch hektárov. V Európskej únii len na menších plochách v Španielsku a Portugalsku.

„Akceptovanie a používanie NGT v EÚ by mohlo v rokoch 2020 až 2040 priniesť ľuďom a životnému prostrediu ročný prínos až do výšky 171 – 335 miliárd eur, pričom v samotnom poľnohospodárstve ide o 72 až 123 miliárd eur,“ uviedol Ján Kraic z NPPC.

Okrem samotného ministerstva má rezervovaný prístup k využívaniu NGT aj poľnohospodárska komora.

„Nie som ani zástancom ani odporcom NGT,“ uviedol v úvodnom príhovore Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Podľa Jána Pokrivčáka, európska organizácia poľnohospodárov COPA-COGECA o NGT hovorí, že sú potrebné pre globálnu konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a odkladanie prijatia regulácie o NGT vytvára vysoké makroekonomické náklady.