Pšenica s vyšším výnosom, ktorá lepšie znáša sucho a odolnejšia voči chorobám. Kukurica, ktorá má celkom iný škrob. Sója, pšenica či krmoviny bohatšie na proteíny, vinič odolný voči peronospóre, ovocie bez kôstok, ale aj celkom nová olejnina z divoko rastúceho peniažteka roľného. Toto všetko sa vyvíja, alebo už vyvinulo prostredníctvom Nových genomických techník (NGT) a mohlo by byť v nasledujúcich rokoch prítomné na trhu i na poliach v EÚ – a v Únii predávaných potravinách bez špeciálneho označenia. Práve obavy z deregulácie nových genomických techník spojili viac ako 280 signatárov spoločnej výzvy. Medzi nimi sú zväzy dotknutých strán, osobnosti z vedy, kultúry i cirkvi či bývalí ministri, ktorí žiadajú slovenských ústavných činiteľov, aby krajina napadla nové pravidlá EÚ na Súdnom dvore EÚ.

„Vláda rozhodne, či SR podá žalobu na Súdny dvor EÚ,“ uviedol Richard Takáč, minister pôdohospodárstva, v utorok 14. júla 2026.

Tolerancia voči herbicídom ostáva problém

Napríklad repka tolerantná na herbicíd, ktorú vyvinula spoločnosť Cibus a v USA sa už používa, to bude mať v EÚ ťažšie. Vznikla prostredníctvom nových genomických techník, úpravou jediného génu súvisiaceho s citlivosťou na herbicíd. Podľa navrhovaných pravidiel EÚ by patrila do kategórie NGT-2, pri ktorej zostáva proces schvaľovania náročnejší a výsledok neistý. Na rozdiel od kategórie NGT-1 by sa na ňu vzťahoval prísnejší režim podobný pravidlám platným pre GMO. V EÚ zatiaľ nebola schválená na pestovanie žiadna GMO plodina rezistentná na herbicíd.

Legislatíva o NGT zavádza novinku – proces schvaľovania i následného postupu sa bude líšiť podľa druhu zásahu do genómu. Modernejšie a šetrnejšie techniky dostali spoločný názov NGT. Vo všeobecnosti sú to tie, ktoré by mohli prebehnúť aj v prírode alebo v konvenčnom šľachtiteľstve. Legislatíva mení prístup k plodinám zaradením do skupiny NGT-1, ktorá zahŕňa vypnutie, vystrihnutie alebo jemnú úpravu génu, no aj rozsah takýchto zásahov je obmedzený.

Najznámejšia je metóda CRISPR často označovaná ako „molekulárne nožnice“. Pred zákonom budú plodiny v skupine NGT-1 prakticky v rovnakom postavení ako bežné konvenčné plodiny a jednotlivé štáty by nemohli zakázať ich pestovanie ani prítomnosť v potravinách na ich trhu. Z tejto skupiny však vypadli plodiny rezistentné na herbicídy alebo obsahujúce insekticíd, aj keď by kritériá šetrného  zásahu do bunky spĺňali.

Ostatné plodiny v druhej skupine NGT-2 budú naopak regulované rovnako prísne, ako boli doteraz GMO plodiny podľa legislatívy z roku 1999. Členské štáty môžu zakázať ich pestovanie na svojom území a na obaloch potravín budú povinne označované v celej EÚ. Pred schválením musia prejsť vedeckým hodnotením rizika zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Lekcia z éry GMO

Prvú a najrozšírenejšiu GMO plodinu tolerantnú na herbicídy – Roundup Ready sóju vyvinula spoločnosť Monsanto a v USA bola uvedená na trh v roku 1996. Bola vytvorený transgenézou, teda vložením génu baktérie do genómu sóje a takéto zásahy NGT nepovoľujú. Ďalším kontroverzným príkladom je plodina produkujúca insekticíd, taktiež vyvinutá vložením génu baktérie do genómu rastliny. Technikami NGT už boli vyvinuté rastliny rezistentné na herbicídy, zatiaľ čo rastliny s insekticídom ešte nie.

Ak ponecháme bokom širšiu diskusiu o možných dlhodobých vplyvoch NGT či GMO plodín na zdravie a životné prostredie, herbicídna tolerancia plodín prináša aj vlastné riziká. Pri nesprávnom nastavení pestovateľských postupov môže viesť k vyššiemu spoliehaniu sa na konkrétne herbicídy, vzniku odolných burín či k potrebe dôsledne kontrolovať zvyšky účinných látok v úrode.

Firma Bayer, ktorá v roku 2018 prevzala Monsanto, naďalej pracuje s technológiami plodín tolerantných voči herbicídom, napríklad v systéme Roundup Ready založenom na tolerancii voči glyfosátu. Zároveň však agrochemický priemysel hľadá nové účinné látky a spôsoby ich kombinácie s modernými metódami šľachtenia.

Vývoj NGT plodín v EÚ predbehol legislatívu

Vlajkovou loďou firmy Bayer je dnes pšenica vyvíjaná kombináciou NGT a hybridného šľachtenia. Vyvíja aj kukuricu s krátkou stonkou, ktorú stačí menej polievať a lepšie využije dusík z pôdy. Z buriny peniažteka roľného vyvíja Bayer formou NGT celkom nový druh olejniny CoverCress.

Prioritou Bayer je využiť NGT na to, aby mali plodiny vyššiu odolnosť voči suchu, lepšie dokázali využiť dusík z pôdy, mali vyššiu odolnosť voči hubovým chorobám či vyššie výnosy.

Viac proteínov

Aj ďalšie veľké koncerny ako Corteva či Syngenta už majú pokročilý vývoj plodín na báze techník NGT a niektoré produkty aj predávajú na trhoch mimo EÚ. Corteva má rozsiahly šľachtiteľský program pre kukuricu a jej ďalšou prioritou je dosiahnuť vyšší obsah bielkovín v plodinách – sóji, pšenici, ryži či krmivách. Kým rezistencia na herbicídy bude ešte dlho kontroverznou témou v EÚ, zlepšenie bielkovinovej hodnoty plodín zapadá do snahy Únie znížiť závislosť od dovozu bielkovinových krmív.  Podobne je to aj pri vývoji rastlín odolnejších voči suchu a ďalším klimatickým stresom. Zástancovia NGT preto argumentujú, že EÚ by nemala zaostávať za regiónmi, kde sa tieto technológie už zavádzajú.

“Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora podporuje zavedenie a využívanie NGT technológií v rastlinnej produkcii a prijatie jednotnej legislatívy EÚ o nových genómových technikách,” informovala SPPK v svojom stanovisku ešte v závere roka 2025.

Agrokomora ďalej uviedla, že bude presadzovať transparentný a realistický systém vysledovateľnosti a označovania len po osivo, férové pravidlá patentovateľnosti bez monopolizácie trhu, vzdelávanie a informovanosť naprieč celým potravinovým reťazcom a podporu vlastného výskumu a šľachtenia na Slovensku

„Európa má šancu konečne dohnať dvadsaťročné zaostávanie v šľachtiteľských inováciách. NGT pomôžu našim producentom obstáť v globálnej konkurencii, kde sú tieto technológie už bežné,“ cituje česká Asociácia súkromného poľnohospodárstva Veroniku Vrecionovú, poslankyňu Európskeho parlamentu, ktorá pôsobí ako predsedníčka Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).

Česko, na rozdiel od Slovenska, patrí k najväčším podporovateľom NGT plodín.

Princíp predbežnej opatrnosti

Pre EÚ patria medzi hlavné výzvy zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, zvyšovanie odolnosti poľnohospodárstva, jeho konkurencieschopnosti a potravinovej bezpečnosti – avšak bez znižovania existujúcich štandardov. Regulácia GMO v EÚ patrí medzi najprísnejšie na svete a nový rámec pre NGT má podľa jeho zástancov priniesť modernejší a primeranejší prístup. Kritici ho však označujú za „deregulačný“, pretože podľa nich uvoľňuje pravidlá pre časť nových genomických techník.

„Odovzdali sme ministerstvu právne analýzy, podľa ktorých je nová regulácia v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti, na ktorom stojí európske právo. Keď nie je vedecká zhoda o bezpečnosti nejakého produktu, je to regulované. Ak deregulujeme, tak je to v rozpore s týmto princípom. Ide tu o práva spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ mal doteraz právo na informácie tom, či si kupuje geneticky manipulovaný organizmus,“ cituje TASR jedného z koordinátorov výzvy Samuela Matejičku.

Iná skupina odporcov NGT sa obáva ich vplyvu na ekosystémy v prírode. Podľa expertov z Európskej siete vedcov za spoločenskú a environmentálnu zodpovednosť (ENSSER) môžu NGT plodiny „kontaminovať ekosystémy, krížiť sa s voľne žijúcimi druhmi a spôsobovať nezvratné zásahy do prírody“.

Metóda, ako urýchliť šľachtenie

Metódy NGT môžu urýchliť získanie vlastností, ktoré by bolo možné dosiahnuť aj klasickým šľachtením. Spoločnosť Syngenta vyvíja technológie, ktoré tento proces ďalej skracujú kombináciou génovej editácie CRISPR s využitím haploidných rastlín – teda rastlín s jednou sadou chromozómov, pri ktorých je jednoduchšie identifikovať požadované genetické zmeny.

NGT plodiny vyvíjajú aj ďalšie veľké spoločnosti, medzi nimi BASF, Pairwise či Inari.  Medzi známe príklady patrí japonská paradajka so zvýšeným obsahom GABA, ktorá vznikla úpravou génu pomocou techniky CRISPR, či jablká, ktoré po rozkrojení pomalšie hnednú a predávajú sa v USA. Výskumníci pracujú aj na viniči s vyššou odolnosťou voči múčnatke a peronospóre, na bezkôstkových čerešniach a génovou úpravou vznikli aj šampiňóny, ktorým bol vypnutý gén zodpovedný za hnednutie, a skúmajú sa napríklad aj zemiaky s lepšou odolnosťou voči plesniam.

Vývoj nesmeruje iba k vlastnostiam prospešným pre pestovateľov, trendom sú vlastnosti prospešné pre životné prostredie a tie, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom: vyššia výživová hodnota, nižšia spotreba pesticídov, dlhšia skladovateľnosť či lepšia chuť.

Preverí EK, prax alebo výskum

Jedným z hlavných argumentov odporcov je to, že tieto techniky sú pomerne nové a ešte nebol čas preveriť všetky ich účinky v praxi. Komisia však bude priebežne sledovať reálne dopady NGT rastlín na životné prostredie, ekonomiku a sociálne aspekty vrátane udržateľnosti a pravidelne publikovať štúdie. EK má vypracovať aj štúdiu o vplyve patentov na šľachtiteľské odvetvie.

Čo nepreverí Komisia, urobí veda. NGT sú jednou z najintenzívnejšie skúmaných oblastí rastlinnej biotechnológie, každý rok vychádzajú stovky štúdií o ich bezpečnosti, vedľajších genetických zmenách, vplyve na ekosystémy, výživovej hodnote a ďalšie.