Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Sektor mäsového dobytka čaká obdobie ťažkých rozhodnutí

Sektor mäsového dobytka čaká obdobie ťažkých rozhodnutí
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Aj chovatelia mäsového dobytka čelia dôsledkom aktuálneho sucha. Okrem vyschnutých pastvín ich znepokojuje aj to, či sa im podarí zabezpečiť dostatok krmovín na nadchádzajúce obdobie.

„Situácia je vážna naprieč Slovenskom. Vlani z pohľadu sucha tiež nešlo o ideálny rok, a v tomto roku sú chovatelia, ktorí sú na tom zle, a chovatelia, ktorí sú na tom horšie,“ skonštatoval Peter Rafay, predseda predstavenstva Zväzu chovateľov mäsového dobytka.

Pastviny na značnej časti Slovenska sa podľa neho vôbec nezelenajú, naopak – nahradil ich hnedožltý vysušený porast.

„Poznám chovateľov, ktorí pasú, a už dnes na pastviny vozia dokrm. Pritom špecifikom chovu mäsového dobytka je to, že si viete znížiť náklady tým, že sú zvieratá vonku. Práve teraz by ich mala živiť príroda, tráva a dážď, no vôbec to nefunguje,“ dodal Rafay.

Kde – tu aj výnimka

Hoci negatívny dosah sucha pociťujú poľnohospodári vo všetkých kútoch krajiny, nájdu sa aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Patrí k nim chov družstva Žiarec, ktoré sídli v Tvrdošíne. Žilinský kraj podľa meteorológov zároveň patrí k oblastiam, ktoré v súčasnosti vykazujú najmenšiu odchýlku pôdnej vlhkosti od dlhodobého normálu za referenčné obdobie rokov 1961 až 2015. Vyplýva to z údajov odborníkov z projektu InterSucho.

„Chováme 60 kusov dobytka plemena Hereford. S chovom sme začali asi pred šiestimi – siedmimi rokmi, aby spásali biotopy v kopcoch. Pasieme v okolí Oravskej priehrady na miestach, kam sme nechceli vyháňať naše jalovice, preto sme pred časom zvolili mäsový dobytok,“ vysvetlil Cyril Orčík, predseda predstavenstva podniku.

Dotknutý región akoby mal nad sebou mrak šťastia.

„Tam, kde sa dobytok pasie, je pastvy dosť. Na danú plochu máme menej kusov, ako by sa uživilo. Navyše, práve v tej oblasti v poslednej dobe intenzívnejšie popŕchalo, takže pastva je dobrá. Pastviny sú vo výške 700 – 800, niektoré až okolo 900 metrov nad morom. Keď aj v okolitých dedinách nenaprší, kopcami zakaždým nejaký dážď prejde,“ zhodnotil chovateľ.

Otázky nateraz vyvoláva vplyv nadchádzajúcich horúčav, ktoré majú pretrvať až do budúceho týždňa.

„Zatiaľ sa sťažovať nemôžeme. V týchto dňoch sme dokončili tretiu kosbu, uvidíme, ako sa podarí štvrtá a prípadne piata, ktorú mávame v lepších rokoch. Všetko sa ukáže v najbližších týždňoch. Možno bude menej senáže, ale zas na druhej strane by mohlo byť viac kukurice,“ dodal Orčík.

Aj jej porasty totiž v lokalite, v ktorej družstvo hospodári, zatiaľ za normálom nezaostávajú.

„Je pravdou, že v okolí je veľa podnikov, kde porasty kukurice vyzerajú oveľa horšie ako u nás. Zasiali sme 108 hektárov, a pokiaľ sa nestane niečo také, ako bolo krupobitie na Zemplíne, a zároveň sa kukurica dobre opelí, mohlo by to dopadnúť dobre,“ skonštatoval Orčík.

Inde prevládajú obavy

Väčšina chovateľov však situáciu vníma opačne a nadchádzajúce obdobie vyvoláva obavy z toho, čo bude ďalej.

„Neúroda samozrejme predražuje výrobu. Najhoršie na nej je to, že ak je celoplošná, tak ako teraz, keďže problémy majú napríklad aj Španieli či Francúzi, nemáte odkiaľ zohnať krmivo. A to je veľmi zlé,“ dodal Peter Rafay, predseda predstavenstva ZCHMD.

Mnohí chovatelia tak podľa neho budú stáť pred vážnymi otázkami.

„Čaká nás rok krízových rozhodnutí. Nechcem vyvolávať paniku, ale každý z nás si bude musieť spočítať, aké má stavy, koľko má krmiva a koľko kusov vie uchovať. Zároveň sa bude musieť zamyslieť nad tým, ako ho to dokáže uživiť – teda jeho aj ľudí, ktorí pre neho okolo zvierat pracujú. Takže určite to bude zaujímavý rok,“ dodal Rafay.

Posilnia odolnejšie plemená?

V hre môže byť aj znižovanie stavov.

„Bodaj by som sa mýlil, ale dá sa očakávať, že stavy klesnú. Vidíme to na našej farme. Nehovorím, že nejaké rozhodnutie už padlo – to nie. Ale budeme musieť rozmýšľať, čo ďalej. Keď je horšia kvalita krmiva, ale viete zvieratá nakŕmiť, aj keď máte horšiu produkciu, je to oveľa menší problém, ako keď krmivo nemáte alebo ho máte len na určitú časť roka. Potom už treba rozmýšľať inak,“ dodal Peter Rafay.

Šéf zväzu priznáva, že situácia môže byť lepšia pri niektorých plemenách.

„Pri menších úrodách možno dostanú väčší priestor takzvané tvrdšie plemená, ktoré boli vyšľachtené do drsných podmienok a nepotrebujú tak veľa krmiva. Patrí k nim napríklad Maďarský stepný dobytok, Hereford, Highland, Aubrac alebo Galloway. Lenže oni sa podľa daných podmienok aj správajú. Ak menej produkčné plemeno dáte do perfektných podmienok, máte veľmi dobré prírastky, dobrý rast, pekné osvalenie. Avšak pri nedostatku tiež bude reagovať a bude vyzerať inak. Od toho sa potom môžu odvíjať aj ceny zvierat. Keď zástav vyzerá dobre, ľahko sa predáva aj sám, ale keď až tak dobre nevyzerá, každý výkupca na to prihliadne a už sa to premietne aj do ceny,“ dodal Rafay.

Ceny padajú

Hoci Štatistický úrad v týchto dňoch potvrdil, že ceny jatočného hovädzieho dobytka vrátane teliat v júni tohto roka pokračovali v medziročnom dvojcifernom raste na úrovni 12,1 percenta, chovatelia skloňujú skôr pád cien.

„V júni to ešte mohlo byť tak a ceny boli relatívne dobré, aj keď najlepšie ceny sme mali minulý rok. Ale v júli to už išlo dole. Napríklad za kravu sme vlani dostali 6,20 až 6,40 eura za kilogram, teraz to bolo 5,20 až 5,30 eura, dokonca aj 4,80 eura. Mäso padá, ako-tak sa zatiaľ držia ceny pri odstavených teľatách,“ uviedol Cyril Orčík, chovateľ z Tvrdošína.

Pred rokom bola situácia opačná.

„Vlani o tomto čase už ceny zástavového dobytka rástli, a to pomerne slušne. Zástav sa chová štandardne vo výkrme asi 12 mesiacov, kým sa dá na porážku. A to je zhruba teraz – teda uplynulo približne 12 mesiacov od nákupu teliat za spomínané lepšie ceny. Dnes tieto zvieratá idú na bitúnok a ceny padajú. Klesla cena býkov aj kráv. Najmä pri vykŕmených býkoch, čo je najvýťažnejšie mäso, šla cena prudko dolu. Navyše, dnes pri ponuke zástavových býkov sú aj výkupcovia do výkrmu v pozore, lebo niektorí majú stále plné maštale. Takže dnes sa aj zástav ťažšie predáva,“ dodal Peter Rafay zo ZCHMD.

Celá situácia bude mať vplyv aj na ekonomiku chovateľov.

„Ročná produkcia je z jednej kravy jedno teľa, ktoré sa snažíte predať čo najlepšie. Ak sú vyhliadky, že ceny klesnú, a neviete to predať dobre, vie to poriadne zamávať aj s ekonomikou podniku,“ dodal Rafay.

Autor článku: Ivana Kaliská - poľnoinfo.sk

0 0 hlasy
Hodnotenie článku
guest
0 Komentárov
Najviac hlasovalo
Najnovšie Najstaršie