Tohtoročné sucho spojené s mliečnou krízou je mimoriadnou udalosťou, ktorá je dôsledkom jedného z najhorších prejavov klimatických zmien na poľnohospodárstve v strednej Európe. Zhodli sa na tom zástupcovia agropotravinárskych organizácií krajín V4 – teda Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. O problémoch a možných krokoch diskutovali počas dvoch dní.

„Rokovanie dospelo k jednoznačnému konsenzu, že sa treba veľmi intenzívne zaoberať problémami, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Tými problémami sú sucho a mlieko,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Zástupcovia sektora krajín V4 prijali spoločné vyhlásenie, ktoré má byť výzvou pre ministrov pôdohospodárstva aj zástupcov Európskej komisie, aby hľadali riešenie. Neformálne stretnutie sa má na európskej úrovni konať na pôde Írska počas budúceho týždňa.

„Je to z našej strany jasný signál, že sucho a mliečna kríza nie je len problémom jednotlivých štátov v rámci Európskej únie, ale je to celoeurópsky problém,“ dodal Šumichrast.

Samo sa to nevyriešilo

Na problémy súvisiace s mliečnou krízou poukazujú poľnohospodári už celé mesiace. Výkupné ceny mlieka klesajú už od minuloročnej jesene a aktuálne sú výrazne pod výrobnými nákladmi.

„Kríza už trvá osem mesiacov. Preto je potrebná okamžitá pomoc. V Maďarsku sú čísla v sektore mlieka najhoršie za posledných päť rokov. Je smutným faktom, že cena mlieka na Slovensku a v Maďarsku je najnižšia v rámci EÚ. Teda sme krajiny s dvoma najnižšími cenami,“ uviedol Zoltán Harcz, výkonný riaditeľ Združenia maďarských producentov a spracovateľov mlieka.

S nízkymi cenami však bojujú aj poľnohospodári v ostatných krajinách regiónu.

„Potrebujeme okamžitú pomoc a podporu. Európska komisia v predchádzajúcich mesiacoch hovorila, že situácia sa na trhu s mliekom zrovná sama, ale zatiaľ sa tak nestalo,“ upozornil Jan Doležal, prezident Agrárnej komory ČR.

Problém sa prehlbuje

Ťažkosti, s ktorými chovatelia dojníc zápasia, sa navyše znásobujú aj pre extrémne sucho z tohto roka. Výpadky v úrode oproti bežným číslam potvrdzujú poľnohospodári všetkých štyroch krajín. Obavy o to, čím budú kŕmiť zvieratá počas nadchádzajúcej zimy a ako sa situácia premietne aj do cien krmovín a kŕmnych zmesí, narastajú.

„Pri dojniciach platí, že sa skrmuje krmivo z predchádzajúceho roka. Takže to, čo sa vyprodukuje teraz, sa začne skrmovať niekedy v decembri – a vtedy prídu skutočné problémy,“ dodal Zoltán Harcz z Maďarska.

Tie možno očakávať aj v ďalších oblastiach živočíšnej výroby.

„Či už je to hovädzí dobytok, ale tiež ovce, kozy a aj hydina alebo ošípané. Pri týchto hospodárskych zvieratách tvoria náklady na kŕmne zmesi 50 a v niektorých prípadoch až 60 percent celkových výrobných nákladov. Ak vzrastú ceny komodít, ktoré sa dávajú do kŕmnych zmesí, následne sa to musí prejaviť aj na cenách týchto kŕmnych zmesí a tým aj na nákladoch jednotlivých výrobcov. Preto si myslíme, že situáciu treba riešiť komplexne,“ dodal aj Daniel Molnár, predseda SPPK pre potravinárstvo.

Peniaze aj ďalšie riešenia

V rámci riešenia aktuálnej situácie vidia zástupcovia agrosektora potrebu viacerých opatrení – finančných aj systémových.

„Vyzývame Európsku komisiu, aby prijala také podporné opatrenia, ktoré pomôžu stabilizovať najviac zasiahnutý poľnohospodársky sektor. Potrebujeme nájsť krátkodobé, no aj dlhodobé systémové riešenia,“ uviedol Jozef Šumichrast.

V rámci opatrení z pohľadu poľnohospodárov nemôže chýbať finančná podpora. Len na Slovensku chovatelia dojníc vyčíslili tohtoročné straty spôsobené suchom a nízkymi výkupnými cenami mlieka na sumu asi 100 miliónov eur. Pomoc v súvislosti priamo s mliečnou krízou Európska komisia zatiaľ nepotvrdila. Dostupné sú len schémy umožňujúce kompenzáciu vysokých cien energií a vysokých cien hnojív. Isté kroky prijali aj jednotlivé krajiny V4, majú však svoje obmedzenia.

„Možnosti štátneho rozpočtu u nás sú na svojej hranici. Boli by sme radi, keby Európska komisia prišla s nejakým vlastným nástrojom, ktorý by umožnil reagovať na sucho a mliečnu krízu dokopy,“ uviedol Jan Doležal z Agrárnej komory ČR.

Okrem finančnej podpory sú však potrebné aj ďalšie kroky.

„Je dôležité, aby sektor mlieka dostal finančnú podporu z rezervných fondov EÚ. Žiadali sme aj to, aby boli prehodnotené opatrenia na podporu súkromného skladovania a možnosti intervencie v oblasti mlieka. Vieme, že sú obrovské zásoby nepredaných spracovaných mliečnych produktov na skladoch. Preto sa zhodujeme aj v tom, že je potrebné posilniť odbyt. Chceme upriamiť pozornosť na možnosti  podpory odbytu cez existujúci program školského mlieka a cez spoločenský marketing,“ dodal Zoltán Harcz.

Likvidácia chovov nie je cesta

Na európskej úrovni zaznieva aj požiadavka znižovania stavu dojníc. Touto cestou sa chovatelia krajín V4 vydať nechcú, hoci potenciál v nej vidia.

„V našich krajinách sme na hranici počtu hospodárskych zvierat. Cesta znižovať počet tu už nie je. Vnímame to tak, že to treba riešiť na európskej úrovni a otvoriť túto tému v krajinách, kde je vysoká nadprodukcia  a motivovať tamojších farmárov, aby svoju produkciu znížili. Krajiny V4 majú jeden spoločný menovateľ – máme asi polovičné zaťaženie veľkými dobytčími jednotkami oproti priemeru Európy. To znamená, že my tu máme zvierat už teraz pomerne málo a pokiaľ ich budeme redukovať, dostaneme sa ešte do väčšieho štrukturálneho problému,“ dodal Doležal.

„Za problém si môže EÚ“

Európska komisia sa k téme mliečnej krízy už v minulosti vyjadrila, že situáciu sleduje a riešenie ponecháva na jednotlivých členských štátoch. Poľnohospodári V4 však poukazujú na to, že separátne opatrenia nepomôžu.

„Aktuálna situácia sa bude zhoršovať, ako plynie čas. Do konca roka budú prebiehať ďalšie rokovania, kde budeme hľadať ďalšie riešenia aj na národnej úrovni, ale my potrebujeme vyriešiť tento problém celoeurópsky,“ vysvetlil Jozef Šumichrast z SPPK:

Zástupcovia komôr poukazujú aj na to, že za celým problémom čiastočne stojí aj samotná Európska únia a jej pravidlá.

„Mnoho farmárov začalo produkovať viac mlieka v posledných rokoch aj preto, že rastlinná výroba prestáva byť rentabilná. Máme tu dovozy za dampingové ceny, napríklad pri pšenici sa bavíme o úrovni 100 eur za tonu. Tomu európski farmári nemohli konkurovať a preto sa niektorí zamerali na produkciu mlieka. Aj to spôsobilo túto krízu. Takže my istým spôsobom chceme, aby krízu, ktorú Európska komisia spôsobila tým, že sem pustila poľnohospodársku produkciu za dampingové ceny, aby ju aj vyriešila tým, že teraz podporí európskych poľnohospodárov,“ vyjadril sa Jan Doležal z Agrárnej komory ČR.

Argumenty pridal aj zástupca Maďarska.

„Ak hľadáme riešenie v trhových zásahoch, treba si uvedomiť, že trh s mliekom v EÚ je veľmi striktne regulovaný. Každý členský štát môže používať len tie nástroje podpory, ktoré sú definované v európskych trhových pravidlách. Myslím si, že ministerstvá pôdohospodárstva už využili svoje možnosti na poskytnutie pomoci maximálne. Keďže pravidlá hry na trhu sú určené na úrovni európskej únie, riešenie sa tiež musí hľadať na úrovni Európskej únie,“ dodal Zoltán Harcz, výkonný riaditeľ Združenia maďarských producentov a spracovateľov mlieka.