Dvadsaťštyriročný Martin Bartaloš je poľnohospodár, hoci sa tak možno ani nevníma. Na svoju produkciu nepotrebuje pôdu ani slnečné žiarenie. S tradičnými poľnohospodármi ho spája, že ani v relatívne stabilných podmienkach krytých hál sa nedokáže úplne vyhnúť chorobám a vplyvom počasia. Výrazné ochladenie po Novom roku alebo už pravidelné letné horúčavy, keď teploty stúpajú nad 35 stupňov Celzia, sa prejavujú na výške dopestovanej úrody aj v objektoch ochladzovaných klimatizáciou. Vlani pre slovenský trh dopestovali v rámci rodinnej spoločnosti Mykopesta 230 ton hlív, čo z nich robí jedného z najväčších domácich pestovateľov húb.

Ešte pred pár rokmi stáli pred rozhodnutím, ako ďalej. Ich produkcia bola orientovaná na pestovanie šampiňónov, v ktorej však už roky dominujú poľskí producenti. Cenám, za ktoré dokážu naši severní susedia dodávať svoje produkty na trh, nevedeli konkurovať. Rodinná firma z Vysokej pri Morave (okres Malacky), ktorá funguje od začiatku deväťdesiatych rokov, tak musela prejsť výraznou premenou. Nielen výrobnou, ale aj veľkostnou.

Kľúčová spolupráca

Prvým krokom bola orientácia na pestovanie hlivy ustricovej, druhým výrazné rozšírenie výroby. Za ostatných sedem rokov sa im podľa Bartaloša podarilo zvýšiť objem produkcie troj až štvornásobne. Podľa pestovateľa za tým stoja najmä nové odbytové kanály. Kým v minulosti zásobovali prioritne reštaurácie a školské jedálne, dnes dodávajú svoje produkty aj do obchodných reťazcov.

„Pred niekoľkými rokmi Kaufland intenzívne komunikoval podporu slovenských dodávateľov. Keďže sme dovtedy žiadnej veľkej firme nedodávali, so starým otcom sme si povedali, poďme to vyskúšať. Napísal som im e-mail, následne sme sa stretli a dohodli podmienky spolupráce vrátane objemov dodávok a cien. Odvtedy spolupracujeme,“ vysvetľuje Martin Bartaloš históriu posledných siedmich rokov.

Z ročnej produkcie 230 ton hlivy ustricovej dnes smeruje 180 ton priamo do takmer deväťdesiatich predajní Kauflandu. Nemecký reťazec tak pri tomto druhu húb ponúka prevažne produkciu z Vysokej pri Morave. Pri ostatných druhoch húb je však situácia odlišná a často stojí na dovoze.

Väčšinu predaja húb v sieti Kaufland tvoria ale šampiňóny. Doplňujú ich menej tradičné a medzi slovenskými spotrebiteľmi zatiaľ nie tak obľúbené druhy, ako sú kuriatka či ázijské huby shiitake.

Vlastná cesta

Shiitake v menších objemoch pestujú aj vo Vysokej pri Morave. Práve s týmto druhom húb začal experimentovať Martin Bartlaloš v čase, keď väčšina jeho rovesníkov trávila leto športovaním, pri televízii alebo na prázdninách u starých rodičov. On bol u starých rodičov tiež, no keďže jeho starý otec pestoval huby, k prázdninám patrila aj práca pri produkcii šampiňónov.

„Odmalička si pamätám, že som sem chodil počas prázdnin. Ako rastiete, chcete aj pomáhať a učiť sa nové veci. Keď som mal pätnásť rokov, niečo sa vo mne zlomilo a chcel som pestovať huby a dokázať to sám. Pred samým sebou sa utvrdiť, že to dokážem. A tak som začal pestovať práve shiitake. O pár rokov neskôr, po maturite, som po dedkovi prevzal celú výrobu,“ hovorí Martin Bartlaloš.

Peter Kocmunda, starý otec Martina Bartlaloša, je dodnes konateľom spoločnosti. Vnukovi pomáha najmä radami a skúsenosťami, ktoré získal počas desaťročí práce v odbore. Martinova mama, druhá konateľka, Jana Bartalošová sa stará predovšetkým o administratívu a účtovníctvo. Samotná výroba zostáva najmä na 24-ročnom pestovateľovi.

Prechod k automatizácii

„Mňa bavilo byť pri hubách. Prešiel som si všetkým, od ukladania pestovateľských kociek do pestovateľských miestností, cez zber, triedenie až po balenie. Pri každej činnosti sa niečo naučíte a tá práca ma napĺňa,“ hovorí.

Farma funguje nepretržite, 365 dní v roku.

„A 366, ak je rok prestupný,“ dopĺňa s úsmevom Martin Bartlaloš.

Neraz sa stalo, že výroba dokázala prerušiť napríklad aj dovolenku v zahraničí. Stačilo, aby sa pokazila baliaca linka.

„Dnes už máme dve baličky a investície v poslednom období smerujeme najmä do automatizácie. Aby bolo čo najmenej priestoru na zlyhanie ľudského faktora, ktorý často zlyháva, a zlyháva aj u mňa. Teraz sme napríklad nainštalovali automatické čidlá, čo nám veľmi pomohlo. Potrebujeme robiť takéto kroky, aby sme boli konkurencieschopní. Automatizácia je cesta, ako sa udržať na trhu v stabilných množstvách a cenách,“ hovorí Martin Bartaloš.

Neexistuje jeden návod

Bartaloš upozorňuje, že neexistuje univerzálny návod na úspešné pestovanie húb. Aj napriek tomu, že výroba prebieha v regulovanom prostredí, do produkcie vstupuje množstvo premenných.

„Neexistuje jeden recept, vďaka ktorému môžete povedať, že takto sa pestuje hliva. Každá farma má desiatky svojich špecifík a vy musíte správne nastaviť vzťah medzi farmou a týmito podmienkami. Práve to vám dokáže zabezpečiť dobré a stabilné výnosy,“ upozorňuje Martin Bartaloš.

Ani to však vždy nestačí. Tisíce kociek naplnených zmesou slamy a naočkovaných hubami im dodávajú z Maďarska. Vzhľadom na prírodnú podstatu výroby však aj tu môžu vzniknúť rozdiely medzi jednotlivými dodávkami.

Ak kamión s kockami zostane v horúcom letnom dni uviaznutý v kolóne na diaľnici a substrát v návese sa prehrieva, hlivy nemusia vyrásť. Problémom sú aj vysoké letné teploty. Ak presiahnu 35 stupňov Celzia, ani klimatizácia v halách nedokáže udržať optimálne podmienky a výnosy klesajú. Hliva potrebuje k rastu najmä kyslík, preto musia byť haly aj intenzívne vetrané, čo zároveň zvyšuje teplotu v priestore. Súčasne je potrebné udržiavať vysokú vzdušnú vlhkosť, približne na úrovni 90 percent. Práve tá však vytvára aj ideálne podmienky pre vznik nežiaducich plesní.

„Najhoršie sú konkurenčné plesne. Napríklad zelená pleseň a boj s ňou je veľmi častý. Ak napadne substrát, potom tie huby nevedia rásť,“ hovorí pestovateľ.

Riešenie je pritom jednoduché, no vôbec nie lacné. Substrát treba vyhodiť a miestnosť vyčistiť, aby bola pripravená na ďalšiu dodávku pestovateľských kociek.

Naplniť košík

Celkovo sa o pestovanie húb stará približne desiatka zamestnancov.

„Volali mi kamaráti, či sa môžu zastaviť. Boli na hubách a domov sa nechceli vrátiť s prázdnymi košíkmi. Tak sa zastavili. Keďže pôvodne chceli v lese zberať hríby, ponúkol som im možnosť natrhať si hlivy priamo z pestovateľských kociek. Z neúspešného lesného hľadania však boli natoľko znechutení, že sme im košíky nakoniec len naplnili už obratými hubami z chladničky,“ uzatvára Martin Bartaloš.