Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jar LEFT
Branding VUB 2020 Jar RIGHT
Branding VUB 2020 Jar TOP
Článok dňa Názory a komentáre Z domova Z ekonomiky

Emil Macho: Žltý armagedon

blank

Odkedy začala kvitnúť na poliach repka, každý deň sa z médií dozvedám o tom, že sme žltou krajinou, že repka nám ničí prírodu, koľko jej veľa pestujeme, že má negatívny vplyv na biodiverzitu, že spôsobuje eróziu pôdy a dokonca že je monokultúrou.

Emócia, lacné frázy a preberanie nesprávnych mýtov vyhrávajú nad zdravým sedliackym rozumom a faktami. Je mi ale veľmi ľúto, že som pri zmienkach o žltých poliach s repkou zachytil len minimum oponujúcich reakcií od nás, samotných poľnohospodárov. Len pre ilustráciu: video o zlej repke, ktoré natočil náš europoslanec, si pozrelo za 24 hodín 80 tisíc ľudí. Jednoduché, 50 sekundové video skreslených informácií, ktoré sa bežnému občanovi dobre počúvajú a okamžite im uverí.

Stále cítiť silnú slovenskú tendenciu mlčať, len si tak v kuloároch nadávať a bezprizorne čakať, čo sa bude diať. Samozrejme, česť výnimkám a poľnohospodárom, ktorí sa roky snažia aj na tomto fakte niečo zmeniť.

Som presvedčený o tom, že udalosti posledných týždňov a mesiacov nám, poľnohospodárom, nastavili reálne zrkadlo, že keď svoj názor nebudeme dostatočne razantne, korektne a slušne hovoriť, môže sa to celé otočiť proti nám.

Myslím, že je najvyšší čas poučiť sa z vlastných chýb a začať veci pomenovávať správnym menom. Ja už rovnakú chybu urobiť nechcem.

Preto si dovolím nahlas a verejne vyjadriť názor na nekorektné a, prepáčte, často aj v mnohom zavádzajúco podané informácie, ktoré vidíme v týchto dňoch v priamom prenose.

Je to inak, dosť inak

Repka sa na Slovensku pestuje na 8 percentách výmery poľnohospodárskej pôdy. V Nemecku na výmere 7,4%, v Českej republiky na výmere 11,7%, v Maďarsku na 6,2% a v Poľsku na 5,8%. Z toho vyplýva, že výmery nie sú dramaticky rozdielne. Údaje sú z Eurostatu za rok 2018.

Čiže hovoriť o Slovensku ako o raji repky olejnej je totálna hlúposť a čisté zavádzanie. Keď sme už pri výmerách, dovolím si uviesť ešte jedno číslo. Aby sme boli sebestační v zemiakoch, potrebujeme ich ešte približne 9 000 ha, pri cibuli nám chýba 1000 ha ( tá sa mimochodom nevozí z Číny), pri petržlene 300 ha, mrkve 1000 ha, kapuste 800 ha, cesnaku 400 ha a zeleru 300. Čiže teoreticky sa výmera repky môže znížiť z terajších 154 tis. ha na úroveň cca 140 tis. ha. A to už tú hnusnú žltú repku nebude vidno, keď jej nebudeme mať 8 percent, ale „len“ cca 7 percent?

Logicky nastáva otázka, čo budeme pestovať? Neučili nás náhodou v školách, že Podunajská nížina a Východoslovenská nížina sú obilnice našej krajiny? To fakt niekto dokáže žiť v bubline, že tu v tisíckach hektárov budeme pestovať cícer, fazuľu, šošovicu? Keby aj áno, tak som presvedčený, že to budú maximálne stovky hektárov, nie tisícky. Stále majme na mysli, že náš trh má 5 miliónov spotrebiteľov, zahraniční konkurenti na voľnom európskom trhu sú pred nami minimálne 15 rokov a trhy nebudú chcieť stratiť. Sme v roku 2020 a návrat k extenzívnej forme pestovania nie je síce nereálny, ale v takom prípade si pripravme ako republika poriadne veľký balík peňazí, aby na vidieku ešte vôbec niekto ostal hospodáriť a podnikať.

Verte mi, toto je z ríše snov. Nedokážeme konkurovať v rámci samotnej Európskej únie, nie to ešte konkurovať Južnej Amerike, Číne atď. A pokiaľ si niekto mysli, že zahraničný obchodný reťazec bude kupovať dvoj-troj násobne drahšie naše produkty, sme na veľkom omyle. Slovenské potravinárske subjekty ( mimochodom cca 300 subjektov robí viac ako 80 percent produkcie) by o tom vedeli dlho rozprávať.

Rovnako majme na mysli, že keď by sme chceli byť sebestační napr. v mlieku, hydine, hovädzom mäse ( v tom už skoro sme, len ho, bohužiaľ, nespracovávame), bravčovom mäse, tak tento zámer na seba nenaviaže 100tis ha poľnohospodárskej pôdy. Áno, budeme mat viac lucerny, ďateliny, sóje…

Fakt je taká zlá?

V osevnom postupe má repka olejná svoje nezastupiteľné miesto. V zdravom osevnom postupe by jej malo byt  12,5 – 15 percent. O tom, že je to jedna z najlepších predplodín, asi nemusím presviedčať žiadneho agronóma.

O tom, že je repka plodina, ktorá má významné protierózne účinky a že je na poli 10 až 11 mesiacov, tiež odborníkom nemusím hovoriť.

Rovnako ako význam včiel v prírode žiadnemu poctivému poľnohospodárov netreba pripomínať. Samotná repka je neutrálna poľnohospodárska a významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje.

blank

Úhyn včiel pri pestovaní repky spôsobuje a povedzme si to úprimne, často absencia komunikácie medzi poľnohospodárom a miestnym včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovaným  postupom zo strany štátnych úradov. Ak dochádza k individuálnym deliktom zo strany pestovateľov, ide o pochybenie jednotlivcov a nie o schválenú farmársku prax.

Hnev našich europoslancov by mal smerovať inam

Buďme k sebe konečne úprimní, ktorí poľnohospodári sú poctivejší v evidencii postrekov, v nákupe pesticídov, v dodržiavaní správnej farmárskej praxe? Vážení kolegovia, viete presne, ako túto rečnícku otázku myslím a odpovedzte si na ňu sami.

Ešte jeden fakt. Spotreba pesticídov v kilogramoch účinnej latky patrí na Slovensku k jednej z najnižších v únii. Sme krajinou s piatou najnižšou spotrebou v rámci celej EU. V spotrebe umelých hnojív rovnako patríme k tým, ktorí ich používajú v najnižšej miere. Čiže možno hnev našich europoslancov by bolo dobre nasmerovať na našich priateľov zo starej EU 15. A skôr sa sústrediť na to, aby práve tieto krajiny znižovali spotrebu pesticídov a hnojív na našu úroveň, ako vytvárať zo slovenského poľnohospodárskeho sektora armagedon v podobe chémie, hnojív a bezbrehých ničiteľov včiel.

Verte mi, že keď sa prijme plošné znižovanie pesticídov a hnojív, tak to nebude na priemernú úroveň EU 27-čky,  ale každý štát bude musieť znížiť svoju spotrebu napríklad o 20 percent. A potom Belgičan zníži svoju spotrebu z 300 kg čistých živín  na 240 kg a Slovák zo 130 na 104. To je rovný trh,čo ? Potom sa spýtame našich europoslancov, čo robili, keďže tento následok neprelobovali.

Nikomu z našich politikov nevadí, že až 39 percent krmív (hlavne sójové GMO šroty ) sa k nám plaví na veľkých lodiach cez pol zemegule. Nikomu nevadí, ako tento obchod zásadne znečisťuje planétu. A nikto sa nezamyslí nad tým, či nie je náhodou lepši repkový šrot na kŕmenie našich kráv z tej hnusnej žltej slovenskej repky. Nie, ľahšie je nadávať na tú našu repku a na zlých poľnohospodárov, ktorí žlté zlo pestujú.

Často sa spomína, že repku len vyvážame, profituje na tom obchod a ani ju nevieme spolu so slnečnicou spracovať. Samozrejme evokuje to pocit, že tí veľkí agrobaróni si dobre mastia vrecká. Chcem podotknúť, že aj agrobaróni by boli radi, keby na Slovensku bol závod na spracovanie repky na potravinárske účely. Zvýšilo by sa konkurenčné prostredie. Slovenskí poľnohospodári nemôžu za to, že u nás nie je veľký spracovateľ repky na olej. V susednej Českej republike sú minimálne dva veľké podniky a o Poľsku a Maďarsku ani nehovoriac (podotýkam, majitelia sú vo väčšine globálni hráči).

blank

Čo na to Pluto?

Zašlé časy slovenskej PALMY sú už asi za nami. Trh s rastlinnými olejmi je dlhodobo pod obrovským  cenovým tlakom (veľký dovoz palmového oleja a silní globálni hráči). Je ľahké povedať, že repku treba spracovať na potravinárske účely aj na Slovensku. To vymyslí aj susedov pes PLUTO. Na to netreba vysokú  školu. Ale ako to spraviť? Kto zainvestuje stovky miliónov eur do nového závodu? Nebudú to náhodou iba tí istí globálni hráči, ktorí majú rovnaký podnik len 80 km od Bratislavy v Rakúsku alebo 150 km u našich českých priateľov? Im je jedno, kde sa repka pestuje, riadia sa jednotným európskym trhom.

Z pohľadu spracovateľských kapacít nám už utiekol vlak a dobehnúť ho bude veľmi ťažké.

Zachytil som aj vyjadrenia politikov, že spracovateľský podnik na repku postavíme za štátne. Ti, ktorí vieme, ako funguje trh s repku a olejmi, veľmi dobre vieme, že politická úvaha je v rovine  fantazmagórie.

Pestovanie repky na biopalivá nie je výmysel slovenských poľnohospodárov. Výraznejšia európska biopalivová politika bola zavedená v roku 2003, kedy reflektovala na problém klimatickej zmeny a nutnosť prijať riešenia pre dekarbonizáciu v sektore dopravy (Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave stanovila do konca roka 2010 podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni 5,75% energetického obsahu paliva). Do Európskej únie sme vstúpili v roku 2004.

Bez ohľadu na všetky okolnosti som veľmi rád, že na Slovensku máme aspoň jednu firmu, ktorá okrem spracovávania repky vie konkurovať aj repkovému šrotu, ktorým kŕmime naše kravy a že aspoň trochu konkuruje dovozu aj v tejto komodite.

Dajme preč emóciu a nahraďme ju vzájomným rešpektom

Pokiaľ má niekto tendenciu v komentároch napísať “áno, toto píše človek, ktorý pracuje pre veľkú skupinu a bráni záujmy veľkých“ a iné populistické nezmysly nehodné reálneho pohľadu na rok 2020, dopredu odpovedám, že som pyšný, kde pracujem, ako hospodárime na našich podnikoch, koľko vyrábame kŕmnych zmesí, koľko chováme kráv, koľko chováme hydiny, koľko máme vinohradov, sadov, koľko pečieme pečiva, koľko zamestnávame ľudí, ako spolupracujeme s miestnymi samosprávami.

Som pyšný na to, že máme úžasných obchodných partnerov, že ste sa na nás mohli spoľahnúť v čase koronakrízy. Rovnako ako sa na nás mohli spoľahnúť všetci obyvatelia tejto krajiny.  Kedykoľvek rad privítam konštruktívneho kritika v niektorom z našich podnikov, aby sme sa porozprávali, ako pomôcť malým poľnohospodárom, ako zvýšiť biodiverzitu v krajine, ako robiť veci lepšie. Len, prosím, dajme preč emóciu a nahraďme ju vzájomným rešpektom a zdravým sedliackym rozumom.

Na záver chcem vyzvať všetkých poľnohospodárov, malých, stredných, veľkých, korporátnych, zahraničných, všetkých, ktorí hospodárime na Slovensku v otvorenom európskom priestore, zdvihnime hlavy, poučme sa z minulosti, povedzme tým, ktorí nám všetkým kazia dobré meno, že stačilo. Upozornime ich, ale hlavne všetci si, prosím, uvedomme, že jediné, na čo sa deľme, je na tých skutočných a aktívnych poľnohospodárov a na hochštaplerov, na ktorých všetci doplácame.

A úplne na záver chcem vyzvať všetkých poctivých poľnohospodárov: neseďte doma a nenadávajte niekde pri peci, ale píšte blogy, natáčajte videá, dajte o sebe vedieť. Vyvracajte všetky tie mýty o našom poľnohospodárstve a nahraďte ich korektnými faktami.

Autor článku: Emil Macho - predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a generálny riaditeľ Agropodniku a.s. Trnava
Zdroj obrázku: 2 x TASR/AP, 1 x archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

blank

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1573 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

28 komentárov

  1. blank
    Boris
    12. mája 2020

    Je veľká škoda, že takáto umiernenejšia rétorika voči malým poľnohospodárom či výzvy k vzájomnej komunikácii zo strany SPPK tu neexistovali už skôr (čiže za Ficovej vlády). Mohlo to dnes vyzerať inak. Vtedy ste malých ignorovali a ironizovali. Nuž časy sa menia.

    Odpovedať
    1. blank
      jozef R
      12. mája 2020

      Načo by to vtedy robil. Pomery boli také aké boli, lepšie povedané také aké si zabezpečili. Kto uverí v úprimnosť tejto novej rétoriky ?

    2. blank
      István Pomichal
      13. mája 2020

      Emil Macho, som presvečený, že SPPK má najobjektívnejšie vedomosti o stave nášho agrosektoru. Tak, ako na to objektívne poukazuje aj Váš článok. SPPK vie slovenské pomery aj fudovane porovnať v rámci členských štátov EU, ako aj tretích krajín. Presne vie pomenovať: aký sme a vie zaradiť Slovensko v rámci svetového agrárneho trhu. Je nesporné, že za posledných 30 rokov nastáli obrovské zmeny v agrosektore, potravinárstve, ako aj v lesnícstve. Dopady zmien sú vyčíslené, analyzované a popísané nie len štatisticky, ale aj z pohľadu sociálneho, majetkoprávneho, zdravotného, spoločenského, národnohospodárskeho, ekologického, kultúrneho, bezpečnostného a mnoho ďalších pohľadov. Od roku 2004 všetky tieto analýzy musíme riešiť hlavne v súvislostiach spoločnej agrárnej politiky EU. A práve na spoločnom agrárnom trhu sme ťahali za kratší konec. Korene negatívnych dopadov treba hladať v tom, že naši zástupcovian zle obhajovali (obhajujú) slovenské agro potravinárske národné záujmi. Všetko ostatné sú len dôsledky. Naši hospodári, čí veľky, stredný, alebo malý rovnako trpia. Útoky typu „Žlty armagedon“ sú nezmysli, odborne a vecne nepodložené, resp. prezentácia vecí negatívnych, ktoré sú vytiahnuté z kontextu. Máme tu krízové obdobie, nie je čas na to, aby sme boli rozhádaní, je tu príležitosť k tomu, aby sme sa všetci spojili v prospech lepšej budúcnosti. Je nás v agrosektore už veľmi málo, vážme si jeden druhého.

  2. blank
    Farmar78
    12. mája 2020

    Dobry den,
    Uz 16 rokov hospodarim v systeme ekologi keho polnohospodarstva ale p.Macho konecne napisal ako je to s repkou. Dokonca aj v ekologii ju pouzivame ako zelene hnojenie.
    Bohuzial polnohospodarstvo a konkrerne ZV a RV je rozsiahla problematika a nie kazdy kto raz vyskusal na dedine kosit ci hrabat seno previezol sa na traktore a odfotil sa s kravickou tomu rozumie. V zahranici si polnohospodara povazuju ako odbornika svojej profesie. Treba vsak popravde povedat ze za posledne roky sa do pplnohospodarstva dostalo vela subjektov ktore mu skodia.
    p.Macho z vasej pozicie by ste mohli navrhnut ze poberatelom priamych platieb moze byt len subjekt ktoreho trzby z inej cinnosti ako polnohisp.prvovyroba nepresahuju viac ako 30%.
    Vypadly by spekulantske firmicky s 1000hektarmi ale aj spekulanti s 3ha co ani nevedia kde maju parcelu.

    Odpovedať
    1. blank
      Milan Milan
      12. mája 2020

      Co tak pestovať niečo z coho sa najeme a nenajedia sa len poľnohospodári… nebyt závislý od casto nezrelych prebytkov EU… pride mi to ako dotovaný nástroj EU predať prebytky, nehovoriac o žltom prachu ktorý je všade na všetkom. Nieje to bezohľadne?

    2. blank
      Jozef Artim
      13. mája 2020

      Odpoveď pre Milan Milan: aj poľnohospodári potrebujú jesť – či auta niekto robí pre zábavu 🙂 ?, repkový olej je po olivovom druhý najzdravší, repka ako krmivo pre HZ. A necítim sa ako fanúšik repky/ale ak sú podmienky na jej pestovanie pre poľnohospodára nastavené dobre – tak pestuje. Ak budú na zeleninu, bude pestovať na zeleninu!

  3. blank
    Jozef Artim
    12. mája 2020

    Predtým, než odborníci na všetko (ako napríklad pán Hojsík, europoslanec z vôle slovenského ľudu) pomenujú základný problém nášho poľnohospodárstva (repka olejka – názov kapusta repková pravá), mali by si ale aj my usporiadať podstatu. Situácia je kritická, v Malackách zatkla NAKA primátora, koruna vírus je na celom svete (na východe bol nedostatok korún odjakživa), za všetko môže SPPK – nie politici, ktorí tento marazmus zabezpečili) , riešenie lazy nás zachránia nie je riešením a polia ovládla žltá pohroma – Armagedon!
    Ale prečo sme sa k tomuto v rezorte dopracovali. Prečo sme akceptovali podmienky vstupu do EÚ a prevzali tabletky na spanie v platbách na plochu, prečo je pôda u nás tovar, prečo sme sa klaňali PPA a MPRV SR, ktorí nám vyplácali reálne naše peniaze. Prečo sme prešli z podnikania v poľnohospodárstve na podnikanie s dotáciami. Prečo sme predražene kupovali to, načo boli výzvy no nie na to čo sme skutočne potrebovali.
    Ruku na srdce: veľkí, malí, mladí a rodinní – všetci/aj ja.

    Odpovedať
    1. blank
      Juraj Mačaj
      12. mája 2020

      Emil Macho sa nebojí hrdo priznať k svojej práci a ku stavu a našej komore. Pridávam sa k nemu aj ja. Kto nič nerobí ani nič nepokazí, ale my sa môžeme každému pozrieť do oči a nemusíme sa hanbiť. Je za nami kus roboty a vysledky ktore neprišli same a už vôbec nie zadarmo. Ale chápem že ľudia z vonka, často moralisti čo nenesú žiadnu zodpovednosť, majú v komore ľahký cieľ. Je to možno aj o rozdielnych svetoch ľudí založených romantický a ľudí založených viac prakticky. Pravda je však aj to, že sa nájdu medzi nami čierne ovečky, tak ako všade. Ja ale verím v silu každej ľudskej spoločnosti sa reformovať a to urobíme aj my. Komora je otvorená a demokratická organizácia a privíta každého aktívneho farmára, čo popri svojej práci bude vedieť ešte aj prispieť k spolocnemu prospechu širšej poľnohospodarskej verejnosti. Som hrdý na to že som členom SPPK. Stojím za predsedom SPPK Machom. My nie sme proti každej zmene. Kľudne sa môžeme rozprávať o všetkom a nemame potrebu vnucovať nikomu svoj názor. Akákoľvek politika sa musí ale robiť po spoločenskej debate a vypočutí si argumentov všetkých strán. Ministerstvo čo rozhodovalo za zavretými dverami sme tu mali posledných 4 – 8 rokov. Aj my sme si zvolili zmenu a tou by mala byt hlavne transparentná otvorená spoločnosť a teda aj dialóg, argumentácia a čo najviac vecne a fakty. Všetkým nám ide o našu krajinu a ľudí čo tu žijú.

    2. blank
      Jozef Bulla
      13. mája 2020

      Pán Jozef Artim,plne súhlasím . To je realita. Podobne aj s I. Pomichalom. prof.Jozef Bulla

    3. blank
      jozef R
      15. mája 2020

      Pán Artim, žiaľ, mýlite sa. Pôda na Slovensku tak, ako aj inde vo svete nie je tovar, ale výrobný prostriedok – pre poľnohospodára ten základný. Takmer nikto v Dánsku vám neuverí, že sa u nás dá prenajať hektár TTP za 8€ ročne, čo je polhodinová mzda u nich, OP za 30-40€. Ľudia sú tu ochotní pracovať 10-12 hodín denne za 5-6€. Tí, čo uverili a zistili, že sa po zotmení nedostanú do krížovej paľby pouličných gangov a že sme vlastne celkom pohodová krajina až na tú korupciu a byrokraciu, tu už roky úspešne podnikajú.

  4. blank
    Realist
    12. mája 2020

    Zial Emil darmo my polnohospodari dame akekolvek blogy jeden hlupak napise nezmysli a 80 tisic hlupakov buráca to je vysledok vzdelanosti naroda ,zial obrazne povedane to je akoby sme radili kardiologom ako maju operovat srdce tzn radsej kazdy nech sa drzi svojho remesla

    Odpovedať
  5. blank
    R.Slocík
    13. mája 2020

    Pre Slovensko by mali skúsiť osiváry vyšľachtiť repku, ktorá kvitne na zeleno aby chudera netrpela pre svoj vzhľad 🙂 No čo už…repka je žltá, ošípaná a krava smrdí, pri žatve sa práši, po daždi je blato a keby u nás hlúposť kvitla na žlto tak je zažltnutý celý rok.
    Emil super článok. Kto už toto nepochopí…
    Len pre ilustráciu: naše družstvo obhospodaruje 1100 ha ornej pôdy, máme 1100 prasníc + výkrmy a predvýkrmy, bioplynku, výrobňu kŕmnych zmesí. Každý rok sejeme cca 100 ha repky aj pre jej v článku popísané pozitíva v rámci osevného postupu. Priznám sa, že radšej dokúpim jačmeň, pšenicu alebo kukuricu (od okolitých farmárov) ako repku úplne vylúčiť aj keby bola na hranici rentability. A to v ideálnom roku dokážeme byť sebestačný z vlastnej RV.

    Odpovedať
  6. blank
    Marián
    13. mája 2020

    Diverzifikovať treba. Aj preto, že je tu globálne otepľovanie a s ním spojené suchá, prívalové lejaky, krupobitie, ale aj posun významných chorôb a šjkodcov smerom na sever. Diverzifikovať v osevnom postupe ako aj rozložením rizík smerom na sever. Lebo aj tu sa pestujú plodiny, ktoré sa niekedy robili len v teplejších pestovateľských oblastiach. A dnes práve teplé oblasti by mali byť viac využívané na pestovanie zeleniny, ovocia pod závlahou vrátane konocových technológií dlhodobého uskladnenia, spracovania. Je to len o nastavení transparentnej formy podpory vo vzťahu k tomu, čo si môžeme doma vyrobiť – na čo máme vhodné prírodné, pestovateľské podmienky. Ináč to – ako hovoríte – sedliacky rozum nedá. Len aby sme to jasne vedeli pomenovať v už prežitom aspoň“päť ročnom“ pláne, podnikateľskom zámere, stratégií a tieto výhľady nemenili každé volebné obdobie. Lebo to ukazuje aj pre tých spoza hraníc, akých máme „odborníkov“, ako si vieme naše poľnohospodárstvo manažovať, chrániť a vážiť.

    Odpovedať
  7. blank
    Denis Marosy
    13. mája 2020

    Viac komunikovať tému/problematiku s obyčajnými ľuďmi pomôže veci, dobrý krok ale nestačí, média a politici majú väčší vplyv, ľudia nemajú ani tušenia, čo všetko sa deje v agrosektore a viacerým indivíduám to tak vyhovuje, veľmi ťažká situácia, držím palce

    Odpovedať
  8. blank
    Miro
    13. mája 2020

    Vynikajúci príspevok plný odborných faktov a čísel. Všetci poľnohospodári by mali konečne začať hovoriť o svojich problémoch a byť hrdí na svoj prácu. Väčšinou hovoria o problémoch slovenského poľnohospodárstva len ľudia ktorí sa nazývajú odborníci a v skutočnosti sa nepodieľajú na pestovaní plodín na výrobu potravín,nevyrábajú mlieko, nezamestnávajú ľudí. Tito ludia majú dostatok času sedieť pri počítači a vytvárať mnohokrát falošné mýty a nepravdy o slovenskom poľnohospodárstve. Som presvedčený že na Slovensku máme dostatok kvalitných,čestných a poctivých odborníkov, ktorí musia hlasno hovoriť o skutočných problémoch slovenského poľnohospodárstva. Spoločne poukazujme na chyby ktoré sa udiali v minulosti ale budme hrdí na svoju prácu a dosiahnuté výsledky. Vôbec sa nehanbím za skutočnosť že stojím na čele poľnohospodárskeho podniku, ktorý zamestnáva takmer 100 pracovníkov, mame komplexnú živočíšnu výrobu, pestujeme okrem zemiakov, obilovín aj tú „hnusnú“ repku na výmere 100 ha. Prosím pripravme sa na odbornú diskusiu s tzv. odborníkmi v poľnohospodárstve, pretože v súčasnej dobe vyhráva marketing.

    Odpovedať
  9. blank
    Juraj
    13. mája 2020

    Páni, s viacerými vašimi úvahami súhlasím. Nemôžem si však pomôcť, stále mám dojem, že vždy sa ozývate až keď vám horí pod zadkom. Raz plačete že je nedostatok kombajnov, inokedy že je nedostatok kvalitných ľudí , niekedy sa oháňate potravinovou sebestačnosťou . Ale veď za to môžete aj vy. A určite to nie je iba o možno vyšších dotáciách na západ od nás. Tam totiž ľuďom zamestnaným v poľnohospodárstve aj slušne platia. A nemajú navymýšľané nezmyselné a tupé predpisy, ktoré ľudí odrádzajú. Prečo neplačú na Tom prehnitom západe? Asi preto, že berú poľnohospodárstvo ako životné poslanie, sú s ním zžití a nemajú potrebu vykorisťovať zamestnancov s 250-300 odrobenými hodinami(aby slušne zarobili), ako je to neraz na našich akože „družstvách“. Čo vy na to, majitelia toho, čo ste ľuďom ukradli ? Ale netrápme sa, aj tak za všetko môže Bruselský diktát, Amerika, Čína a nie naša neschopnosť. A z tej repky si hlavu nerobte pán Macho, sú aj dôležitejšie záležitosti. A mimochodom, za výmlat pšenice 14 000.- hektároví nechcú platiť ani 50.-eur/ha, ja platím 75.-+nafta, v roku 1993 mi štátne majetky účtovali 3600.- Sk=dnešných 120.-eur. 14 000 x 25 = NOVÝ KOMBAJN aj bez dotácie. Aj taká je Globalizácia. Pozdravujem múdrych a poctivých ľudí.

    Odpovedať
  10. blank
    Agrárna komora Slovenska
    13. mája 2020

    Na Slovensku nikto nemá právo obviňovať poľnohospodárov za pestovanie tej ktorej plodiny, alebo, že ukončí chov hospodárskych zvierat. Poľnohospodári sa prispôsobujú trhovým podmienkam a pestujú tú plodinu, o ktorú má obchodník, alebo spracovateľ záujem a odbytové ceny mu vykryjú vynaložené náklady. Je pravdou, že za posledné roky repka patrila medzi najlepšie trhové plodiny, ale poľnohospodár nebol zato vinný, že chýrny prosperujúci podnik Palma sa zlikvidovala alebo predala ! Nebohý riaditeľ Palmy pán Ivanič istotne si to tak nepredstavil. Transformácia slovenského agropotravinárstva bola najväčším hrobárom agrárneho sektora zo susedných krajín. Chýbajú nám spracovateľské kapacity a základné suroviny nie sú spracovávané doma, pritom sme mohli z PRV do tohto sektora investovať ! Prečo sa to nestalo ? Nebol záujem zo strany štátnych činiteľov celý problém komplexne riešiť – radšej sa vyjadrili “ veď dovezieme“. V súčasnej dobe si uvedomujeme, že musíme urobiť všetko preto, aby sme mali dostatok vlastnej produkcie pre našich občanov. Je to tvrdá realita,ale k tomu treba vytvoriť vhodné podmienky, moderné skladovacie, spracovateľské a záväzné odbytové podmienky, ale to bez finančnej pomoci nepôjde. Na Slovensku boli podporené automobilky, pevne verím, že teraz prišla doba na prehodnotenie doterajšieho stavu a spoločne vytvoríme také prostredie pre malých, stredných a veľkých podnika.subjektov, aby mladej generácie život na vidieku bol „rajom“.

    Odpovedať
  11. blank
    Roman
    13. mája 2020

    dobry vecer , neda mi nereagovat , chodil som na Spos ( strednu plonohospodarsku skolu v Trnave), som byvalý riaditel 1300 hektarovej farmy pri Trnave , dokonca aj ten pes Pluto je moj 😁, to len pre zasmiatie . Ale co smiesne urcite nie je , je stav nasho polnohospodarstva. Ked sme boli ako tretiaci na strednej skole na praxi v roku 1993 v Bavorskej polnohospodarskej skole Grainau, farmári z Bavorska ( hektarovy priemer farmy 20 ha ), nam rozpravali ako nam zavidia nase velke farmy , rozpravali o tom , ze generacna vymena je problemom , lebo mladi ludia sa nehrnu do dedicstva pozostavajuceho v ,,otrockej ,, praci na poli ci v mastali . Ze nikdy nedosiahnu velkost podniku ako u nas, pretoze citia povinnost dedenia k predkom, a tak aj nechtiac sa stavaju otrokmi zdedeneho majetku ( aj ked historia kolektivizacie je iste bolestiva ).Najhorsie vsak bolo moje poznanie o 20 rokov , ked som navstivil farmara u ktoreho som praxoval( v tom case 30 rocny chlap, ktoreho som obdivoval za to ze robil od rana do noci, ze ,,skakal z traktora do kombajnu ,,), stretol som zniceneho 50 tnika , ktory svoju farmu predal logistickej spolocnosti , pretoze jedna dcera je architetektka a druha lekarka a on uz nevladal svoju 30 hektarovu farmu obrabat sam . Dovolim si vyslovit nazor , 30 rokov kazda vlada , ktora tu bola, venovala velmi malo ,,nadsenia ,, posunut Slovenske polnohospodarstvo a spracovatelsky priemysel, ktore v tom čase 1993 malo perfektnu startovaciu ciaru, aspon na uroven, kedy nasim terajsim studentom ( ktori uz asi ani neexistuju , lebo na polnohospodarskych skolach sa ucia vacsinou len za ,,konickarov,, a ,,psickarov,,) budu na praxi farmari v Bavorsku rozpravat ako nam zavidia nase polnohospodarstvo. Nezavidia uz nic , lebo tak ako si teraz vytvarame demona ci nepriatela v repke , vytvarali sme si demonov v zlom a nekvalitnom mlieku , jogurtoch , ktore mali trvanlivost 3 dni, v nasom bravcovom mase , ktore bolo nekvalitne a dobre bolo to nemecke …. takto mozem menovat donekonecna . Za 30 rokov sa necinnostou znicil majetok obrovskych rozmerov ( trebars zavlahy a zavlazovacie nadrze, bitunky , mliekarne , ) . Tak sa pytam niekedy preco ? odpoved je asi jednoducha , lebo az na par vynimiek sme mali my polnohospodari zastupcov vo vlade – pravych po trnafsky povedane ,,sedlakov ,,. srdcom aj dusou proste polnohospodar. Ak panuje na Slovensku uz 30 rokov demon o zlych slovenskych polnohospodaroch, potom sa uz necudujem ze ludia v dedine nam vycitali ze im smrdi nasich 150 krav na mlieko, starosta vyvolaval ked sme vozili slamu , ze prasime v dedine a vyhrazal sa volanim televizie.
    Na zaver by som chcel vyslovit jedno zelanie, nehladajme uz nepriatelov sami v sebe, ale zacnime pracovat ako priatelia na veciach, ktore nase polnohospodarstvo posunu vpred, trebars aj v podpore pre spracovatelov repky na repkovy olej na regal hypermarketu, kde si ho kupi slovensky spotrebitel .
    zelam vela zdaru

    Odpovedať
  12. blank
    Stano
    14. mája 2020

    Nedá sa nič iné len súhlasiť s článkom pána Macha, mám totiž pocit že sme sa vrátili späť do roku 1990, kedy vláda pána Čarnogurského v zastúpení ministra poľnohospodárstva pána Džatka začala „hon na čarodejnice“ snahou o rozbitie pozostatku socializmu – hnusných družstiev. Mám v živej pamäti ako sme u nás na družstve vydávali do užívania pôdu tzv. malým farmárom, ktorí pod vidinou rýchleho zbohatnutia a štedrého finančného príspevku od vtedajšej vlády začínali s podnikaním na pôde. Začiatky ich podnikania boli úžasné, veď pôda na ktorej začali podnikať bola v perfektnom stave – vyhnojená, obrobená… Problémy začali po niekoľkých rokoch keď zistili, že bez hnojenia, chemickej ochrany a kvalitného obrábania to nejde. Po 30 rokoch z cca 100 ha vydanej pôdy týmto „podnikateľom“ dnes družstvo znova užíva 90%. Rozdiel je iba v tom, že pôdu ktorú sme prebrali od malých farmároch bola zaburinená, podvyživená a potrebovali sme 3 – 4 roky na to aby získala znova akú takú úrodnosť. S obavou sledujem vyhlásenia našich nových predstaviteľov ministerstva, že jedine malí a strední farmári sú zárukou sebestačnosti nášho štátu a že tu je potrebné presmerovať dotačné prostriedky. Myslím si, že na takéto experimenty v našom poľnohospodárstve už nie je čas, ak nechceme stratiť aj tú nízku sebestačnosť ktorú dnes ešte máme. Jednoznačne súhlasím s pánom Machom, že je nutné podporovať tých, ktorí vyrábajú a odstaviť tých, ktorí sa priživujú na terajšom dotačnom systéme vyplácania podpôr pre poľnohospodárov bez ohľadu na to či sú veľkí alebo malí…..

    Odpovedať
  13. blank
    Roman
    14. mája 2020

    este sa musim vyjadrij k vcerajsej debate na TA3,
    padli tam slova o nutnosti rozclenenia velkych blokov na maximalne 30 hektarove parcely , remizkami a zelenymi pasmy , padol argument o hrabosoch , myslim , ze nieco o hrabosoch a deratizacii viem a vacsina agronomov , ktori tento problem riesili mozu potvrdit, ze najvacsie populacie hrabosov sa vzdy zdrziavali hlavne v menovanych remizkach ,odkial podnikaju najazdy na polnohospodarske plodiny . Chcem sa spytat kde boli zastancovia remizok, polovnici, ochranari ked sa trebars vo Voderadoch na 300 hektaroch najurodnejsej pody, ktora sa nenavratne znicila, staval ,,plechovy armagedon ,,( poloprazdny priemyselny park, prazdny outlet ku ktoremu vedie osvetlena dvojprudova cesta). Ku vsetkej ucte a odbornosti lesnikov , nedovolim si teraz tvrdit , ze zlou skladbou a vysadbou drevin vo Vysokych Tatrach znicili niekolko tisic hektarov lesa a zmenili tak na 50 rokov obraz Narodneho parku po veternej vichrici v roku 2004, pretoze sa lesnictvu nerozumiem . Pred volbami som nechcel ist prvy krat volit, moje argumenty o tom ze je mi to uz jedno ci tam budu ,,cerveny,, alebo ,,modry,, lebo sa aj tak nic nezmeni,ma presvedcila moja manzelka vetou o obcianskej zodpovednosti. Avsak niektore kroky novej vlady na mna posobia dost rozpacito. Dufam ze sa mylim a s hrdostou pojdem k volbam aj o 4 roky.
    pekny den

    Odpovedať
    1. blank
      Realist
      14. mája 2020

      Velmi spravny postrech zial minister ochranar o tom pocut nechce a ochranári su najhorsi gazdovia vsetko nechaju znicit a hlavne mudruje o pestovani repky z ktorej este ani zrnko nevypestoval

  14. blank
    Rolnik
    14. mája 2020

    úplne súhlasím. Len doplním, keď už tu všetci tak velebia Bc. Macha, že tiež hovorí len to, čo je ľúbivé. Aj pes Pluto by vedel (možno) povedať, že chceme podporovať len tých poľnohospodárov, ktorí aktívne niečo produkujú. Tak prečo o tom pán predseda nepresviedčal pani ministerku Matečnú 4 roky, keď bol u nej varený-pečený? A áno, repka je v súčasnosti asi najvhodnejšou trhovou plodinou, ktorá často zachraňuje ekonomiku podniku, keď cena mlieka, či mäsa by ho stiahla ku dnu. Ale platí to len dovtedy, kým Európska únia bude podporovať produkciu surovín 1.generácie pre výrobu bioenergie, čo veľmi skoro skončí, vážení! A čo potom? Začneme na poliach budovať golfové rezorty pre bohatých turistov zo západu? alebo ich budeme pozývať loviť premnoženú lesnú zver, aby sme prežili? O repke sa dá povedať mnoho pozitív, ktoré prezentoval Bc. Macho, ale aj negatív a tie mnohým asi unikajú. A keď spomenul Španielsko, kde sa pestujú pomaranče a nie repka, tak pre príklad – v Španielsku tvoria obrovské „lány“ skleníky s rýchlenou zeleninou, ktoré tiež devastujú krajinu, zamestnávajú lacných zamestnancov z afrických krajín a EÚ to len využíva (kupuje zeleninu)..nekritizuje, lebo jej to teraz takto vyhovuje. Teda len toľko k pozitívam nešťastnej repky.

    Odpovedať
    1. blank
      realista
      14. mája 2020

      Nemohol presviedčať ako predseda 4 roky……

      Bol zvolený 3. mája 2018 v Nitre …..

      https://instoreslovakia.sk/2018/05/novy-predseda-sppk-je-emil-macho/

    2. blank
      DoesntMatter
      14. mája 2020

      Preco nepresviedcal? Kazdy zorientovany vie, ze len 12% z objemu priamych platieb moze byt na viazanych platbach. Preto tu mame vela mulcovacov a darmozracov. Preto

    3. blank
      Ján
      21. mája 2020

      Rolnik-plne súhlasím s Tvojim príspevkom.

  15. blank
    Vlado
    21. mája 2020

    Pán Macho, je to veľmi dobrý článok, ste odborník a človek na správnom mieste. Držím Vám palce a nedajte sa znechutiť rôznymi tzv. „aktivistami“.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.