Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Názory a komentáre Z domova Z ekonomiky

Emil Macho: Žltý armagedon

Emil Macho: Žltý armagedon
insert_photo2 x TASR/AP, 1 x archív poľnoinfo.sk

Odkedy začala kvitnúť na poliach repka, každý deň sa z médií dozvedám o tom, že sme žltou krajinou, že repka nám ničí prírodu, koľko jej veľa pestujeme, že má negatívny vplyv na biodiverzitu, že spôsobuje eróziu pôdy a dokonca že je monokultúrou.

Emócia, lacné frázy a preberanie nesprávnych mýtov vyhrávajú nad zdravým sedliackym rozumom a faktami. Je mi ale veľmi ľúto, že som pri zmienkach o žltých poliach s repkou zachytil len minimum oponujúcich reakcií od nás, samotných poľnohospodárov. Len pre ilustráciu: video o zlej repke, ktoré natočil náš europoslanec, si pozrelo za 24 hodín 80 tisíc ľudí. Jednoduché, 50 sekundové video skreslených informácií, ktoré sa bežnému občanovi dobre počúvajú a okamžite im uverí.

Stále cítiť silnú slovenskú tendenciu mlčať, len si tak v kuloároch nadávať a bezprizorne čakať, čo sa bude diať. Samozrejme, česť výnimkám a poľnohospodárom, ktorí sa roky snažia aj na tomto fakte niečo zmeniť.

Som presvedčený o tom, že udalosti posledných týždňov a mesiacov nám, poľnohospodárom, nastavili reálne zrkadlo, že keď svoj názor nebudeme dostatočne razantne, korektne a slušne hovoriť, môže sa to celé otočiť proti nám.

Myslím, že je najvyšší čas poučiť sa z vlastných chýb a začať veci pomenovávať správnym menom. Ja už rovnakú chybu urobiť nechcem.

Preto si dovolím nahlas a verejne vyjadriť názor na nekorektné a, prepáčte, často aj v mnohom zavádzajúco podané informácie, ktoré vidíme v týchto dňoch v priamom prenose.

Je to inak, dosť inak

Repka sa na Slovensku pestuje na 8 percentách výmery poľnohospodárskej pôdy. V Nemecku na výmere 7,4%, v Českej republiky na výmere 11,7%, v Maďarsku na 6,2% a v Poľsku na 5,8%. Z toho vyplýva, že výmery nie sú dramaticky rozdielne. Údaje sú z Eurostatu za rok 2018.

Čiže hovoriť o Slovensku ako o raji repky olejnej je totálna hlúposť a čisté zavádzanie. Keď sme už pri výmerách, dovolím si uviesť ešte jedno číslo. Aby sme boli sebestační v zemiakoch, potrebujeme ich ešte približne 9 000 ha, pri cibuli nám chýba 1000 ha ( tá sa mimochodom nevozí z Číny), pri petržlene 300 ha, mrkve 1000 ha, kapuste 800 ha, cesnaku 400 ha a zeleru 300. Čiže teoreticky sa výmera repky môže znížiť z terajších 154 tis. ha na úroveň cca 140 tis. ha. A to už tú hnusnú žltú repku nebude vidno, keď jej nebudeme mať 8 percent, ale „len“ cca 7 percent?

Logicky nastáva otázka, čo budeme pestovať? Neučili nás náhodou v školách, že Podunajská nížina a Východoslovenská nížina sú obilnice našej krajiny? To fakt niekto dokáže žiť v bubline, že tu v tisíckach hektárov budeme pestovať cícer, fazuľu, šošovicu? Keby aj áno, tak som presvedčený, že to budú maximálne stovky hektárov, nie tisícky. Stále majme na mysli, že náš trh má 5 miliónov spotrebiteľov, zahraniční konkurenti na voľnom európskom trhu sú pred nami minimálne 15 rokov a trhy nebudú chcieť stratiť. Sme v roku 2020 a návrat k extenzívnej forme pestovania nie je síce nereálny, ale v takom prípade si pripravme ako republika poriadne veľký balík peňazí, aby na vidieku ešte vôbec niekto ostal hospodáriť a podnikať.

Verte mi, toto je z ríše snov. Nedokážeme konkurovať v rámci samotnej Európskej únie, nie to ešte konkurovať Južnej Amerike, Číne atď. A pokiaľ si niekto mysli, že zahraničný obchodný reťazec bude kupovať dvoj-troj násobne drahšie naše produkty, sme na veľkom omyle. Slovenské potravinárske subjekty ( mimochodom cca 300 subjektov robí viac ako 80 percent produkcie) by o tom vedeli dlho rozprávať.

Rovnako majme na mysli, že keď by sme chceli byť sebestační napr. v mlieku, hydine, hovädzom mäse ( v tom už skoro sme, len ho, bohužiaľ, nespracovávame), bravčovom mäse, tak tento zámer na seba nenaviaže 100tis ha poľnohospodárskej pôdy. Áno, budeme mat viac lucerny, ďateliny, sóje…

Fakt je taká zlá?

V osevnom postupe má repka olejná svoje nezastupiteľné miesto. V zdravom osevnom postupe by jej malo byt  12,5 – 15 percent. O tom, že je to jedna z najlepších predplodín, asi nemusím presviedčať žiadneho agronóma.

O tom, že je repka plodina, ktorá má významné protierózne účinky a že je na poli 10 až 11 mesiacov, tiež odborníkom nemusím hovoriť.

Rovnako ako význam včiel v prírode žiadnemu poctivému poľnohospodárov netreba pripomínať. Samotná repka je neutrálna poľnohospodárska a významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje.

Úhyn včiel pri pestovaní repky spôsobuje a povedzme si to úprimne, často absencia komunikácie medzi poľnohospodárom a miestnym včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovaným  postupom zo strany štátnych úradov. Ak dochádza k individuálnym deliktom zo strany pestovateľov, ide o pochybenie jednotlivcov a nie o schválenú farmársku prax.

Hnev našich europoslancov by mal smerovať inam

Buďme k sebe konečne úprimní, ktorí poľnohospodári sú poctivejší v evidencii postrekov, v nákupe pesticídov, v dodržiavaní správnej farmárskej praxe? Vážení kolegovia, viete presne, ako túto rečnícku otázku myslím a odpovedzte si na ňu sami.

Ešte jeden fakt. Spotreba pesticídov v kilogramoch účinnej latky patrí na Slovensku k jednej z najnižších v únii. Sme krajinou s piatou najnižšou spotrebou v rámci celej EU. V spotrebe umelých hnojív rovnako patríme k tým, ktorí ich používajú v najnižšej miere. Čiže možno hnev našich europoslancov by bolo dobre nasmerovať na našich priateľov zo starej EU 15. A skôr sa sústrediť na to, aby práve tieto krajiny znižovali spotrebu pesticídov a hnojív na našu úroveň, ako vytvárať zo slovenského poľnohospodárskeho sektora armagedon v podobe chémie, hnojív a bezbrehých ničiteľov včiel.

Verte mi, že keď sa prijme plošné znižovanie pesticídov a hnojív, tak to nebude na priemernú úroveň EU 27-čky,  ale každý štát bude musieť znížiť svoju spotrebu napríklad o 20 percent. A potom Belgičan zníži svoju spotrebu z 300 kg čistých živín  na 240 kg a Slovák zo 130 na 104. To je rovný trh,čo ? Potom sa spýtame našich europoslancov, čo robili, keďže tento následok neprelobovali.

Nikomu z našich politikov nevadí, že až 39 percent krmív (hlavne sójové GMO šroty ) sa k nám plaví na veľkých lodiach cez pol zemegule. Nikomu nevadí, ako tento obchod zásadne znečisťuje planétu. A nikto sa nezamyslí nad tým, či nie je náhodou lepši repkový šrot na kŕmenie našich kráv z tej hnusnej žltej slovenskej repky. Nie, ľahšie je nadávať na tú našu repku a na zlých poľnohospodárov, ktorí žlté zlo pestujú.

Často sa spomína, že repku len vyvážame, profituje na tom obchod a ani ju nevieme spolu so slnečnicou spracovať. Samozrejme evokuje to pocit, že tí veľkí agrobaróni si dobre mastia vrecká. Chcem podotknúť, že aj agrobaróni by boli radi, keby na Slovensku bol závod na spracovanie repky na potravinárske účely. Zvýšilo by sa konkurenčné prostredie. Slovenskí poľnohospodári nemôžu za to, že u nás nie je veľký spracovateľ repky na olej. V susednej Českej republike sú minimálne dva veľké podniky a o Poľsku a Maďarsku ani nehovoriac (podotýkam, majitelia sú vo väčšine globálni hráči).

Čo na to Pluto?

Zašlé časy slovenskej PALMY sú už asi za nami. Trh s rastlinnými olejmi je dlhodobo pod obrovským  cenovým tlakom (veľký dovoz palmového oleja a silní globálni hráči). Je ľahké povedať, že repku treba spracovať na potravinárske účely aj na Slovensku. To vymyslí aj susedov pes PLUTO. Na to netreba vysokú  školu. Ale ako to spraviť? Kto zainvestuje stovky miliónov eur do nového závodu? Nebudú to náhodou iba tí istí globálni hráči, ktorí majú rovnaký podnik len 80 km od Bratislavy v Rakúsku alebo 150 km u našich českých priateľov? Im je jedno, kde sa repka pestuje, riadia sa jednotným európskym trhom.

Z pohľadu spracovateľských kapacít nám už utiekol vlak a dobehnúť ho bude veľmi ťažké.

Zachytil som aj vyjadrenia politikov, že spracovateľský podnik na repku postavíme za štátne. Ti, ktorí vieme, ako funguje trh s repku a olejmi, veľmi dobre vieme, že politická úvaha je v rovine  fantazmagórie.

Pestovanie repky na biopalivá nie je výmysel slovenských poľnohospodárov. Výraznejšia európska biopalivová politika bola zavedená v roku 2003, kedy reflektovala na problém klimatickej zmeny a nutnosť prijať riešenia pre dekarbonizáciu v sektore dopravy (Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave stanovila do konca roka 2010 podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni 5,75% energetického obsahu paliva). Do Európskej únie sme vstúpili v roku 2004.

Bez ohľadu na všetky okolnosti som veľmi rád, že na Slovensku máme aspoň jednu firmu, ktorá okrem spracovávania repky vie konkurovať aj repkovému šrotu, ktorým kŕmime naše kravy a že aspoň trochu konkuruje dovozu aj v tejto komodite.

Dajme preč emóciu a nahraďme ju vzájomným rešpektom

Pokiaľ má niekto tendenciu v komentároch napísať “áno, toto píše človek, ktorý pracuje pre veľkú skupinu a bráni záujmy veľkých“ a iné populistické nezmysly nehodné reálneho pohľadu na rok 2020, dopredu odpovedám, že som pyšný, kde pracujem, ako hospodárime na našich podnikoch, koľko vyrábame kŕmnych zmesí, koľko chováme kráv, koľko chováme hydiny, koľko máme vinohradov, sadov, koľko pečieme pečiva, koľko zamestnávame ľudí, ako spolupracujeme s miestnymi samosprávami.

Som pyšný na to, že máme úžasných obchodných partnerov, že ste sa na nás mohli spoľahnúť v čase koronakrízy. Rovnako ako sa na nás mohli spoľahnúť všetci obyvatelia tejto krajiny.  Kedykoľvek rad privítam konštruktívneho kritika v niektorom z našich podnikov, aby sme sa porozprávali, ako pomôcť malým poľnohospodárom, ako zvýšiť biodiverzitu v krajine, ako robiť veci lepšie. Len, prosím, dajme preč emóciu a nahraďme ju vzájomným rešpektom a zdravým sedliackym rozumom.

Na záver chcem vyzvať všetkých poľnohospodárov, malých, stredných, veľkých, korporátnych, zahraničných, všetkých, ktorí hospodárime na Slovensku v otvorenom európskom priestore, zdvihnime hlavy, poučme sa z minulosti, povedzme tým, ktorí nám všetkým kazia dobré meno, že stačilo. Upozornime ich, ale hlavne všetci si, prosím, uvedomme, že jediné, na čo sa deľme, je na tých skutočných a aktívnych poľnohospodárov a na hochštaplerov, na ktorých všetci doplácame.

A úplne na záver chcem vyzvať všetkých poctivých poľnohospodárov: neseďte doma a nenadávajte niekde pri peci, ale píšte blogy, natáčajte videá, dajte o sebe vedieť. Vyvracajte všetky tie mýty o našom poľnohospodárstve a nahraďte ich korektnými faktami.

Autor článku: Emil Macho - predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a generálny riaditeľ Agropodniku a.s. Trnava
Zdroj obrázku: 2 x TASR/AP, 1 x archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
33 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Boris
Boris
12. máj 2020 16:45

Je veľká škoda, že takáto umiernenejšia rétorika voči malým poľnohospodárom či výzvy k vzájomnej komunikácii zo strany SPPK tu neexistovali už skôr (čiže za Ficovej vlády). Mohlo to dnes vyzerať inak. Vtedy ste malých ignorovali a ironizovali. Nuž časy sa menia.

jozef R
jozef R
12. máj 2020 23:49
Odpoveď na  Boris

Načo by to vtedy robil. Pomery boli také aké boli, lepšie povedané také aké si zabezpečili. Kto uverí v úprimnosť tejto novej rétoriky ?

István Pomichal
István Pomichal
13. máj 2020 0:12
Odpoveď na  Boris

Emil Macho, som presvečený, že SPPK má najobjektívnejšie vedomosti o stave nášho agrosektoru. Tak, ako na to objektívne poukazuje aj Váš článok. SPPK vie slovenské pomery aj fudovane porovnať v rámci členských štátov EU, ako aj tretích krajín. Presne vie pomenovať: aký sme a vie zaradiť Slovensko v rámci svetového… Celý komentár »

Farmar78
Farmar78
12. máj 2020 18:12

Dobry den, Uz 16 rokov hospodarim v systeme ekologi keho polnohospodarstva ale p.Macho konecne napisal ako je to s repkou. Dokonca aj v ekologii ju pouzivame ako zelene hnojenie. Bohuzial polnohospodarstvo a konkrerne ZV a RV je rozsiahla problematika a nie kazdy kto raz vyskusal na dedine kosit ci hrabat… Celý komentár »

Milan Milan
Milan Milan
12. máj 2020 20:50
Odpoveď na  Farmar78

Co tak pestovať niečo z coho sa najeme a nenajedia sa len poľnohospodári… nebyt závislý od casto nezrelych prebytkov EU… pride mi to ako dotovaný nástroj EU predať prebytky, nehovoriac o žltom prachu ktorý je všade na všetkom. Nieje to bezohľadne?

Jozef Artim
Jozef Artim
13. máj 2020 8:16
Odpoveď na  Farmar78

Odpoveď pre Milan Milan: aj poľnohospodári potrebujú jesť – či auta niekto robí pre zábavu 🙂 ?, repkový olej je po olivovom druhý najzdravší, repka ako krmivo pre HZ. A necítim sa ako fanúšik repky/ale ak sú podmienky na jej pestovanie pre poľnohospodára nastavené dobre – tak pestuje. Ak budú… Celý komentár »

Jozef Artim
Jozef Artim
12. máj 2020 19:37

Predtým, než odborníci na všetko (ako napríklad pán Hojsík, europoslanec z vôle slovenského ľudu) pomenujú základný problém nášho poľnohospodárstva (repka olejka – názov kapusta repková pravá), mali by si ale aj my usporiadať podstatu. Situácia je kritická, v Malackách zatkla NAKA primátora, koruna vírus je na celom svete (na východe… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
12. máj 2020 22:46
Odpoveď na  Jozef Artim

Emil Macho sa nebojí hrdo priznať k svojej práci a ku stavu a našej komore. Pridávam sa k nemu aj ja. Kto nič nerobí ani nič nepokazí, ale my sa môžeme každému pozrieť do oči a nemusíme sa hanbiť. Je za nami kus roboty a vysledky ktore neprišli same a… Celý komentár »

Jozef Bulla
Jozef Bulla
13. máj 2020 10:05
Odpoveď na  Jozef Artim

Pán Jozef Artim,plne súhlasím . To je realita. Podobne aj s I. Pomichalom. prof.Jozef Bulla

jozef R
jozef R
15. máj 2020 6:28
Odpoveď na  Jozef Artim

Pán Artim, žiaľ, mýlite sa. Pôda na Slovensku tak, ako aj inde vo svete nie je tovar, ale výrobný prostriedok – pre poľnohospodára ten základný. Takmer nikto v Dánsku vám neuverí, že sa u nás dá prenajať hektár TTP za 8€ ročne, čo je polhodinová mzda u nich, OP za… Celý komentár »

Realist
Realist
12. máj 2020 23:15

Zial Emil darmo my polnohospodari dame akekolvek blogy jeden hlupak napise nezmysli a 80 tisic hlupakov buráca to je vysledok vzdelanosti naroda ,zial obrazne povedane to je akoby sme radili kardiologom ako maju operovat srdce tzn radsej kazdy nech sa drzi svojho remesla

R.Slocík
R.Slocík
13. máj 2020 8:55

Pre Slovensko by mali skúsiť osiváry vyšľachtiť repku, ktorá kvitne na zeleno aby chudera netrpela pre svoj vzhľad 🙂 No čo už…repka je žltá, ošípaná a krava smrdí, pri žatve sa práši, po daždi je blato a keby u nás hlúposť kvitla na žlto tak je zažltnutý celý rok. Emil… Celý komentár »

Marián
Marián
13. máj 2020 8:56

Diverzifikovať treba. Aj preto, že je tu globálne otepľovanie a s ním spojené suchá, prívalové lejaky, krupobitie, ale aj posun významných chorôb a šjkodcov smerom na sever. Diverzifikovať v osevnom postupe ako aj rozložením rizík smerom na sever. Lebo aj tu sa pestujú plodiny, ktoré sa niekedy robili len v… Celý komentár »

Denis Marosy
Denis Marosy
13. máj 2020 11:15

Viac komunikovať tému/problematiku s obyčajnými ľuďmi pomôže veci, dobrý krok ale nestačí, média a politici majú väčší vplyv, ľudia nemajú ani tušenia, čo všetko sa deje v agrosektore a viacerým indivíduám to tak vyhovuje, veľmi ťažká situácia, držím palce

Miro
Miro
13. máj 2020 12:31

Vynikajúci príspevok plný odborných faktov a čísel. Všetci poľnohospodári by mali konečne začať hovoriť o svojich problémoch a byť hrdí na svoj prácu. Väčšinou hovoria o problémoch slovenského poľnohospodárstva len ľudia ktorí sa nazývajú odborníci a v skutočnosti sa nepodieľajú na pestovaní plodín na výrobu potravín,nevyrábajú mlieko, nezamestnávajú ľudí. Tito… Celý komentár »

Juraj
Juraj
13. máj 2020 18:45

Páni, s viacerými vašimi úvahami súhlasím. Nemôžem si však pomôcť, stále mám dojem, že vždy sa ozývate až keď vám horí pod zadkom. Raz plačete že je nedostatok kombajnov, inokedy že je nedostatok kvalitných ľudí , niekedy sa oháňate potravinovou sebestačnosťou . Ale veď za to môžete aj vy. A… Celý komentár »

Agrárna komora Slovenska
Agrárna komora Slovenska
13. máj 2020 19:07

Na Slovensku nikto nemá právo obviňovať poľnohospodárov za pestovanie tej ktorej plodiny, alebo, že ukončí chov hospodárskych zvierat. Poľnohospodári sa prispôsobujú trhovým podmienkam a pestujú tú plodinu, o ktorú má obchodník, alebo spracovateľ záujem a odbytové ceny mu vykryjú vynaložené náklady. Je pravdou, že za posledné roky repka patrila medzi… Celý komentár »

Roman
Roman
13. máj 2020 22:13

dobry vecer , neda mi nereagovat , chodil som na Spos ( strednu plonohospodarsku skolu v Trnave), som byvalý riaditel 1300 hektarovej farmy pri Trnave , dokonca aj ten pes Pluto je moj ?, to len pre zasmiatie . Ale co smiesne urcite nie je , je stav nasho polnohospodarstva.… Celý komentár »

Stano
Stano
14. máj 2020 7:55

Nedá sa nič iné len súhlasiť s článkom pána Macha, mám totiž pocit že sme sa vrátili späť do roku 1990, kedy vláda pána Čarnogurského v zastúpení ministra poľnohospodárstva pána Džatka začala “hon na čarodejnice” snahou o rozbitie pozostatku socializmu – hnusných družstiev. Mám v živej pamäti ako sme u… Celý komentár »

Roman
Roman
14. máj 2020 8:21

este sa musim vyjadrij k vcerajsej debate na TA3, padli tam slova o nutnosti rozclenenia velkych blokov na maximalne 30 hektarove parcely , remizkami a zelenymi pasmy , padol argument o hrabosoch , myslim , ze nieco o hrabosoch a deratizacii viem a vacsina agronomov , ktori tento problem riesili… Celý komentár »

Realist
Realist
14. máj 2020 20:25
Odpoveď na  Roman

Velmi spravny postrech zial minister ochranar o tom pocut nechce a ochranári su najhorsi gazdovia vsetko nechaju znicit a hlavne mudruje o pestovani repky z ktorej este ani zrnko nevypestoval

Rolnik
Rolnik
14. máj 2020 9:03

úplne súhlasím. Len doplním, keď už tu všetci tak velebia Bc. Macha, že tiež hovorí len to, čo je ľúbivé. Aj pes Pluto by vedel (možno) povedať, že chceme podporovať len tých poľnohospodárov, ktorí aktívne niečo produkujú. Tak prečo o tom pán predseda nepresviedčal pani ministerku Matečnú 4 roky, keď… Celý komentár »

realista
realista
14. máj 2020 11:18
Odpoveď na  Rolnik

Nemohol presviedčať ako predseda 4 roky……

Bol zvolený 3. mája 2018 v Nitre …..

https://instoreslovakia.sk/2018/05/novy-predseda-sppk-je-emil-macho/

DoesntMatter
DoesntMatter
14. máj 2020 16:53
Odpoveď na  Rolnik

Preco nepresviedcal? Kazdy zorientovany vie, ze len 12% z objemu priamych platieb moze byt na viazanych platbach. Preto tu mame vela mulcovacov a darmozracov. Preto

Ján
Ján
21. máj 2020 16:24
Odpoveď na  Rolnik

Rolnik-plne súhlasím s Tvojim príspevkom.