Úrody ozimného jačmeňa vychádzajú spomedzi hlavných pestovaných obilnín zatiaľ najlepšie. Rozdiel vo výnosoch medzi mäkkou a tvrdou pšenicou dosahuje 0,3 tony z hektára v neprospech mäkkej pšenice. Poľnohospodári navyše nie sú spokojní s nízkymi cenami rastlinných komodít. Vyplýva to z prieskumu, ktorý portál poľnoinfo.sk realizoval medzi pravidelnými čitateľmi odoberajúcimi náš každodenný newsletter. Do prieskumu sa zapojilo 33 poľnohospodárskych subjektov.

Ceny zostávajú problémom

Hoci sa podľa niektorých medializovaných vyjadrení zdalo, že poľnohospodári tesne pred žatvou očakávali nižšiu úrodu, ako napokon zožali, výsledky nášho miniprieskumu naznačujú mierne odlišný obraz. Tesne nadpolovičná väčšina respondentov (56 percent) mala očakávania tesne pred žatvou vyššie, ako boli napokon dosiahnuté výsledky. Na jednej otázke sa však respondenti zhodujú oveľa jednoznačnejšie. Optimistický nie je ich pohľad na ceny rastlinných komodít, ktoré by privítali na vyššej úrovni.

„Časť produkcie som mal kontrahovanú už skôr, keď boli ceny ešte ako-tak zaujímavé. Momentálne pri ich poklese vôbec nie som spokojný, pretože nepokrývajú výrobné náklady,“ hovorí Marian Hrubčo, riaditeľ spoločnosti HYDREE AGRO, s. r. o., Horná Strehová (okres Veľký Krtíš).

Podobnú stratégiu zvolili aj ďalší pestovatelia, ktorí časť úrody predali v predstihu, zvyšok však ponechali bez kontraktov v očakávaní priaznivejšieho vývoja na trhu.

„Predali sme len približne 30 percent repky za cenu 485 eur za tonu, pričom dnes sa jej cena pohybuje na úrovni 520 až 530 eur za tonu. Ostatné komodity sme nekontrahoval, keďže sme nevedeli, aká bude úroda a aká kvalita,“ hovorí Zoltán Černák, konateľ Poľno SME, s. r. o. Palárikovo (okres Nové Zámky).

Nestabilitu trhu vnímajú aj v Poľnohospodárskom družstve v Hrnčiarskych Zalužanoch (okres Poltár) a ku každej komodite sa snažia pristupovať individuálne a s čo najväčším množstvom poznatkov.

„Časť produkcie sme v tomto roku predali a pri zvyšnej čakáme na priaznivejšie ceny, keďže disponujeme skladovými priestormi,“ hovorí Jana Štofková, ekonómka Poľnohospodárskeho družstva v Hrnčiarskych Zalužanoch.

Jačmene

Najlepšie výsledky podľa prieskumu poľnoinfo.sk priniesol ozimný jačmeň, pri ktorom priemerná úroda respondentov dosiahla 5,7 tony z hektára. Štatistický úrad SR začiatkom tohto týždňa informoval, že priemerná úroda jačmeňa (jarného aj ozimného) by mala dosiahnuť 4,9 tony z hektára.

„Dosiahli sme 8 ton sladovníckeho jačmeňa z hektára. Kvalita je priemerná, cena nízka,“ uvádza Pavol Mello, konateľ v spoločnosti PORS, s. r. o. Oslany (okres Prievidza).

Úroda jačmeňa dosiahnutá v spoločnosti PORS bola najlepším výsledkom v našom prieskume a potvrdzuje dlhodobý trend, podľa ktorého sa špičkové slovenské úrody sústreďujú do trojuholníka miest Nitra, Trenčín a Prievidza.

V porovnaní s minulým rokom zaznamenalo PD Podunajské Biskupice z okolia Bratislavy o 2 až 3 tony sladovníckeho jačmeňa na hektár nižšiu úrodu.

„Dosiahli sme 5,6 ton z hektára, cena je na úrovni 165 eur za tonu,“ informuje podpredseda družstva Kristián Reicher

V PD so sídlom v Hrnčiarskych Zalužanoch sú s úrodami pod úrovňou celoslovenských odhadov.

„Pri ozimnom jačmeni sme dosiahli úrodu 3,5 tony z hektára a pri repke 2 tony z hektára,“ hovorí Jana Štofková, ekonómka Poľnohospodárskeho družstva v Hrnčiarskych Zalužanoch.

Repka

Repku majú pozberanú už mnohí poľnohospodári, najmä v južnej polovici Slovenska. Podľa nášho prieskumu dosiahla priemerná úroda presne 3 tony z hektára. Rovnakú hodnotu uviedol vo svojom odhade zverejnenom v utorok 7. júla aj Štatistický úrad SR.

Najvyššiu úrodu v našom prieskume vo výške 4 ton z hektára uviedol zástupca spoločnosti SP-AGRO Čajkov (okres Levice). Zároveň však viaceré etablované podniky z regiónu južného Slovenska uvádzajú úrody repky len na úrovni približne 2,5 tony z hektára.

Pšenice

Úrody pšenice podľa prieskumu poľnoinfo.sk budú nižšie, ako vo svojom prvom výhľade predpokladá Štatistický úrad SR. Štatistici odhadujú priemernú úrodu na úrovni 5,15 tony z hektára, zatiaľ čo výsledky nášho prieskumu ukazujú priemer 4,9 tony z hektára. Pri tvrdej pšenici dosiahli respondenti poľnoinfo.sk priemernú úrodu 4,6 tony z hektára. Aj tu sú však výnimky.

„Pri mäkkej pšenici sme dosiahli 6 ton z hektára a pri tvrdej pšenici 7,8 tony z hektára. Z hľadiska obchodnej stratégie pri všetkých plodinách, časť sme už predali, časť predávame a časť budeme predávať po novom roku,“ hovorí Andrej Jankuliak, predseda PD Hontianske Moravce (okres Krupina).

Na žatvu ešte čakajú

V severných oblastiach Slovenska sa žatva zatiaľ ešte nezačala. Poľnohospodári v týchto regiónoch však veľké očakávania nemajú.

„Obilniny pre sucho najprv slabo odnožili a teraz v dôsledku horúčav, keď sa zrná nalievali, je vidieť, že obilie zahorelo na klase. Výnosy tak budú podstatne nižšie,“ hovorí Melánia Mirdaliková, technička z PDP Kurov (okres Bardejov).

Podobné očakávania týkajúce sa tohtoročnej úrody majú aj v spoločnosti Agro-Racio.

„Úrodu očakávame priemernú, skôr podpriemernú. Jarné sucho sa výrazne podpísalo na stave poľných plodín. Pri obilninách očakávame približne 5,5 tony z hektára, pri repke približne 3 tony z hektára. Veľký výpadok vidíme v produkcii sena, približne o 50 percent, a krmovín na ornej pôde približne o 30 percent oproti minulému roku,“ uvádza Maroš Kmeť, hlavný agronóm spoločnosti Agro-Racio, s. r. o., Svätý Kríž (okres Liptovský Mikuláš).

Sú však aj optimistickejšie pohľady. Peter Kret z Poľnohospodárskej spoločnosti v Žiari nad Hronom očakáva dobré výsledky pri úrode raže a „celkom dobre“ podľa pestovateľa Marcela Miškova zo Skýcova (okres Zlaté Moravce) vyzerá aj hrach.

Výsledky prieskumu ukazujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi aj plodinami. Významnú úlohu zohrali zrážky, ktoré boli veľmi rozdielne nielen medzi regiónmi, ale často aj medzi jednotlivými parcelami. Konečný obraz o tohtoročnej úrode ovplyvnia výsledky zo severných oblastí Slovenska, kde sa žatva ešte len začne. Po zbere bude pre poľnohospodárov rovnako dôležité aj to, za akých podmienok dokážu svoju produkciu speňažiť.