Poľnohospodári so špeciálnou rastlinnou výrobou a tí, ktorí mali ku koncu augusta 2026 evidované hospodárske zviera v centrálnom registri získajú 90 percent finančných prostriedkov určených na podporu na hnojivá. Ide o európske zdroje vo výške 6,58 milióna eur, pri ktorých neskôr vláda rozhodla o využití maximálne možného vnútroštátneho doplatku vo výške 200 percent. Celkový rozpočet podpory tak dosahuje 19,73 milióna eur. Pravidlá poskytnutia núdzovej finančnej podpory v stredu schválil vládny kabinet.
Extrémne počasie a zvyšujúce sa výrobné náklady čoraz viac zaťažujú talianskych poľnohospodárov. Postihnuté sú takmer všetky hlavné produkty - od ryže a tvrdej pšenice cez mlieko a olivový olej až po víno a paradajky, oznámilo v pondelok odvetvové združenie Confagricoltura. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Výmery tvrdej pšenice na Slovensku, používanej na výrobu cestovín, v ostatných rokoch rástli. Ak ešte v roku 2020 dosahovali zberové plochy ozimnej tvrdej pšenice 32 tisíc hektárov, vlani to už bolo 86 tisíc hektárov. Nárast bol kontinuálny a dôvodom bol najmä rozdiel v cene oproti mäkkej pšenici. V minulom roku sa však cenová prémia za pestovanie žiadanej obilniny znížila a reakcia prišla aj zo strany poľnohospodárov. Ozimnej tvrdej pšenice osiali podľa údajov Štatistického úradu len 77 661 hektárov. Časť plôch tvrdej pšenice osievajú poľnohospodári aj jarnými odrodami, v konečnom rozsahu však ide len o jednotky tisíc hektárov. Presná výmera zatiaľ nie je zrejmá, štatistici jarné osevy zverejňujú až v závere júla.
Úrody ozimného jačmeňa vychádzajú spomedzi hlavných pestovaných obilnín zatiaľ najlepšie. Rozdiel vo výnosoch medzi mäkkou a tvrdou pšenicou dosahuje 0,3 tony z hektára v neprospech mäkkej pšenice. Poľnohospodári navyše nie sú spokojní s nízkymi cenami rastlinných komodít. Vyplýva to z prieskumu, ktorý portál poľnoinfo.sk realizoval medzi pravidelnými čitateľmi odoberajúcimi náš každodenný newsletter. Do prieskumu sa zapojilo 33 poľnohospodárskych subjektov.
Pokiaľ ceny repky či slnečnice v posledných mesiacoch narástli, pri mäkkej pšenici je vidieť ich dlhodobú stagnáciu. Poľnohospodári a obchodníci v nádeji, že sa ceny najrozšírenejšej slovenskej obilniny zvýšia, jej produkciu často doteraz skladujú a tak do obdobia novej žatvy nevstupujú s úplne prázdnymi skladmi. O cenách agrárnych komodít, no aj obchode s hnojivami sme sa rozprávali, počas Dňa poľa v Špačinciach, s Branislavom Viskupičom. Ten okrem svojho pôsobenia v Roľníckej a obchodnej spoločnosti v Bojničkách už desať rokov obchoduje s agrokomoditami. Jeho spoločnosť Viva Trnava poznajú najmä poľnohospodári zo západného Slovenska a vlani zobchodovala produkciu za 11 miliónov eur.
Vlani chýbalo osiať 23 hektárov ornej pôdy tvrdou pšenicou, aby čoraz populárnejšia obilnina dosiahla na Slovensku osiatu výmeru 80-tisíc hektárov. Ešte pred pätnástimi rokmi dosahovali plochy tvrdej pšenice necelých 8-tisíc hektárov. Jej výmery každoročne prepisujú rekordy z dôvodu bezproblémového odbytu a zaujímavejšej ceny v porovnaní s mäkkou pšenicou. Domovom tvrdej pšenice boli historicky južné oblasti Európy. Z dôvodov zmien klímy je v tradičných oblastiach tlak na jej pestovanie čoraz väčší a tak sa udomácňuje napríklad aj v produkčných regiónoch Slovenska.
Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.

Najkomentovanejšie za 7 dní