Vlani chýbalo osiať 23 hektárov ornej pôdy tvrdou pšenicou, aby čoraz populárnejšia obilnina dosiahla na Slovensku osiatu výmeru 80-tisíc hektárov. Ešte pred pätnástimi rokmi dosahovali plochy tvrdej pšenice necelých 8-tisíc hektárov. Jej výmery každoročne prepisujú rekordy z dôvodu bezproblémového odbytu a zaujímavejšej ceny v porovnaní s mäkkou pšenicou. Domovom tvrdej pšenice boli historicky južné oblasti Európy. Z dôvodov zmien klímy je v tradičných oblastiach tlak na jej pestovanie čoraz väčší a tak sa udomácňuje napríklad aj v produkčných regiónoch Slovenska.
Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.
Najkomentovanejšie za 7 dní