Stretnú sa dve obchodníčky, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a novinár. Podľa známej predlohy by takto mohol začať vtip postavený na stereotypoch. Obchodníci vraj myslia na marže, poľnohospodári na dotácie a novinári na titulky. Práve preto podobné anekdoty fungujú. Vychádzajú z predstáv, ktoré si spoločnosť o jednotlivých profesiách vytvára. V tomto prípade však nešlo o vtip. Neobvyklá zostava sa v stredu 3. júna stretla v relatívne úzkom kruhu ľudí, ktorí sa ešte len rozhodujú, akú úlohu raz v poľnohospodárstve zohrajú.

Diskusia s otvoreným koncom

Niečo vyše dvadsať študentov záhradníctva zo Spojenej školy v Bernolákove strávilo viac ako dve hodiny v spoločnosti ľudí, ktorí poľnohospodárstvo zažívajú každý z inej strany. Keď do areálu bývalej bernolákovskej „pétešky“ prichádzal Jozef Šumichrast, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, netušil, kam sa diskusia so študentmi uberie.

Pozvanie prijal od Eleny Širokej Benkovskej, ktorá po desaťročí v Syngente nedávno zakotvila v Agropodniku Trnava zo skupiny Agrofert. Spolu s ňou prišla aj jej kolegyňa Zuzana Mocňáková, zodpovedná za oblasť hnojív, ktorá stretnutie aj otvorila.

Zlákala ju prax

Začala rozprávaním o sebe. A bol to dobrý ťah. Namiesto prezentácie o hnojivách sa študenti najprv dozvedeli, akou cestou sa do poľnohospodárstva dostala ona sama. Po strednej škole v Topoľčanoch pokračovala na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde študovala environmentálny manažment. Ani počas vysokej školy si nebola istá, ktorým smerom sa po štúdiu vyberie a tak si ho predĺžila doktorandúrou na Katedre fyziológie rastlín. A hoci po jej absolvovaní dostala možnosť pokračovať na univerzite aj so zahraničným grantom, napokon ju viac lákala prax.

Študentom vysvetľovala, kde všade sa môžu v poľnohospodárstve uplatniť a ako si môžu postupne budovať vlastnú profesijnú cestu. Nepodsúvala im jeden pohľad. Ukazovala im možnosti, z ktorých si môžu vyberať.

Hra

To, že je ich veľa, následne potvrdila Elena Široká Benkovská. Priniesla jednoduchú aktivitu, v ktorej sa študenti zamýšľali nad tým, z akej úlohy by pri realizácii väčšieho projektu mali najväčšiu radosť. Či chcú vidieť okamžitý výsledok priamo v teréne a vlastnými rukami sa pričiniť o hotové dielo alebo ich viac láka navrhovanie, riadenie či inovácie. Študenti sa v neveľkej triede mali postaviť a zaradiť do skupiny, ktorá im je najbližšia. Celkovo bolo päť možností.

Keď sa ruch v triede ustálil a študenti stáli na svojich stanoviskách, Benkovská odprezentovala výsledky. Najviac študentov si vybralo skupinu B, ktorú charakterizujú ľudia, ktorí chcú navrhovať, tvoriť a upravovať. Pre dva ročníky odboru záhradníctva to bol svojím spôsobom dôkaz, že si vybrali správny smer. Práve pre túto skupinu je podľa nej prirodzené pokračovať na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU.

Výrazne bola zastúpená aj skupina A, z ktorej podľa Benkovskej vyplýva, že mnohí študenti majú predispozíciu a chuť ísť po strednej škole priamo do praxe.

Zaujímavosťou bolo, že nikto z triedy nevidel svoju budúcnosť v riadení či organizovaní. Táto skupina zostala prázdna.

No tak koľko

Benkovská naviazala výsledky aktivity na jednotlivé fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Na prezentujúcej, ktorá niekoľko rokov riadila aj slovenskú odnož nadnárodnej chemickej firmy bolo vidieť, že svojim prejavom dokáže osloviť a získať študentov. Priblížila sa im aj tým, že otvorene hovorila o období rebélie počas gymnázia či o neistotách, ktoré mladí ľudia pri rozhodovaní o budúcnosti často prežívajú.

Študenta Františka Pláteníka napokon zaujalo to, čo zaujíma azda každého budúceho zamestnanca, no na podobných stretnutiach to často ostáva nevypovedané. Koľko sa v odbore vlastne zarába?

Otázka Elenu Benkovskú na okamih zaskočila, no neuhla pred ňou. Najprv vysvetlila, čo všetko musí zvládnuť dobrý obchodník a z akých zložiek sa mzda v segmente skladá. Potom prešla aj ku konkrétnym číslam. Nezahmlievala hrubou mzdou, čo je len údaj na páske, ktorý nám nehovorí nič o tom, ako budeme v nasledujúci mesiac žiť.

Rozhovor sa tým mohol skončiť. Pláteník však pridal poznámku, ktorá zarezonovala. Podľa neho to mala generácia prednášajúcich v mnohom jednoduchšie a následne vysvetlil, že pri aktuálnych cenách nehnuteľností sa možno niektorým z jeho rovesníkov nikdy nepodarí dosiahnuť na vlastné bývanie.

Poznámka, ktorá odznela akoby pod čiarou úplne presne vystihuje obavy a stav, do ktorého sa spoločnosť dostala. Ceny nehnuteľností už roky rastú výrazne rýchlejšie ako mzdy a mladí ľudia môžu ľahko prepadať myšlienke, načo sa budem snažiť, aj tak na vlastné bývanie nikdy nebudem mať. V Bernolákove zaznela o to naliehavejšie, že ide o poľnohospodársku školu najbližšie k hlavnému a najdrahšiemu mestu na Slovensku. Cena najlacnejšieho rodinného domu v Bernolákove začína na 230-tisícoch eur a trojizbové byty sa pohybujú od 190 do 300-tisíc eur.

Doba sa mení

Na Pláteníkovu poznámku reagoval Jozef Šumichrast a snažil sa ju vysvetliť cez svoje pôsobenie v poľnohospodárstve. Pridal pritom detail, na ktorý sa dnes už trochu zabúda. Ešte v prvých rokoch nového milénia končilo Technickú fakultu približne 150 absolventov ročne. Väčšina z nich sa nedokázala zamestnať v transformujúcich sa poľnohospodárskych podnikoch, ktoré stále skôr prepúšťali zamestnancov ako prijímali. Jasnú výpoveď o nie tak vzdialenom období poskytujú štatistiky. V priebehu dvoch desaťročí sa agrorezort z hľadiska počtu zamestnancov zmenšil na 20 percent svojej veľkosti.

„V tom období poľnohospodári nepotrebovali konkurenciu čerstvých absolventov na poľnohospodárskych podnikoch. Tí, ktorí tam pracovali, boli často v produktívnom veku. Aj preto sa z môjho ročníka zo 150 absolventov uplatnilo v poľnohospodárstve len zopár. Vy však máte situáciu jednoduchšiu a oveľa väčšie príležitosti. Rezort zúfalo potrebuje šikovných mladých ľudí a vy sa viete oveľa ľahšie uplatniť, ako sme sa vedeli možno my. A keď ste šikovní, mzdu si určujete vy,“ povedal nový šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Prekvapivé Bernolákovo

Keď sa pred niekoľkými týždňami uskutočnila na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre obdobná diskusia s agrárnymi novinármi o dohode Mercosur, spoločnej poľnohospodárskej politike či domácich dotačných schémach, sála reagovala prevažne tichom, z ktorého bol tak trochu cítiť nezáujem. V Bernolákove to bolo iné.

Jedna zo študentiek dokonca poznala knihu motoristického novinára Jeremyho Clarksona o farmárčení a vedela zaradiť aj citát, ktorý počas stretnutia zaznel „zlý deň na farme je lepší než dobrý deň v kancelárii.“ Aj preto sa na konci objavil spoločný prísľub, že podobná prednáška by v rovnakom zložení nemusela byť na stredných odborných školách poslednou.

Pritom vznikla pomerne obyčajne. Elena Benkovská ju pripravila spolu so svojou bývalou spolužiačkou zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorá dnes pôsobí ako zástupkyňa riaditeľky školy v Bernolákove. Jednoducho preto, že sa poznali.