Nerovnomerné vzchádzanie, redšie porasty a zaostávanie v raste. Téma sucha sa tento rok skloňuje intenzívne už celé týždne a neobchádza ani pestovateľov kukurice. Tá sa u nás každoročne pestuje na tisícoch hektárov, v závislosti do sezóny.

„My máme kukuricu zasiatu na ploche asi 1500 hektárov. Na porastoch vidieť, že dynamika rastu zaostáva za normálom,“ skonštatoval Peter Lelkes, predseda PD Sokolce.

Ani kvapka

Za uplynulý týždeň v regióne nespadla ani kvapka. Hoci miestami sa aj na juhozápade Slovenska zrážky vyskytli, práve región Sokoliec obišli.

„Dažďa je od začiatku jari veľmi málo. Dokopy nám tu od februára padlo 55 mm. Kukurica trpí, veľa závisí samozrejme aj od typov pôdy a aj od lokality. Dažde sú veľmi lokálne, takže aj 5-6 mm zrážok cítiť, keď niekde spadnú a inde nie,“ dodal Lelkes.

Podnik popri zrnovej kukurici potrebuje aj kukuricu na siláž, keďže má živočíšnu výrobu.

„Aktuálne plečkujeme a cez plečkovanie sa snažíme do porastov dostať živiny, ktoré by pomohli aj popri chýbajúcej vode. Ale nutne potrebujeme vlahu,“ dodal predseda PD Sokolce.

Istota len pod závlahami

V regióne Želiezoviec pestuje na ploche 210 hektárov kukuricu aj podnik Kovacs Agro. Časť má pod závlahami.

„Závlahy máme pomerne rozsiahle, celkovo zavlažujeme plochu asi 550 hektárov. Zavlažujeme aj časť kukurice. Na týchto plochách pekne vzišla a dobre rastie, čo samozrejme dvíha náklady. Tam, kde nezavlažujeme, sú porasty veľmi rozskákané. Niekde majú rastliny 6-7-8 listov, inde menej. Vzchádzanie bolo problémové, ale pomohol nám celoslovenský dážď, ktorý bol pred vyše dvomi týždňami. Spadlo nám 40 mm. Išlo o tichý dvojdňový dážď, takže voda pekne vsiakla a neodtiekla z polí,“ vysvetlil Róbert Kovács.

Isté zrážky v regióne zaznamenali aj za posledný týždeň.

„Nebolo to veľa, spadli asi 4 mm. Sme vďační aj za tie, ale pre nás zmysluplný dážď musí priniesť aspoň 8 až 10 mm,“ dodal pestovateľ.

Obavy vyvoláva aj nadchádzajúce obdobie.

„Aktuálna situácia mi pripomína stav spred troch rokov. Vtedy kukurice dobre povzchádzali, lebo apríl nebol až taký suchý a počas žatvy mali výšku aj jeden a pol metra. Avšak od žatvy prišlo extrémne sucho a v polovici augusta sa nám kukurice neopelili, nedávali klas. Niekoľko stoviek hektárov sme v našom regióne aj s inými pestovateľmi museli zosilážovať, čo sa stalo po prvý raz za moju 30-ročnú históriu. Predali sme to ako siláž, to nám však samozrejme nepokrylo ani náklady. Problémom vtedy bolo, že nebola voda v spodných vrstvách – a práve v tom mi to pripomína aj tento rok. Takže sú obavy, či sa to nezopakuje, keď bude voda chýbať v hĺbke okolo 40-50 cm,“ dodal Kovács.

Vývoj sucha

Aktuálne je výrazné až extrémne sucho najmä na krajnom západe, severe stredného Slovenska a krajnom východe územia. Vyplýva to z údajov zverejnených na stránke intersucho.sk, ktorá sa venuje jeho monitoringu.

„Extrémne sucho je v oblasti Malých Karpát, na Záhorí, Orave, hornom Považí, hornom a dolnom Zemplíne a zasahuje desatinu územia. Sucho rôznej intenzity zasahuje 90 percent územia,“ uvádzajú odborníci v aktuálnom monitoringu.

Najviac zrážok v uplynulom týždni, 20-35 mm, padlo na Orave a v podtatranskej oblasti. Bez zrážok, prípadne len nemerateľné množstvo, bolo v okolí Bratislavy, Pezinka a lokálne aj na Záhorí.

„V povrchovej vrstve je extrémne sucho na Zemplíne, ale aj v oblasti na Záhorí, v oblasti Malých Karpát a Bratislavy. V hlbšej vrstve pretrváva výrazné až extrémne sucho najmä na západnom Slovensku, na severe stredného Slovenska a na krajnom východe,“ konštatujú odborníci.

Najväčšiu šancu na zrážky tento týždeň vidia meteorológovia v stredu, prehánky by mohli prísť aj cez víkend.

„Sucho je len jedna vec, ktorá nás teraz výrazne trápi. Ale veci sa kopia. Popri suchu, čo napríklad na našom podniku súvisí s rastom nákladov na zavlažovanie, nám problémy robia aj rastúce ceny pohonných látok, elektriny. Ceny hnojív narástli oproti minuloročnej jeseni skoro o 100 percent. Nožnice sa obrovským spôsobom roztvárajú, pretože rastu nákladov nezodpovedajú ceny komodít. Niektoré krajiny ako Španielsko alebo Francúzsko už začali aj s pomocou poľnohospodárom. Veríme, že by k tomu mohlo pristúpiť aj Slovensko,“ uzatvára Kovács.