To, že rok 2026 sa v sektore prvovýroby mlieka do histórie nezapíše ako jeden z úspešných, bolo jasné už vlani, keď výkupná cena mlieka začala klesať. V poklese pokračovala aj tento rok a straty sa postupne kopili. Prvovýrobcovia ich predbežne vyčíslili už v prvej polovici roka, keď z diskusného fóra o krízovej situácii v sektore mlieka na konci marca v komuniké uviedli:

„Pri aktuálnej úrovni podpory a prognóze vývoja príjmov a výdavkov sa odhaduje, že slovenskí prvovýrobcovia mlieka uzatvoria hospodársky rok so stratou na úrovni takmer 70 miliónov eur.“

Zmena odhadu

Ešte na jar sa tak prvovýrobcovia mlieka obrátili aj na rezort pôdohospodárstva s požiadavkou na mimoriadnu podporu vo výške 30 miliónov eur. Dnes sa však oficiálne hovorí už o vyšších číslach. Ďalší škrt cez rozpočet popri padajúcej výkupnej cene mlieka producentom spôsobilo aj sucho.

„V apríli nikto nečakal, že sucho môže prerásť až do aktuálnych rozmerov. Keď sme sa na rezort obracali, zaoberali sme sa skôr obrovským prepadom cien a tým, aké dopady to bude mať na sektor prvovýroby mlieka. V tomto období sme však rezortu odovzdali ďalší materiál, kde sme zmapovali už aj sucho,“ uviedol Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Nové odhady strát sú podstatne vyššie, ako tie z jari.

„Celkové škody, ktoré prvovýrobcom vzniknú aj z titulu prepadu cien, aj z titulu sucha, sme vyčíslili na približne 96 miliónov eur, teda takmer 100 miliónov eur. Z toho požadujeme polovicu – 50 miliónov eur. Sme korektní – povedali sme, že polovicu musíme niesť aj my na vlastných pleciach a o druhú polovicu sme požiadali ministerstvo, aby nám pomohlo,“ dodal Pastorek.

7,7 plus časť z 5 miliónov

Rezort pôdohospodárstva oznámil pomoc pre chovateľov ešte v máji – a to naliatím balíka 7,7 milióna eur do sektora cez zvýšenie viazaných platieb. Tie tento rok dosiahnu – 352 eur na dojnicu. Ďalšiu pomoc sektoru avizoval rezort v podobe navýšenia podpôr na takzvanú zelenú naftu, kde si 5 miliónov eur naviac rozdelia chovatelia hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

„Budú to peniaze naviac, ale keď sa to rozráta na celé Slovensko, nebude to veľa. Neodškodní nás to úplne, pretože výkupné ceny sa pohybujú na úrovni 36 až 38 centov na liter mlieka a výrobné náklady sú jednoznačne nad 40 centov,“ vyjadril sa Jozef Puvák mladší, predseda PVOD Kočín (okres Piešťany).

Neudržateľný stav

Na družstve v Kočíne chovajú takmer 900 kusov dojníc. Tak ako aj iní chovatelia, v lete bojujú s poklesom dojivosti, ktorú podčiarkujú dlhotrvajúce horúčavy. Celé mesiace tiež zápasia s nízkou cenou mlieka. Tá v mesiaci júl v celoslovenskom priemere dosiahla 36,8 centa za liter.

„Je to katastrofa, mesačne prichádzame o 60-70 tisíc eur, za rok sa to šplhá k miliónu,“ uviedol Puvák.

Potreba ďalšej pomoci je preto podľa neho oprávnenou požiadavkou.

„Ak chcem zachovať na Slovensku nejaké poľnohospodárstvo, je to potrebné. Vidíme, aký je rok. Väčšina krmovín uschla na koreni a musíme hľadať alternatívy, aby sme to nejak nahradili. Každé euro do sektora je dobré. Ak pomoc nepríde, odrazí sa to napríklad v dlhodobých investíciách. Zároveň to niektorých z nás môže pochovať, lebo udržať aktuálny stav sa nedá,“ dodal predseda PVOD Kočín.

Obavy o budúcnosť

Za neudržateľný označujú súčasný stav chovatelia naprieč Slovenskom. Na družstve Nová Bodva (okres Košice – okolie) chovajú takmer 700 kusov dojníc. Priemerná dojivosť za prvý polrok 2026 dosiahla podľa informácií Slovenskej holsteinskej asociácie 11 544 kilogramov mlieka na dojnicu.

„Za prvých 7 mesiacov tohto roka máme oproti vlaňajšku vyššiu produkciu o 6 percent, no priemerná kumulatívna cena na liter mlieka je mínus 14 percent. Tým pádom máme o 9 percent nižšie tržby za mlieko oproti vlaňajšku,“ uviedol Štefan Köteles, predseda družstva.

Otázky podľa neho vyvstávajú aj ohľadom ďalšieho fungovania chovu a jeho ekonomiky.

„Máme obavy o to, ako dopadne budúci rok, pretože v ňom bude produkcia mlieka poznačená. Farmy, ktoré mali dostatok krmív z minulého roka, to ešte nepociťujú. Teraz sú zasiahnutí najmä chovatelia dojčiacich kráv, ktorí sa orientujú na výrobu sena. Jeho produkcia je pritom nízka. Prvá kosba priniesla polovicu obvyklej produkcie, druhú kosbu sme nemali vôbec,“ vysvetlil Štefan Köteles.

Podnik už začal aj so silážovaním kukurice – na siláž obetoval aj tú, ktorú pestoval na zrno.

„Spolu sme zasiali 303 hektárov kukurice, vrátane kukurice na zrno, a z toho bolo 46 hektárov po raži. Táto kukurica po raži je úplne pri zemi, takže ani nepočítam, že z toho niečo pozberáme. Celú výmeru kukurice sme obetovali na siláž, plus máme ešte nádej v podobe 83 hektárov, kde máme cirok. Ten bol tiež pestovaný po raži. Keby popršalo, objemovo by to bolo v poriadku. Ale kvalita bude ďaleko od normálu. To sa odzrkadlí na budúci rok pri výrobe mlieka. Mám obavy, že neudržíme tohtoročnú úroveň produkcie,“ dodal Köteles.

Podnik už situácii prispôsobil aj osevný plán. Otázne je, nakoľko bude úspešný.

„Plánujeme reagovať tak, že chceme na väčšej výmere zasiať oziminy – raž a tritikale na senáž. Keď ale pôjde osivo do suchej zeme, otázkou je, ako vzíde. Raže sa u nás bežne sejú od polovice septembra, čo je v podstate o mesiac. Ak bude pretrvávať takýto charakter počasia, máme obavy, ako sejby jesenných plodín dopadnú. Ak zle, bude to mať fatálny dopad,“ uzavrel Š. Köteles.