Hovorí sa o nej už celé mesiace a jej dôsledky naplno pociťujú všetci chovatelia, no riešenie zostáva akoby v nedohľadne. Mliečna kríza sa prehlbuje a každým dňom ukrajuje poľnohospodárom zo životaschopnosti mliečnych fariem. Zhodujú sa v jednom – vyrábať mlieko pod výrobné náklady sa dlhodobo nedá. Už vôbec nie v situácii, ak výpadky z tržieb za mlieko niet čím kompenzovať a naopak, pridáva sa k nim neistota spôsobená suchom, ktoré ohrozuje aj množstvo krmovín pre zvieratá.

Cena na zaplakanie

Zatiaľ čo počas minulého roka chovatelia mohli byť s cenou viac-menej spokojní, jeho koniec už navodzoval atmosféru prichádzajúcej mliečnej krízy. Tá sa naplno prejavila v tomto roku.

„Vlaňajšia priemerná cena bola 50 centov aj nejaké drobné za kilogram mlieka, najvyššia bola asi 52 eurocentov. V súčasnej dobe za mesiac jún bola na úrovni 36,62 eurocenta za kilogram mlieka. A to je obrovský rozdiel,“ skonštatoval Miroslav Štefček, predseda PD Ludrová.

Družstvo chová dojnice celé desaťročia, dlhodobo drží stav na počte 430 kusov.

„Za tie roky, čo sa tomu venujem, som zažil už viacero mliečnych kríz. Takže skúsenosti máme a dá sa povedať jedno – nikto nemôže mlieko vyrábať pod výrobné náklady dlhodobo. Na Slovensku sa istotne nenájde chov, ktorý by mal výrobné náklady pod 40 centov na kilogram,“ dodal Štefček.

Straty z predaja surového mlieka narastajú každý deň.

„U nás, pri dodávke asi 14 a pol tisíc litra mlieka, je mesačný výpadok pri týchto cenách okolo 50 tisíc eur oproti priemernej cene minulého roka. Keď to zrátame spolu na celý tento rok, očakávame stratu blížiacu sa k čiastke 600 tisíc eur. A to je len strata na našom malom družstve,“ skonštatoval predseda PD Ludrová.

Maslo, UHT a eidam

Výpadky tržieb pociťujú chovatelia naprieč Slovenskom. Odbytové ceny s mliekarňami dohadujú z mesiaca na mesiac.

„Vnímame, že cenový skok, keď vlani bola cena nad 50 centov a teraz je hlboko pod 40 centov, je pre chovateľov obrovským šokom. Nie je to však spôsobené mliekarňami na Slovensku, ale prebytkami surového kravského mlieka v Európe, ako aj vo svete,“ pripomenul pre poľnoinfo.sk Rastislav Lupták, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Milsy, sídliacej v Bánovciach nad Bebravou.

Podľa neho negatívny vplyv mliečnej krízy cítia aj spracovatelia.

„Pokles odbytových cien neznamená, že my budeme mať lepšie zisky, lebo zároveň sa znižuje aj predajná cena. Na trhu je priveľa mlieka, ale nespotrebuje sa ho viac. Situácia nie je dobrá najmä v sektore trvanlivého mlieka (UHT), masla a polotvrdých syrov typu eidam. Pri nich nie sú pokryté ani výrobné náklady. Pokryjú sa možno náklady za nákup surového mlieka, ale to je všetko. Takže mliekarne, ktoré majú vo svojom portfóliu veľa mlieka UHT, masla a eidamskej tehly, tie to pociťujú najviac,“ dodal Lupták.

Problémom pre všetkých sú stúpajúce náklady, vyplývajúce aj z rastu cien pohonných hmôt.

„Pociťujú to farmári, či už v podobe pohonných hmôt, alebo pri rastúcich cenách hnojív. Pre nás je problém cena nafty, spojená s obalovými materiálmi, takže aj nám stúpajú náklady,“ dodal predseda predstavenstva mliekarne sídliacej v Bánovciach nad Bebravou.

Katastrofa na poliach

Popri zlej odbytovej cene mnohých chovateľov trápia aj dôsledky sucha.

„Je to katastrofálne, horšie ako zlá cena. So zlou cenou sa chvíľu dá žiť, ale so suchom sa žiť nedá. Krmoviny nebudú. Neviem, či budeme ako chovatelia predávať zvieratá, alebo čo budeme robiť, ale situácia je katastrofálna, z môjho pohľadu najhoršia za mojich 40 rokov praxe,“ uviedol Alexander Pastorek, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Agrocoop Imeľ.

Pastorek je aj dlhoročným predsedom Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

„Ak sa nezmení stav na trhu s mliekom, čo sa týka ceny, a od septembra sa nezačne trh zotavovať, a zároveň bude takéto suché počasie ako teraz, dôjde k ukončeniu chovov práve z titulu týchto dvoch faktorov. Ak už nie pre nič iné tak preto, že chovatelia nebudú mať čím kŕmiť zvieratá. Českí chovatelia už takto konajú, dostali výnimku z českého ministerstva, aby sa nekrátili dotácie, ak znížia počty zvierat. Bude sa to tam posudzovať individuálne, ale výnimku už ich minister podpísal. U nás sme o ňu zatiaľ nepožiadali. Stále čakáme, že nejaká pomoc zo štátu príde,“ dodal Pastorek.

Mŕtvemu kabát

Ministerstvo pôdohospodárstva ešte v máji informovalo o mimoriadnej pomoci pre chovateľov dojníc vo výške 7,7 milióna eur.

„Sú to peniaze, ktoré v sektore poľnohospodárstva boli aj predtým, len sa presunuli z inej oblasti. Teda sú to peniaze, s ktorými sa rátalo, boli by do agrosektora naliate, či by bola mliečna kríza alebo by nebola. Nie je to nič navyše. Dostaneme ich pri vyplácaní priamych platieb. Je to zanedbateľná čiastka,“ skonštatoval Miroslav Štefček z PD Ludrová.

Peniaze získajú chovatelia v podobe navýšenia viazanej platby – na každú dojnicu tento rok dosiahne 352 eur, čo je asi o 76 eur viac, ako vlani.

„Mŕtvemu kabát,“ zareagoval aj Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Hoci aj tieto peniaze chovatelia vítajú, stačiť podľa nich nebudú.

„Naďalej trváme na požiadavke pomoci vo výške 30 miliónov eur, v tomto sa nič nemení,“ dodal Pastorek.