V roku 2020 bývalý eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na sociálnej sieti X zverejnil štatistiky zaťaženia dobytčími jednotkami v jednotlivých štátoch EÚ. Nechcel len ukázať, že v Holandsku sa na sto hektároch pôdy chová päťnásobne viac kráv ako v Poľsku a šestnásťnásobne viac prasiat ako vo Francúzsku. Intenzívne chovy označil za problém, ktorý musí vyriešiť Európska zelená dohoda.

Už na prvýkrát mali jeho slová v holandských médiách veľký ohlas, no keď o rok neskôr vyhlásil, že farmári s intenzívnymi chovmi nie sú skutočnými poľnohospodármi, spustilo to veľkú mediálnu búrku, do ktorej sa s kritikou komisára zapojili aj najvyššie šarže európskeho agrosektora.

Krava sa stala symbolom skazeného európskeho poľnohospodárstva. Európski farmári, malí či veľkí, sa cítili zradení. To bola voda na mlyn rôznych dezinformátorov a populistov. Vo verejnej debate začali šíriť nezmysly o tom, že Únia tlačí na kravy, „aby toľko neprdeli“ a na farmárov, aby ich toľko nechovali, čo vzhľadom na stavy hovädzieho dobytka na Slovensku nikdy nehrozilo.

Všetko zmenili až historické protesty a eurovoľby v roku 2024, ktoré vlastne zelenú dohodu od poľnohospodárstva úplne odstrihli.

Manifestom nového politického kurzu je nová Stratégia pre chov hospodárskych zvierat (Livestock Strategy), ktorú tento týždeň predstavila Európska komisia. Hoci by bol podľa autora výstižnejší preklad „stratégia živočíšnej výroby“, v texte sa budeme držať oficiálneho slovenského názvu.

Keď s ňou Európska komisia oficiálne oboznamovala novinárov, trojica eurokomisárov sa predbiehala v tom, kto viac zdôrazní dôležitosť európskej živočíšnej produkcie. Zazneli slová o „úspešnom príbehu“, „budúcnosti Európy“ a „strategickej autonómii“.

Výsledný plán vyzerá ako zoznam želaní chovateľov prenesený do strategického materiálu. Komisia sľubuje, čo im vidí na očiach (a čo ich objektívne trápi): nájde viac peňazí, zaistí lepšie ceny od reťazcov, pomôže s bioochranou, podporí poistenie či premenu hnoja na nové príjmy a ochráni ich pred lacným dovozom. Návrhov a prísľubov sú v nej desiatky.

Znižovanie stavov hospodárskych zvierat stratégia explicitne vylučuje, pretože by to viedlo k „nárastu dovozov a vyšším emisiám mimo EÚ“. K zvieraciemu metánu sa má pristupovať inak ako k fosílnemu a znižovať sa bude novými technológiami. Hotovo: diskusia o počtoch zvierat na konci.

Loptička na strane vlády

Okrem náčrtu ďalšieho smerovania sektora mala stratégia z pohľadu Komisie splniť ešte jeden cieľ: upokojiť ho.

Z prvej reakcie najväčšieho európskeho agrozdruženia Copa Cogeca napríklad už cítiť úľavu z nového tónu diskusie o chove zvierat v Európe. Tá ale pretrvá len vtedy, ak sa k ambicióznym cieľom pridajú aj konkrétne opatrenia a hlavne peniaze.

To zatiaľ nie je silnou stránkou stratégie. Lenže ak to trochu zveličíme, to už Európsku komisiu trápiť nemusí, pretože zodpovednosť za ich plnenie a financovanie s novým sedemročným rozpočtom EÚ prenáša na národné vlády. Po novom totiž ony budú mať v rukách rozhodovanie o využití európskych peňazí.

Je živočíšna výroba dôležitá? Potrebujú chovatelia väčšiu finančnú pomoc? Súčasnej či budúcej vláde nikto nebude brániť, aby z nej spravila prioritu v Národnom regionálnom partnerskom pláne a zadotovala ju výrazne viac ako doteraz.

To napríklad už pochopili slovenskí ochranári. V novej kampani Pestrá krajina bojujú za viac peňazí pre slovenských poľnohospodárov po roku 2027, pretože len vtedy je šanca, že im niečo zvýši aj na udržateľné postupy. Napríklad aj extenzívnu pastvu hospodárskych zvierat.

Čo nás čaká

archív poľnoinfo.sk – Na írskej farme.

Írsko prevzalo predsednícku štafetu v Rade EÚ. Zhodou okolností ide o krajinu s najväčšou intenzitou chovu hovädzieho dobytka. Preto už náhoda nie je, že poľnohospodárskou prioritou jeho programu bude živočíšna výroba. Od toho sa odrážajú aj kľúčové slová, ktoré chce Írsko za členské štáty EÚ presadiť do reformy budúcej agropolitiky: potravinová bezpečnosť, konkurencieschopnosť, zjednodušovanie. K tomu ešte pár priorít a až potom niekde aj udržateľnosť.