Stratégia pre hospodárske zvieratá a plán pre bielkoviny sú dve nové iniciatívy, ktoré Európska komisia (EK) uverejnila v utorok. Cieľom oboch je riešiť zložitý problém ohrozujúci potravinovú bezpečnosť EÚ: vysokú závislosť Únie na dovážaných bielkovinových zdrojoch krmovín.

„Excelentnosť“ európskeho mäsa

Logicky by si mali oba plány protirečiť. Znižovanie závislosti od dovážaných krmovín ide ruka v ruke so znižovaním konzumácie mäsa či znižovaním chovu hospodárskych zvierat a podporou produkcie rastlinných alternatív v stravovaní. Komisia urobila všetko preto, aby protirečenie medzi živočíšnou výrobou a produkciou rastlinných alternatív stravy v návrhoch nebolo prítomné a uverejnila dva plány, ktoré predstavila ako „komplementárne“, navzájom sa dopĺňajúce.

Akčný plán pre proteíny síce hovorí o podpore pestovania bielkovinových plodín aj na priamu konzumáciu a propagovaní zdravých rastlinných alternatív v stravovaní, ale podľa Stratégie pre hospodárske zvieratá chce Únia investovať aj do kampane na podporu kvalitných domácich mäsových výrobkov. Cieľom kampane je informovať spotrebiteľov o mimoriadnej kvalite „excelentnosti“ týchto výrobkov s tým, aby bola patrične oceňovaná. Dve kampane na podporu dvoch odvetví teda budú súťažiť o zákazníkov a obe budú podporené zo zdrojov EÚ.

„Oba plány majú jeden spoločný cieľ: posilniť potravinovú bezpečnosť Európy, posilniť našu strategickú autonómiu a pomôcť udržať živé vidiecke komunity, najmä v regiónoch, kde sa prestáva obrábať pôda. Aby sme to dosiahli, musíme sa posunúť za hranice polarizujúcich debát a zamerať sa na praktické riešenia. Chceme, aby boli farmári v EÚ ziskoví a lepšie pripravení na riadenie rizík. Sme hrdí na excelentnosť Európy v potravinárskej produkcii a chceme, aby to bolo oceňované a uznávané tým, že umožníme spotrebiteľom EÚ robiť informované rozhodnutia,“ uviedol Christophe Hansen, komisár EÚ pre poľnohospodárstvo.

Z 25/25 na 35/35

Zníženie závislosti na dovoze bielkovinových krmovín sa dá dosiahnuť podporou pre zvýšenie ich domácej produkcie (najmä sóje a ďalších strukovín), tu však má Komisia iba opatrné ciele. V roku 2025 bolo v EÚ vyprodukovaných len 25 percent olejnatých semien a bielkovín použitých v krmive v EÚ a Komisia plánuje tento podiel zvýšiť na 35 percent v roku 2035.

“Ambície, čo sa týkajú krmív sú konkrétne a merateľné, ale rovnaká striktnosť zatiaľ nezodpovedá ambíciám v oblasti potravín,” povedala Lucia Hortelano, vedúca manažérka pre politiku EÚ v spoločnosti ProVeg International.

Podpora pastevného chovu

Komisia nijako neznižuje podporu pre odvetvia chovu hospodárskych zvierat, ktorú navyše rozširuje o ďalšie nástroje. Poľnohospodári môžu počítať s podporou pri kombinácii rastlinnej a živočíšnej produkcie, investíciách do dobrých životných podmienok zvierat a kvalitnej produkcie. Podporené majú byť efektívnejšie lokálne založené systémy chovu zvierat, optimalizované kŕmne stratégie, precízne chovy, ale aj vývoj nových živín na použitie v živočíšnej výžive, ako sú bielkoviny z hmyzu alebo rias, ako aj podpora domácej výroby krmivových prísad. Podporené má byť napríklad aj budovanie nízkokapacitných a mobilných bitúnkov.

Nielen z hľadiska krmív, ale aj iných európskych priorít, napríklad zníženia spotreby hnojív, vychádza najlepšie pastevný chov a EK bude podporovať jeho rozšírenie, najmä do oblastí, kde hrozí zastavenie obrábania pôdy alebo sú ťažko dostupné a neobývané.

„Okrem produkcie potravín má pastevný chov aj ten význam, že poskytuje zdroje pre nepotravinové odvetvia, napríklad hnoj. Prispieva tiež k environmentálnym a teritoriálnym cieľom. Rozsiahle systémy hospodárskych zvierat pomáhajú udržiavať biodiverzitu, zatiaľ čo trávnaté plochy podporujú ukladanie uhlíka a ochranu krajiny,“ uvádza sa v dokumente.

Zmeny vo welfare aj pre ošípané

Pravidlá pre dobré zaobchádzanie so zvieratami by sa mali sprísniť pri chove hydiny a ošípaných, návrh predpokladá napríklad definitívny koniec klietkového chovu nosníc. Do konca roka plánuje Komisia predložiť návrh, ako aktualizovať pravidlá ochrany zvierat pre nosnice a brojlery a v nasledujúcom roku má byť vypracovaný podobný plán pre chov ošípaných. Farmári však môžu počítať s prostriedkami na prechod na systémy s lepším welfare.

Sprísnené pravidlá sa dotýkajú práve tých dvoch oblastí živočíšnej výroby, kde je najvyššia spotreba sóje a iných vysokoproteínových krmovín (66 percent). Pri sóji je závislosť EÚ na zahraničných zdrojoch najvyššia. Do EÚ sa v rokoch 2024 až 2025 doviezlo 13,4 milióna ton surových bielkovín zo sóje.

V roku 2025 zahŕňala populácia hospodárskych zvierat v EÚ 132 miliónov ošípaných, 72 miliónov kusov hovädzieho dobytka, 54 miliónov oviec, 10 miliónov kôz a približne 1,6 miliardy kusov hydiny. Takmer dve tretiny bielkovín konzumovaných občanmi EÚ pochádzajú zo živočíšnych zdrojov. Sektor hospodárskych zvierat v EÚ ročne spotrebuje približne 74 miliónov ton bielkovín ako krmivo.

Strukoviny namiesto obilia

Rozšírenie pestovania bielkovinových plodín taktiež prináša EÚ mnohé environmentálne výhody. Strukoviny sú vhodné aj ako medziplodina, ktorá zvyšuje obsah dusíka v pôde a znižuje tak potrebu dusíkatých hnojív. Komisia preto chce zvýšiť ich podiel na rastlinnej produkcii, kde dnes dominujú obilniny a vlákninové plodiny.

Farmárov by k tomu mala motivovať viazaná podpora príjmu na pestovanie bielkovinových plodín, ako aj kompenzovanie vyšších výrobných nákladov pri prechode na ich pestovanie. Komisia zároveň navrhuje integrovať ich aj do stratégie na podporu generačnej obnovy v poľnohospodárstve.

Uznanie produkcie bielkovinových plodín ako samostatného sektora v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky by umožnilo napríklad vznik organizácií výrobcov, ktoré by mohli spoločne budovať kapacity na spracovanie a skladovanie týchto plodín. Aj ich budovanie má byť podporené zo zdrojov EÚ.

Štáty si navrhnú vlastné stratégie

Komisia sa dotkla aj odolnosti živočíšnej výroby, často ohrozovanej epidémiami a uvažuje o revízii pravidiel očkovania zvierat. Plánuje zároveň predložiť návrhy na zjednodušenie pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív.

Väčšina návrhov sa má uplatniť v rámci Národných a regionálnych partnerských plánov (NRPP), ktoré majú vypracovať členské štáty. V konečnom dôsledku je teda najmä na členských štátoch, ako ich začlenia do svojej budúcej stratégie pre poľnohospodárstvo a aké možnosti podpory pre ne vytvoria.