Poľnohospodárske družstvo Sokolce (okres Komárno) zamestnáva 128 ľudí, hospodári na 6 600 hektároch ornej pôdy a chová 2 000 kusov hovädzieho dobytka. S Petrom Lelkesom, dlhoročným predsedom družstva sme sa na pozadí aktuálnych tém ako sucho, žatva či ceny komodít rozprávali o celkovom smerovaní nášho poľnohospodárstva. V rozhovore sme často prichádzali do výrobných detailov, ktoré dobrým príkladom ukazujú, ako vie jeden z najväčších agrárnych subjektov na Slovensku hospodáriť s vlahou, aby dokázal prežiť v extrémnych podmienkach Žitného ostrova. Z hľadiska počasia čaká poľnohospodárov mimoriadny víkend, na mnohých miestach budú pokorené teplotné rekordy. Uvedomujú si to aj v Sokolciach a pripravujú pôdu aj zvieratá na extrémy, ktoré počasie prinesie.

Výsledky prekvapili

Ktorou plodinou ste začali žatvu a ako hodnotíte zber z hľadiska kvality produkcie?

Začínali sme v pondelok tradične ozimným jačmeňom. Žatva je z hľadiska termínov o tri dni skôr než vlani. Ak sa na to pozerám z pohľadu posledných desiatich rokov, tak len raz sme začínali so žatvou v júli, ako to bývalo bežné ešte pred rokmi. Z hľadiska parametrov úrody sme relatívne spokojní. Jačmeň má sladovnícku kvalitu a priemerná úroda zatiaľ dosahuje 6,7 ton z hektára, čo je vzhľadom na aktuálne podmienky až prekvapivo dobré.

Asi ste čakali vzhľadom na tohtoročný vývoj počasia horšie výsledky.

Určite áno, od začiatku roka zaznamenávame len minimálne zrážky. V mesiacoch marec, apríl, máj a jún spadlo len nejakých 60 až 65 milimetrov zrážok. A to je na vývoj rastlín veľmi nedostačujúce. Zachránila nás zimná vlaha, ktorá bola dostatočná a vďaka nej sa vytvorili podmienky, aby sa ozimný jačmeň dostal do kondície šesťtonovej úrody.

Využiť zimnú vlahu

Okres Komárno sa stal arídnou oblasťou Slovenska. Z hľadiska zrážkových pomerov v posledných rokoch je skôr výnimočné, keď sú zrážky rozdelené rovnomerne a na juhu Slovenska nie je problém s vlahou. Čo robíte preto, aby ste ju udržali v pôde čo najdlhšie?

Veľmi dôležitá je agrotechnika. To znamená, že musíme robiť agrotechnické úkony, ktoré sú mimoriadne šetrné voči pôdnej vlahe. My ako starí poľnohospodári sa snažíme aplikovať aj organické hnojivá, ktoré kolobeh vody a aj život v pôde lepšie udržiavajú a predlžujú výdrž rastlín aj v týchto mimoriadne náročných podmienkach. A čo sa týka našich zmien, najväčšia z nich nastala vtedy, keď som pred pätnástimi rokmi, či možno ešte skôr, navrhol, aby sme začali siať jarný jačmeň na jeseň. Podmienky boli už vtedy také, že som považoval za dôležité to skúsiť. A teraz si myslím, že klimatická zmena nielen v okrese Komárno, ale aj na juhu Slovenska, potvrdzuje správnosť tohto prístupu. Väčšina poľnohospodárov z južného Slovenska vysieva jarný jačmeň už na jeseň.

Dokáže využiť zimnú vlahu.

V maximálne možnej miere sme u nás na podniku zvýšili pomer rastlín, ktoré vieme vysiať na jeseň. Na jarné sejby nám zostávajú len skutočne tie rastliny, ktoré potrebujeme z hľadiska zabezpečenia krmovinových či trhových potrieb. Potlačením jarnej výsadby sa snažíme minimalizovať dôsledky jarného sucha, keďže zimná vlaha je pravdepodobnejšia.

Minimalizovaná orba

Na jar vám teda zostávajú kukurice?

Kukurica, samozrejme silážna, ale aj trhová. A na jar vysievame aj slnečnice, ktorú sú z nášho pohľadu dosť suchovzdorné.

Ktoré sú pôdne operácie, ktoré ste začali robiť v dôsledku sucha inak?

Naša prax je taká, že pri oziminách pôdu pred sejbou neorieme ani nepodrývame. Ozimné rastliny sejeme bez orby. Výsev smeruje od augusta do novembra do podiskovaných pozemkov, čo má vplyv na náklady, no aj na šetrenie pôdnej vlahy. Maštaľný hnoj, ktorý dávame pod ozimné repky, zapravujeme len diskovaním. Orieme len v prípade prípravy pôdy na jarnú sejbu. Takáto zoraná parcela prezimuje, čím dostane štruktúru pôdy, ktorú potrebujeme.

Príprava na extrémy?

Na najbližšie dni meteorológovia predpovedajú, že sa teplota môže dostať až k 39˚C, čo je výnimočná situácia aj z pohľadu ostatných horúcich liet. Ako sa dá na tento stav z dlhodobého pohľadu pripraviť?

Nemáme pred sebou jasné príklady, ako to riešia poľnohospodári pri trvalých klimatických zmenách. Akoby sme stále verili, že takéto teploty sú skôr výnimočné, rovnako tak, ako aj interval v ktorom sa nachádzajú. Dlhé horúce obdobia, často aj dva či tri týždne vkuse, sa v synergii s chudobnými vlahovými podmienkami podpisujú pod našu snahu v rastlinnej výrobe. Keď sa pozerám na juh Maďarska, oni upúšťajú od pestovania kukurice a prechádzajú na iné plodiny. Najčastejšie cirok. V tomto roku sa im výrazne zvýšila aj výmera slnečnice, ktorej veria, že dokáže lepšie zvládnuť suché a horúce počasie. No aké máme my poľnohospodári možnosti? Nejaké závlahové, no z hľadiska investičných zdrojov by išlo o dlhodobé riešenie a potom je tu otázka, akému množstvu zavlažených plôch vieme pomôcť. Čo sa týka veľkoplošných plodín, jediné riešenie je zmena osív, ktoré sú možno viac suchovzdorné.  No potom to pôjde do úplne iného hospodárenia, menej intenzívneho, ktoré bude mať nedozierne dosahy na našu ekonomiku.

Vy ste v poľnohospodárskej praxi od roku 1983. Akými zmenami výrobná štruktúra musela prejsť z dôvodu zmien podnebia za roky, ako v okrese Komárno pôsobíte?

Tá zmena štruktúry výroby nenastala len s klimatickými zmenami, pretože nejaké revolučné zmeny v súvislosti s počasím začali až v tomto desaťročí, možno v minulom. Celková zmena nášho podnikania bola spôsobená vypadnutím niektorých spracovateľských podnikov z odvetvia. U nás na juhu Slovenska sme boli nútení prejsť z pestovania cukrovej repy na niečo iné, lebo v prvých rokoch nového tisícročia bol zrušený cukrovar v Dunajskej Strede. V našom prípade sme sa snažili nájsť inú technickú plodinu a začali sme s pestovaním repky, ktorá tu dovtedy nemala žiadnu históriu. Štruktúru výroby zmenil aj prístup k chovu hospodárskych zvierat. Z hľadiska jeho ekonomiky, keď priebežne redukujeme živočíšnu výrobu, musíme znižovať aj plochy krmovín. Na situáciu sa snažíme reagovať, napríklad vlastným spracovaním. Máme mlyn či výrobňu kŕmnych zmesí. Aby sme istým spôsobom výpadky spracovateľského priemyslu nahrádzali, špecializujeme sa na množenie osív tvrdej pšenice, ďalších hustosiatych obilnín či v minulosti kukurice.

Svetová rarita?

To asi nejde bez závlah.

Najväčšia škoda bola spôsobená tým, že závlahy, ktoré tu boli funkčné ešte v 80-tych rokoch sa zdevastovali. My sme nemohli dostať do majetku čerpacie stanice, ktoré boli vtedy prevádzkované melioráciami. Stanice sa začali rozkrádať a podzemné rúry sú po rokoch nevyužívania nefunkčné. Nechcem tu nejako moralizovať alebo hovoriť rozprávky, no skutočnosť je taká, že u nás v PD Sokolce sme vedeli zavlažovať cez tritisíc hektárov pôdy. Od záhradníckych plodín, cez cukrovú repu, nejaké kukurice či ostatné komodity. Jedna skupina 15 až 20 ľudí, sa v lete zaoberala len zavlažovaním. Pritom aj v tých časoch boli niektoré roky z hľadiska počasia mimoriadne zlé. Závlahy to vedeli kompenzovať. Ak sme to vnímali z hľadiska nákladových, personálnych či investičných, zavlažovanie bolo v tých rokoch znesiteľné a neutrpela vďaka nemu úroda tak, ako je to dnes bez závlah, keď sme plne pod dôsledkami dopadov klímy. Neviem, či štát bude ochotný do meliorácií nejako investovať. Samozrejme, v iných kondicionalitách a v iných potrebách ako to bolo v minulosti. Som ale presvedčený, že sme svetovou raritou. U nás na Žitnom ostrove, kde sme zavlažovali a aj dnes by sme z hľadiska reliéfu krajiny mohli, to nerobíme. Ak by sme sa k tomu chceli vrátiť, bez podpory vybudovania čerpacích staníc, závlahovej kostry a jasného záujmu, kto bude zavlažovať, sa do toho nikto púšťať nebude.

Ako ste teda dokázali pestovať osivovú kukuricu, ktorá závlahy vyžaduje?

No, museli sme to vyriešiť mobilným zavlažovaním. Mali sme náš vlastný čerpací zdroj, ktorý vedel utiahnuť 8 až 10 zavlažovacích zariadení a tak sme vodu dostali na tie hektáre, ktoré sme potrebovali zavlažiť. No v tomto roku z dôvodu personálnych a organizačných nezavlažujeme ani túto výmeru a s osivovou kukuricou sme nateraz skončili.

Kukuričné obmeny

Kukurice vyzerajú na južnom Slovensku katastrofálne. Vy jej produkciu potrebujete nie len z hľadiska predaja zrna, no aj ako siláž pre dobytok. Aká je situácia u vás, keď kukurice nezavlažujete?

Pestujeme zhruba 1 600 hektárov kukurice a z toho máme cielené pestovanie možno 300 až 350 hektárov silážnej kukurice pre kŕmenie hovädzieho dobytka. Pri agrotechnike sme zástancami plečkovania. Vtedy do pôdy zapravujeme aj tekutú výživu, ktorá zlepšuje kondíciu rastlín aj v rámci takýchto podmienok, aké zažívame v súčasnosti. Na kukuriciach sa tá naša snahu odráža. Po plečkovaní sú zelenšie, dynamicky začnú rásť a keď ešte padne aj pár milimetrov zrážok, efekt sa násobí. Veríme, že im náš prístup pomôže prečkať aj najbližšie dni. Trochu sa spoliehame na to, že máme ťažké pôdy, ktoré zabezpečia väčšiu výdrž tých rastlín. Horšie sú na tom druhosledové kukurice, ktoré sejeme po zbere raže na zeleno, či inej jednoročnej krmovine. Tie majú teraz dosť veľký problém. Sejeme ich pritom priamo do strniska, pôda je spracovaná len v riadku. Napriek tomu sa jarný nedostatok zrážok na nich zásadne prejavil. Uvidíme, do akej miery rastliny prežijú tú katastrofu najbližších tropických dní.

Keď sa spýtam ako laik, ak by ste videli, že vám nepostačuje úroda silážnej kukurice, prenechávate si časť zrnovej kukurice na zber siláže?

Posledné roky boli zatiaľ také, že sme to nepotrebovali. Aj tie druhosledové kukurice pestované na siláž boli veľmi pekné a dobre zabezpečovali potreby živočíšnej výroby. Keď sme nepotrebovali toľko siláže, preraďovali sme ich dokonca do zrnových kukuríc. Tento rok to ale asi bude tak, ako hovoríte. Ak sa ten stav zásadne nezlepší, budeme časť zrnových kukuríc zberať na siláž. Dôležité je, aby sme potrebu pre zvieratá, čo je dvetisíc kusov hovädzieho dobytka, vedeli zabezpečiť. Aj tu sme už videli, že dôsledky jarného počasia je cítiť. Raže pre senáž sme pozberali tak 17 – 18 ton z hektára a prvé dve kosby lucerny dali sumárne toľko, čo v klimaticky bežných rokoch poskytne už prvý zber.

Urobili čo mohli

Čo sa týka tepla a sucha, doteraz o ňom hovoríme z pohľadu dopadov na rastlinnú výrobu. Tieto najbližšie dni budú mať značné dôsledky aj na chov zvierat. Ako sa dá pripraviť na to, aby dobytok prijal tie dôsledky počasia čo najlepšie a vy ste následne zaznamenali čo najmenší úbytok priemernej dennej dojivosti?

So stratou mlieka máme skúsenosť už teraz, keď sú teploty vysoké. Začiatkom mesiaca sme mali denný predaj cez 22-tisíc litrov mlieka, teraz máme necelých 21-tisíc. Už v tejto chvíli denne strácame 1 200 až 1 300 litrov mlieka z dôvodu tepla. A to realizuje množstvo opatrení, aby dojnice zažívali čo najmenší stres. Vždy začíname s výživou, aby sme v rámci kŕmnej dávky zabezpečili zvieratám čo najlepší príjem. To je aj dôvod, že pestujeme raž, ktorá má dobrú stráviteľnosť a v horúcich dňoch výrazne zvyšujeme jej podiel v kŕmnej dávke na najvyššiu možnú mieru. Dôležité je, aby kravy prijímali krmivo aj pri týchto teplotách. S tým súvisí aj dávkovanie. V takýchto horúčavách kŕmime skôr a na viac ráz, aby mali zvieratá krmivo čerstvé a tým čo najchutnejšie.

Máte aj ďalšie opatrenia?

No neustále pracujeme na welfare zvierat a to nie je len slogan, ale to, aby sme zvieratá naozaj dostali do normálneho pohodlia. Zrekonštruovali sme v uplynulých rokoch nejaké maštale a to pohodlie je tam veľmi cítiť najmä z hľadiska vetrania. Objekty sú vysoké, vybavené najmodernejšou ventilačnou technikou, niekde už aj so zabezpečením rosenia. Čo sa dá, to robíme, no viac nedokážeme. Je to ťažké sa v našich podmienkach pripraviť na 40 stupňové horúčavy.

Zníži sa európsky prebytok?

Obrovské vlny horúčav hlási aj západná Európa.

Určite nás nečakajú mesiace, ktoré budú prinášať nadbytok mlieka. Oproti nášmu konzervatívnemu plánu očakávame u nás na družstve pokles. Nikto s takto extrémnymi teplotami nepočítal. To je ale prípad aj Európy. Možno v rámci tých problémov, ktoré sú s dojnicami a prebytkom mlieka na európskom trhu, to môže stabilizovať situáciu. Produkcia v letných mesiacoch bude nižšia a trošku sa zredukuje ten medziročný nárast výroby, ktorý stále badať a od začiatku roka spôsobil výrazný pokles cien.

Aj vy ste dosiahli medziročný nárast produkcie mlieka?

V minulom roku sme dodali asi 7,8 milióna litra mlieka a to bolo medziročný nárast o nejakých 600-tisíc litrov. Keď to prepočítame na percentá, tak to je nejakých 8-9 percent. Každý kto zostal pri výrobe mlieka musí zvyšovať intenzitu, aby v rámci ekonomických podmienok dosahoval lepšie výsledky. Žiaľ, produkcia sa v Európe navýšila medziročne neskutočným tempom a síce v rámci Slovenska sa toho až toľko neudialo, aj z dôvodu slintačky a krívačky, kde nám istá časť výroby mlieka vypadla, no cenový pokles znášajú všetci európski poľnohospodári.

Potlačený optimizmus

Hovorili sme o množstve problémov od sucha, cez stav krmív alebo situácii pri produkcii mlieka. Čo je to, čo vás nejakým spôsobom v rezorte nabáda k optimizmu? Čo si viete predstaviť, že by ten podnik vedelo ekonomicky potiahnuť.

V jednom podniku som viac ako štyri desaťročia, no takú synergiu negatívnych vplyvov, čo máme v tomto roku sme ešte nemali. A tá veľká neistota nám spôsobuje určité obavy. To nie je len klíma, to je výrobná neistota, obchodná neistota, ceny vstupov, ceny výrobkov. Samotná globalizácia poľnohospodárstva, keď sa do Európy dovážajú tovary z iných kontinentov, kde majú iné výrobné a cenové možnosti. Môžeme hovoriť o energetických či environmentálnych nákladoch. Do toho vstupuje vplyv terajších turbulencií z vojen, čo má vplyv na naše náklady PHM, energií či hnojív. Zapojme do toho návrh novej poľnohospodárskej politiky, v rámci ktorej máme obavy, ako bude do slovenských podmienok aplikovaná, aby nás nepoškodila. Viete, je tu mliečna kríza, je tu kríza s bravčovým mäsom. Je tu znižovanie cien hovädzieho mäsa. Nemáme jednu komoditu, i keď sme dosť rozrastaný podnik do všetkého možného, ktorá by nás aktuálne potiahla. Vždy nám hovorili, že sme dosť diverzifikovaní. Keď jedna komodita nejde, tak pôjde druhá, keď nie druhá, tak tretia. Keď nie to, tak aspoň mlieko. Teraz je všetko trošku horšie.

Moc optimistického ste nepovedali.

Je tu veľa, veľa neistôt, otázok a negatívnych vplyvov. To čo je pozitívne je naše videnie našich kolegov a viera v nich. Veríme v spolupracovníkov, ktorí sú skutočne vynikajúci v rámci tej práce. Pomáha nám aj spoločná korektnosť v rámci obchodných vzťahov, v rámci financujúcich organizácií a pokiaľ nastane nejaká kríza, tak budeme musieť vyjsť z toho nejakým spoločným riešením a nie tak, že by sme sa jeden druhého určitým spôsobom striasli alebo zneužili situáciu. Veríme tomu, že aj politici sa k tomu budú stavať reálnejšie, aby neznížili úroveň poľnohospodárstva na Slovensku, lebo je to už teraz na hrane. Vidíme, čo sa tu deje a boli by sme neradi, keby sme ešte museli nejaké ďalšie výrobné odvetvia odtiaľto vypúšťať a fakt zostať pri tých najjednoduchších výrobných možnostiach.

Vy ste skončili teraz aj s ošípanými, však?

Máme posledné stovky kusov vo výkrme a potom zatvárame. Boli časy, že sme mali 1500 až 2000 prasníc. Denne sme dodávali na trh 10 ton mäsa. Posledné roky sme to plynulo utlmovali, aby sa naše rozhodnutie nedotklo zamestnancov. Tí, ktorí vydržali v chove ošípaných doteraz, prejdú do ďalších divízií nášho družstva. Ostatné činnosti, ktoré máme v portfóliu, by sme radi zachovali do budúcnosti. Samozrejme, dôležité je ekonomicko-politické prostredie, ktoré takýmto druhom výrob by malo priať.