Írske predsedníctvo má ambície posunúť rokovania o návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na obdobie po roku 2027 na úroveň, aby sa členské štáty zhodli na Čiastočnom všeobecnom prístupe (PGA) a prijali ho na budúcom, októbrovom, zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish). Na septembrovej Rade európsky komisár Christophe Hansen pre poľnohospodárstvo naznačil, že medzi nevyriešenými otázkami v PGA bude stropovanie a degresivita a pripustil, že by sa hranica stropu mohla zvýšiť a tým by sa zväčšila množina veľkých podnikov oprávnených poberať podporu v rámci SPP.

„Musíme sa vyhnúť tomu, aby veľa podpory išlo veľkým farmám, ktoré ju nepotrebujú v takom rozsahu. Jednotná degresivita a stropovanie by však mali byť nastavené na úrovni EÚ. Ak chceme mať silnú SPP a skutočne jednotný spoločný trh, nemôžu byť všetky intervencie dobrovoľné. O podrobnostiach a výške stropu treba diskutovať a som ochotný ísť na vyššiu úroveň. Mali by sme prerokovať aj škálu platieb na hektár v súvislosti so všetkými intervenciami v členských štátoch,“ uviedol Hansen na plenárnom zasadaní Agrifish počas diskusie venovanej pokroku rokovaní o SPP.

O budúcej SPP v októbri v hrubých rysoch

PGA je akýsi politický kompromis medzi členskými štátmi, ktorý bude obsahovať tie časti legislatívy o SPP, v ktorých sa už dosiahla zhoda a z návrhu budú zatiaľ vynechané tie, ktoré potrebujú ďalšie vyjednávania na úrovni členských štátov. O tomto zvyšku však už Európska komisia (EK) môže rokovať s Európskym parlamentom (EP) na základe spoločnej pozície.

„Pre mňa je kľúčové lepšie zacielenie podpory pre farmárov. Ako odôvodníme podporu príjmu majiteľom pôdy, ktorí nie sú vôbec poľnohospodármi? Preto potrebujeme ambicióznu definíciu aktívneho farmára, z ktorej vypustíme investorov žijúcich v zahraničí. To treba skombinovať s dobrým systémom pravidiel pre stropovanie a degresivitu,“ dodal Hansen.

V júli v EP nemecký europoslanec a spravodajca pre legislatívny návrh SPP navrhol zvýšiť strop, teda hornú hranicu príjmu poľnohospodárskeho podniku oprávneného poberať podporu v rámci SPP zo súčasných 100-tisíc na 500-tisíc eur. Zároveň žiadal, aby bola degresivita dobrovoľná. Jeho návrh predpokladá aj to, že by si jednotlivé štáty mohli určiť vlastné, oveľa prísnejšie pravidlá.

Takáč odmieta degresivitu, žiada viac peňazí

Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč na plenárnom zasadaní odmietol jednotné pravidlá pre stropovanie a degresivitu a opäť žiadal, aby boli tieto pravidlá dobrovoľné.

„Odmietame, aby sa zaviedol jednotný model pre celú EÚ, ktorý nereflektuje historickú štruktúru poľnohospodárstva v jednotlivých štátoch. Ak by sa tieto pravidlá aplikovali v aktuálnom programovom období, mali by sme o dve tretiny menej peňazí z SPP, teda približne iba jednu miliardu eur. To nie je spravodlivé rozdelenie zdrojov, je to zásah do produktívneho modelu členského štátu. Viedlo by to k umelému rozbitiu fariem, väčšej administratívnej záťaži a nižšej efektivite,“ uviedol minister.

Takáč zároveň trval na tom, aby sa zistenia v oblasti právneho štátu automaticky neprenášali na podpory v rámci SPP. V minulosti sa o takéto opatrenie zasadzovalo Maďarsko, ktorému boli kvôli porušeniam zásad právneho štátu krátené dotácie, avšak na podporu z SPP im nikto nesiahol. Po voľbách na jar sa nová vláda v Maďarsku snaží požiadavkám únie vyhovieť a podobne sa k nim stavia aj Poľsko. Čo sa týka pravidiel právneho štátu, EÚ vyčíta isté nedostatky okrem Slovenska aj Rumunsku a Bulharsku. Takáč zároveň kritizoval výšku rozpočtu pre SPP.

„Nemôžem súhlasiť s tým, aby sa zvyšoval rozpočet na zbrojenie na úkor potravinovej bezpečnosti. Už dlhšiu dobu sa snažím pochopiť, ako môžeme od poľnohospodárov očakávať väčšiu konkurencieschopnosť, generačnú obnovu, ochranu životného prostredia a stabilnú produkciu potravín, ak im jedným dychom oznamujeme drastické zníženie podpory. Je to ako očakávať vyššiu úrodu od poľnohospodára a pritom mu zobrať im časť osiva,“ povedal.

Sucho – spoločná téma

Slovensko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko informovali na zasadaní Rady Agrifish o situácii v poľnohospodárstve po tohtoročnom období extrémneho sucha a tepla. Ministri si vymenili názory na možné cielené opatrenia a podporu EÚ, ktorá pomôže farmárom riešiť dopady vážneho sucha krátkodobo aj dlhodobo.

„Historické sucho už nie je len hrozbou pre budúcnosť. Je to realita, ktorá v súčasnosti znižuje poľnohospodársku produkciu, ohrozuje farmy a oslabuje schopnosť farmárov pokračovať vo výrobe,“ uviedol Takáč na plenárnom zasadaní.

Sucho podľa neho postihlo až 90 % územia Slovenska. Citoval údaje Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC), podľa ktorých patrí Slovensko medzi členské štáty najviac postihnuté kombináciou extrémnych teplôt a kritického nedostatku vody. Úroda pšenice podľa neho klesla o 15%, jačmeňa takmer o 20 % a očakáva sa, že produkcia kukurice klesne medziročne až o 40 percent. Produkcia trávnych porastov sa v niektorých oblastiach znížila takmer na polovicu.

Citoval ďalej prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, podľa ktorej farmári už predali alebo plánujú predať približne 10-tisíc hospodárskych zvierat, z ktorých polovicu tvoria dojnice. Takáč preto upozornil osobitne na oslabenie živočíšnej produkcie. Významné straty boli podľa neho zaznamenané aj pri olejninách, cukrovej repe, ovocí, zelenine a viniči.

„Za týmito číslami nestoja len hektáre a tony. Za nimi stoja jednotliví farmári, ich rodiny a farmy budované generácie. Situáciu zhoršuje aj nedostatok vody. Vysychajúce studne nútia farmárov prepravovať vodu cisternami, čo výrazne zvyšuje ich náklady a vyvíja tlak na zdravie a pohodu zvierat.“

Takáč informoval o tom, že na národnej úrovni Slovensko konalo rýchlo a využilo všetky dostupné možnosti pomoci.

„Samotné národné rozpočty nedokážu vyriešiť krízu takéhoto rozsahu. Ak sucho zasiahlo veľkú časť Európy a ohrozuje úrodu, dostupnosť krmiva a udržiavanie chovu dobytka vo viacerých členských štátoch, nemožno očakávať, že členské štáty budú riešiť všetky jeho dôsledky samé. Je potrebná spoločná a dostatočne silná európska reakcia. Ak má Európska únia chrániť svoju poľnohospodársku produkciu a potravinovú bezpečnosť, musí byť schopná poskytnúť efektívnu reakciu, keď kríza prekročí kapacitu farmárov a jednotlivých členských štátov.“

Navrhol preto výrazné zvýšenie poľnohospodárskej rezervy a zároveň žiadal maximálnu flexibilitu zo strany Európskej komisii pri využívaní štátnych schém pomoci.

V Rakúsku je veľa fariem poistených

Aj Rakúsko prichádza o veľkú časť úrody a podobne ako Slovensko aj o polovicu pastvy. Na rozdiel od Slovenska má rakúske poľnohospodárstvo oveľa vyššiu mieru poistenia. Podľa odhadov poisťovacieho sektora sa už v auguste tohtoročné škody v poľnohospodárstve vyšplhali nad miliardu eur. Podobne, ako Takáč, upozornil, že tento problém je spoločný pre celú EÚ a žiadal preto Komisiu, aby konala.

„Aby Rakúsko zabezpečilo riziká produkcie súvisiace s počasím, spolieha sa na prepojenie verejnej podpory poistného a ochrany pred rizikami súkromného sektora na úrovni poľnohospodárskych aktivít. Tento zavedený poistný systém je ústredným pilierom prevencie poľnohospodárskych rizík. Rozsah súčasného sucha však ukazuje, že takúto výnimočnú situáciu nemožno prekonať len poistnými dávkami. Okrem národného poskytovania rizík sú preto potrebné vhodné európske nástroje aj pre výnimočné a rozsiahle krízové situácie,“ uviedol rakúsky federálny minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig.

Poukázal na to, že EÚ musí v budúcnosti zabezpečiť dostupné účinné krízové nástroje, že budúce návrhy SPP budú kľúčové z hľadiska európskeho poľnohospodárstva.

„Priame platby podľa oblasti vytvárajú dôležitú stabilitu príjmov a likviditu, najmä v časoch krízy. Investície, agroenvironmentálne a klimatické opatrenia tiež posilňujú dlhodobú odolnosť fariem. Pre budúcnosť je preto dôležité kombinovať opatrenia na generovanie príjmov s opatreniami na posilnenie odolnosti voči klíme. Európa potrebuje silnú a spoľahlivo financovanú SPP, ktorá stabilizuje príjmy, zmierňuje krízy, zabezpečuje bezpečnosť potravinových zásob EÚ a zároveň posilňuje adaptáciu na klimatické zmeny a dlhodobú odolnosť fariem,“ uviedol minister.

Kľúčom je odolnosť

EK tento rok zmiernila farmárom následky vysokých cien hnojív a energií svojím Akčným plánom pre hnojivá, no potom nastali extrémne horúčavy a sucho vo väčšine EÚ. O ďalšom podobnom balíku ani o zvýšení poľnohospodárskej rezervy zatiaľ Komisia nehovorí, no postupne uvoľňuje prostriedky z krízového fondu jednotlivým štátom. Zameriava sa najmä na to, aby v návrhu o budúcej SPP boli prítomné silné nástroje na adaptáciu poľnohospodárstva na zmeny klímy.