Ceny hnojív v posledných rokoch pre rôzne svetové krízy viackrát vystrelili smerom nahor. Moderné poľnohospodárstvo bez nich pritom nedokáže fungovať. Aj preto odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pred časom spustili projekt vývoja biohnojív, ktoré okrem živín pre pôdu a rastliny prinesú aj ďalší efekt, a to v podobe efektívneho využitia odpadu.

„Používame odpadové vody zo spracovania mlieka, ktoré dovážame z mliekarní z okolia. Jeden liter spracovania mlieka vytvorí okolo 3,5 až 3,7 litra odpadovej vody, ktorá bežne skončí v kanáli a mieri do čističky. My túto vodu dávame ako krmivo riasam,“ vysvetlil Ľuboš Jurík, koordinátor projektu Nenuphar z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Riasy zo zahraničia

Cieľom je vytvoriť cenovo dostupnejšie hnojivo, ktoré by zároveň pomohlo recyklovať odpadové vody a bolo by obohatením hnojenia konvenčnými hnojivami. Okrem mliekarenských vôd sa podobným spôsobom dajú využiť napríklad aj odpadové vody zo spracovania zeleniny.

„Používame čistú kultúru riasy, ktorú dovážame zo zahraničia. Musíme ju rozmnožiť na objem tisíc litrov,“ vysvetlila Elena Aydin z Ústavu krajinného inžinierstva, SPU v Nitre.

Príprava a rozmnoženie rias patrí k zložitejším procesom v rámci výroby biohnojiva. To vo finálnej fáze vzniká v tisíclitrových nádobách, v ktorých riasy žijú a kŕmia sa práve odpadovými vodami.

„Musíme používať vyslovene riasy. Európska legislatíva od roku 2024  povolila riasy ako hnojivo, avšak priamo určuje, že nesmú obsahovať sinice. Na to pri ich pestovaní dbáme, aby výsledné hnojivo bolo možné v budúcnosti certifikovať a použiť,“ uviedol Jurík.

Správne svetlo aj prístup ku kyslíku

Celý proces prikrmovania po dostatočnom rozmnožení riasy trvá asi týždeň. Z odpadovej vody, ktorou je riasa kŕmená, ešte treba odstrániť tuky a bielkoviny, ktoré sú v procese nežiaduce.

„Riasy potrebujú komplex podmienok tak, ako mnohé iné rastliny. V prvom rade ide o svetlo, ktoré musí mať vyhovujúcu vlnovú dĺžku. Potrebujú tiež dostatok kyslíka, aby sa vedeli dostať k odpadovým vodám, preto nádoby s nimi pravidelne premiešavame, aby sa odpadové vody dostali ku každej jednej riase. Tieto vody obsahujú veľa dusíka a fosforu, avšak chýba im uhlík, ten preto dodávame v rôznych iných formách,“ vysvetlil koordinátor projektu.

Veľký test bude v Dánsku

Počas celého procesu je obsah tisíclitrových nádrží s riasami a odpadovými vodami pravidelne analyzovaný.

„Rôznymi prístrojmi sledujeme zloženie látok, ktoré sa do rias dostávajú z odpadových vôd. Máme napríklad špeciálny prístroj z Nemecka, na ktorom analýzou vieme zistiť, aké máme prípadné zastúpenie siníc, ale aj množstvo zelených rias, modrých rias a žltých rias,“ vysvetlila Elena Aydin.

Testovanie výsledného biohnojiva prebieha zatiaľ len na domácej pôde.

„V areáli SPU ho testujeme na hrášku a cvikli, pravidelne tieto plodiny hnojivom zalievame. Podobný pokus sme mali aj vlani a priniesol sľubné výsledky,“ vysvetlil Jurík.

Testovanie bude pokračovať a presiahne aj územie Slovenska. Projekt, v rámci ktorého biohnojivo z odpadových vôd vyvíjajú, je totiž medzinárodný.

„Nateraz testovanie prebiehalo len v malom, v univerzitnej zeleninovej záhrade. V budúcnosti plánujeme veľké testovanie v poľných podmienkach, ktoré sa uskutoční v Dánsku, na slnečnom ostrove Bornholm v Baltskom mori,“ dodal Ľuboš Jurík.