Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Zelenšia EÚ verzus paradoxy slovenského agropotravinárstva

Zelenšia EÚ verzus paradoxy slovenského agropotravinárstva
insert_photoTASR

Európa sa do tridsiatich rokov chce stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. S tým súvisia aj zmeny, ktoré skôr či neskôr pre dosiahnutie tohto cieľa bude musieť podstúpiť aj agropotravinársky sektor. Prvým krokom k uhlíkovej neutralite je Európsky ekologický dohovor.

Jednou z jeho súčastí, ktorý pokrýva práve oblasť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, bude Stratégia z farmy na vidličku.

Tá by mala podľa prvotných informácií zahŕňať:

– podstatné zníženie používania prípravkov na ochranu rastlín, hnojív a antibiotík, ako aj znižovanie rizík, ktoré z nich vyplývajú,

– podporu obehovej ekonomiky,

– zníženie environmentálneho dopadu spracovania potravín, čo sa má vzťahovať na dopravu, skladovanie, balenie a potravinový odpad,

– lepšie informovanie spotrebiteľov.

Podrobnosti o Stratégii zatiaľ známe nie sú.

„Podľa našich informácií by chcela Európska komisia predstaviť túto stratégiu 31.03.2020. Zverejneniu stratégie by mala predchádzať verejná konzultácia. Bude to ovplyvňovať aj prebiehajúce rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020,“ vyjadrila sa za Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru Jana Holéciová.

Potrebu reakcie na klimatické zmeny a boja proti uhlíkovej stope naši agropotravinári tiež vnímajú. Pre sektor to bude znamenať aj mnoho nových investícií.

„Sú známe isté opatrenia v rámci toho, že Európska únia sa chce stať svetovým lídrom ochrany životného prostredia a udržateľnosti všetkých ekonomických aktivít. Pre potravinárov to bude znamenať, že každý bude musieť mať upravené technológie a spôsoby napríklad balenia potravín. Napríklad všetky plasty, v ktorých budú potraviny zabalené, budú musieť byť stopercentne recyklovateľné. Sú tu aj veľké požiadavky na spôsoby prvovýroby v agrosektore ohľadom používania pesticídov a znižovania množstva chémie. Tieto opatrenia musíme vnímať, keďže proti klimatickým zmenám je treba uskutočniť reálne kroky,“ uviedol predseda Únie potravinárov Stanislav Voskár.

Požiadavka zníženia uhlíkovej stopy by mala súvisieť aj s prepravou potravín na veľké vzdialenosti. Práve tá prináša mnoho paradoxov aj na Slovensku. Súvisí to aj so saldom zahraničného obchodu s potravinami a agrokomoditami, ktoré na Slovensku narastá.

„Saldo nám z roka na rok rastie. Na jednej strane teda bojujeme proti klimatickým zmenám a diktujeme poľnohospodárom, že musia byť zelenší, a na druhej strane podporujeme to, že po Európskej únii nám krížom-krážom jazdia kamióny. Sedemsto kamiónov potravín denne na Slovensko dovezieme a gro z nich je ovocie, zelenina, cukor, mäso, teda to, čo si vieme vyrobiť aj doma,“ upozorňuje predseda SPPK Emil Macho.

Paradoxov je viac aj podľa potravinárov

„Dovážajú sa produkty, ktoré zároveň aj my vyvezieme. Napríklad pri mliečnych výrobkoch ročne dovezieme 250 tisíc ton výrobkov a zároveň 250 tisíc ton vyvezieme. Keď sa pozrieme na cukor, kde máme dva cukrovary a vyrábajú také množstvo cukru, aké sa na Slovensku aj spotrebuje. Takže sme v produkcii sebestační, ale na pultoch máme asi len 50 percent slovenského cukru. Zvyšok je zo zahraničia,“ dodal Stanislav Voskár.

Práve v tejto oblasti by podľa agropotravinárov mali u nás nastať zmeny. Predseda Únie potravinárov to prirovnáva k situácii, pri ktorej pre stromy nevidíme les.

„Konzumujeme potraviny, ktoré za sebou nesú veľkú uhlíkovú stopu. Je to téma, ktorou sa musíme zaoberať a hľadať jednoduchú argumentáciu smerom k spotrebiteľovi, aby každý jeden na to myslel. Čas, kedy aj uhlíková stopa bude vážnou témou a bude ju musieť každá jedna potravina deklarovať, nie je ďaleko. Pri aktuálnom tlaku povinností, ktoré majú zamedziť klimatickým zmenám, je výrazná redukcia objemu prepravy, ktorá je veľmi nelogická, témou, ktorou sa treba zaoberať,“ dodal Voskár.

Zamedzenie vývozu a dovozu potravín na otvorenom európskom trhu možné nie je. Apel na spotrebiteľa a zvýšenie povedomia o uhlíkovej stope, aj kvalite domácich potravín, je aj podľa rezortu pôdohospodárstva jedným z krokov, ktoré situáciu môžu zmeniť.

Aktuálne najviac potravín dovážame zo susedného Česka. Na našich pultoch sa ale nájdu potraviny z celého sveta.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
marcel sako
marcel sako
13. marec 2020 20:53

Nerozumiem tomu ,keď niekto prezentuje to čo dnes vedia aj malé deti a všetci správni poľnohospodári už o tom hovoria posledných 15 – 20 rokov. Treba sa zamýšlať nad úplne inou vecou , pretože to čo chcete vylepšiť a zmeniť sa nedá spraviť za skôr ako 5 – 15 rokov,… Celý komentár »

Starý Gazda
Starý Gazda
14. marec 2020 8:32

netreba zakazovat činnost dlhodobo stratovim farmarom stači znižit 1 pilier na minimum a stropovat oni sami prestanu farmarčit a pody bude nadostač pre začinajucich. K znižovaniu davok hnojiv a pesticidov u nas sa hnoji PK 20 kg na ha v priemere čo je vykradanie podnej zasoby my musime zvyšit hnojenie… Celý komentár »