V roku 2002 slovenskí poľnohospodári chovali viac ako 117 tisíc prasníc a krajina bola v bravčovom mäse sebestačná na 90 percent. „Dnes sme na čísle nižšom ako 27 tisíc kusov prasníc a sebestačnosť sa pohybuje okolo 27 percent,“ upozorňuje na alarmujúci stav Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.

Extrémne nepriaznivú situáciu spôsobili v ostatných mesiacoch zvýšené ceny energií, kŕmnych zmesí a pohonných látok, ktoré zaklincoval vojnový konflikt na Ukrajine.

„Cena obilia sa zvýšila zo 150 na 350 eur za tonu a posledný týždeň je dokonca 420 eur,“ približuje realitu predseda.

Zväz odhaduje, že na stabilizáciu nepriaznivej situácie potrebujú chovatelia akútne okolo 15 miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) plánuje ponúknuť 2,5 milióna eur.

Položila ich vysoká cena obilia

Najväčším aktuálnym problémom je podľa Juliána Škerlíka cena obilia a kŕmnych zmesí. Vlaňajšia veľmi nízka cena jatočných ošípaných stúpla z 95 centov za kilogram na približne 1,40 eura. Aj tak nestíha nasledovať extrémne cenové nárasty ostatných položiek. Okrem cien obilia, hovoríme o päť až šesťnásobne vyšších cenách elektrickej energie.

„To sú extrémne ceny a spôsobujú problém hlavne tým chovateľom, ktorí neprodukujú vlastné obilie, takzvaným bezzemkom. Sú odkázaní na nákup za tieto extrémne ceny. Tí, ktorí majú vlastné obilie, ešte dokážu ošípané nakŕmiť. Ale čo bude ďalší rok, nevieme. Mnohí radšej predajú obilie do zahraničia, zrušia chov a zarobia. Pomoc zo strany štátu je minimálna,“ netají kritický postoj Julián Škerlík.

Avizovanú podporu, ktorú sľubuje chovateľom ošípaných ministerstvo, rozoberá odborník na konkrétnom príklade.

„Ak započítame ceny obilia a krmovín, rozdiel medzi starými a novými cenami jatočných ošípaných je minimálne 200 eur na jednej tone. Uvediem príklad – na 500 prasníc potrebujeme viac ako 3 000 ton obilia. Takže rozdiel predstavuje 600 tisíc eur. A ministerstvo navrhuje dotáciu 10 tisíc eur. To je na pokrytie zvýšených nákladov možno na jeden týždeň a pritom sa nerozprávame o ostatných položkách ako je elektrina, palivá a ďalšie. Sú to smiešne sumy,“ vypočítava predseda zväzu.

Chovatelia potrebujú systémové riešenie

Podľa skúseného chovateľa sú dotácie od štátu smiešne v porovnaní s tým, koľko dostávajú chovatelia v iných krajinách. Podpory sú vyššie aj v Dánsku či Poľsku. Nemecko pre chovateľov ošípaných, podľa neho, vyčlenilo 180 miliónov eur. Jednorazovú pomoc vo výške 2,5 milióna eur od ministerstva pôdohospodárstva považuje predseda zväzu za kvapku v mori a zdôrazňuje, že je to málo a na vyriešenie situácie to zďaleka nebude stačiť.

„Je to smiešna suma s ohľadom na nevyhnutné potreby. Spomínal som, že rozdiel na 500 prasníc je 600 tisíc eur. Ak by chovateľ dostal len polovicu, teda 300 tisíc eur, tak sa pri podpore všetkých prasníc rozprávame o celkovej sume 15 miliónov eur. To však rieši len momentálnu situáciu na záchranu chovov, aby prežili najhoršie obdobie, kým nepríde žatva a mohli pokračovať ďalej. Až potom môžeme uvažovať o budúcnosti,“ komentuje situáciu Julián Škerlík.

Chovatelia ošípaných sa potrebujú momentálne stabilizovať, aby mohli pokračovať niekoľko mesiacov ďalej.

„Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia s obilím po žatve a aký bude záujem o slovenské mäso. Vyššie dotácie pre menších a stredných chovateľov sú dôležité, ale je potrebné riešiť hlavne systematickú podporu pre chovateľov, bitúnky, aj spracovateľov. Musíme zabezpečiť odbyt na domácom trhu. Podpory sú zbytočné, keď následne nezabezpečíme odbyt. Pozornosť by sme mali venovať exportu. Aj napriek znižujúcim kapacitám sa viac ako polovica produkcie ošípaných predá do zahraničia. V Poľsku alebo Maďarsku dostanú slovenskí chovatelia vyššie ceny. Treba podporiť celý reťazec, aby to fungovalo,“ vysvetľuje Julián Škerlík.

Jeho slová potvrdzuje aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

„Je potrebný systémový prístup zahŕňajúci podporu celej vertikály chovateľ – bitúnok – spracovateľ,“ uviedla.

Hrozí nám nedostatok bravčového?

Vysoká závislosť Slovenska od dovozu je podľa odborníka nebezpečná a môže mať vážne dôsledky na domáci trh. Upozorňuje, že Nemecko znížilo produkciu bravčového mäsa a pripravuje sa na obmedzenie exportu. Podobná situácia je v Španielsku.

„Poľnohospodári majú problém s obilím. Podľa našich informácií zabíjajú jatočné ošípané nie v štandardnej hmotnosti 115 – 120 kilogramov, ale pri 90 kilogramoch, lebo nemajú krmivo. Stavy zvierat klesajú aj v susednom Česku. Výsledkom môžu byť nižšie dodávky bravčového mäsa a môže sa nám stať, že pred Vianocami nebude na našom trhu bravčové mäso. Jeho cena môže vyskočiť na desať eur a navyše bude nedostupné – toto nám hrozí,“ načrtáva budúcnosť Julián Škerlík.

Slováci pritom konzumujú najviac bravčového mäsa. Jeho ročná spotreba dosahuje 35 kilogramov na osobu, hydina predstavuje asi polovicu z tohto objemu, hovädzie mäso je pod 10 kilogramov.

Centrálny register hospodárskych zvierat aktuálne na Slovensku eviduje približne 560 aktívnych fariem, na ktorých agropodnikatelia chovajú minimálne jednu ošípanú. Samotný zväz ošípaných registruje 139 chovov. Podľa jeho predsedu však zabezpečujú takmer 98 % produkcie. Farmy, aj počty ošípaných však nebezpečne ubúdajú.

Úvery pre prvovýrobcov? Nereálne!

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si podľa tlačového odboru uvedomuje zložitú situáciu v chove ošípaných a navrhuje riešenie ako preklenúť enormné výkyvy komoditného trhu.

„Minister Samuel Vlčan predstavil nový a veľmi ambiciózny plán finančných nástrojov, medzi ktoré patria tiež dostupné preklenovacie a kontokorentné úvery, ktoré chovateľom pomôžu udržať zdravé chovy aj počas tejto veľmi zložitej situácie. Tá sa raz skončí a trhy sa upokoja,“ uvádza v stanovisku tlačový odbor MPRV.

Predstavitelia chovateľov ošípaných však nad tým len kývnu rukou. Riaditeľ plemennej knihy zväzu chovateľov ošípaných Ján Drahovský hovorí, že chovatelia sa už boja brať úvery a zadlžovať sa.

„Sú naučení robiť z toho, čo majú,“ komentuje.

Dopĺňa ho predseda zväzu, podľa ktorého aj tí, ktorí by o úver mali záujem, nebývajú úspešní.

„Banky nechcú prvovýrobcom dávať úvery, chovatelia ošípaných sú pre nich veľké riziko. Banky prvovýrobe úvery neposkytujú. Toto je problém,“ uzatvára Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo.