Monitoring úrody, jej prípadného poškodenia, vplyvu škodcov, poveternostných podmienok, ale tiež pomoc pri identifikácii ložísk škodcov či pri rozmetaní hnojiva. Aj to sú oblasti, pri ktorých sa v poľnohospodárstve čoraz viac namiesto ľudskej pracovnej sily využívajú drony. Na jednej strane vedia nahradiť človeka, ktorý sa čoraz ťažšie zháňa pre prácu v agrosektore, na druhej strane eliminujú chyby spôsobené práve ľudským faktorom a prinášajú  presné, rýchle a efektívne informácie, čím neraz uľahčujú plánovanie a šetria aj náklady. Hoci drony prinášajú do agrosektora viaceré pozitíva, ich využitie v niektorých oblastiach naráža na otázky ohľadom bezpečnosti a kontrolovateľnosti systému. To sa týka aj ich využitia pri chemických postrekoch rastlín, ktoré by sa však čoskoro mohlo dostať do praxe.

Novelu schválila vláda

Umožniť takéto využívanie dronov by mohol nový letecký zákon, ktorého návrh už schválila vláda. Pochádza z dielne ministerstva dopravy a okrem iného sa ním majú novelizovať viaceré ďalšie právne predpisy, vrátane zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Ten v paragrafe 31 hovorí o tom, že: „letecká aplikácia prípravkov na ochranu rastlín je povolená len vo výnimočných prípadoch.“

Profesionálny používateľ musí o povolenie tejto aplikácie žiadať príslušné orgány. Práve do tohto paragrafu by však podľa návrhu nového leteckého zákona mal pribudnúť nový odsek v tomto znení:

„Na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín bezpilotným lietadlom s maximálnou vzletovou hmotnosťou najviac 150 kg vrátane z výšky nižšej ako 2,5 m nad úrovňou porastu sa vzťahujú ustanovenia upravujúce podmienky pozemnej aplikácie prípravkov na ochranu rastlín,“ píše sa v návrhu leteckého zákona.

Opiera sa o štúdie

V dôvodovej správe k návrhu rezort dopravy argumentuje, že využívanie bezpilotných lietadiel v poľnohospodárstve je jedným z cieľov a zároveň jedným z nástrojov zabezpečenia prístupu ľudstva k dostatku zdravých potravín.

„Komunitárna legislatíva Európskej únie túto oblasť doteraz úplne neupravuje a použitie bezpilotných lietadiel pri aplikácii prostriedkov na ochranu rastlín v poľnohospodárstve nezakazuje. Vplyvy použitia bezpilotných lietadiel na ľudské zdravie, na základe štúdií zo Švajčiarska, Spojených štátov amerických, Japonska, Číny a pod., sú obdobné ako pri pozemnej aplikácii prípravkov na ochranu rastlín. Z tohto dôvodu sa ustanovuje prípustná výška aplikácie 2,5 m nad úrovňou porastu, čo je obdobné aplikácii pozemnej,“ uvádza sa v dokumente.

Pripomienky bez akceptácie

Návrh leteckého zákona bolo možné pripomienkovať v období od 25.6. do 15.7.2026. Celkovo bolo v rámci pripomienkového konania predložených 451 pripomienok – z nich 103 zásadných. Viaceré sa týkali práve navrhovaných zmien v oblasti postrekov pesticídmi. Zazneli dokonca z viacerých strán.

„Súčasný európsky rámec leteckej aplikácie pesticídov vyžaduje prísne podmienky a výnimky. V máji 2026 Rada Európskej únie prijala rokovaciu pozíciu k pripravovanej zmene, ktorá by mohla umožniť širšie použitie určitých dronov, ale za podmienky osobitného povolenia prípravku a posúdenia rizika. Národný zákon preto nemá predbehnúť európsku úpravu všeobecným tvrdením, že takáto aplikácia nie je zakázaná,“ upozornila v jednej z pripomienok Asociácia profesionálnych prevádzkovateľov dronov.

Pridala aj ďalšie argumenty.

„Samotné dodržanie výšky letu do 2,5 m nad porastom sa nepovažuje za dostatočné preukázanie rovnocennosti s pozemnou aplikáciou ani za náhradu posúdenia zdravotných, environmentálnych a prevádzkových rizík. Právny a technický režim aplikácie prípravkov dronom nemožno založiť iba na výške 2,5 m. Riziko ovplyvňuje veľkosť kvapiek, prúdenie rotorov, vietor, teplota, rýchlosť letu, typ porastu, toxicita prípravku, vzdialenosť od osôb a vôd aj núdzové pristátie s nádržou,“ uvádza sa v jednej z pripomienok.

Výhrady k navrhovaným zmenám vzniesli aj iné organizácie, ktoré predložili pripomienky v rámci verejnosti.

„Zlegalizovanie aplikácie prípravkov na ochranu rastlín prostredníctvom bezpilotného lietadla vložením nového odseku vytvára precedens na „paušálne nasadenie bezpilotných lietadiel v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve“. Ako profesijná organizácia priemyslu ochrany rastlín upozorňujeme na to, že sa to deje bez jednoznačnej metodiky/vyhlášky, ktorá by upravovala používanie bezpilotného lietadla. Sme toho názoru, že možnosť povolenia aplikácie prípravkov na ochranu rastlín bezpilotným lietadlom/dronom  by sa malo v súčasnosti naďalej vykonávať cez „výnimky“. Tie zabezpečia  bezpečnú realizáciu aplikácie prípravku z pohľadu hygienicko-toxikologického a ochrany životného prostredia,“ uvádza sa v ďalšej z pripomienok.

Pripomienkovateľ v nej poukazuje aj na to, že doteraz na Slovensku nebol autorizovaný žiadny prípravok na ochranu rastlín bezpilotným lietadlom.

„Ak nebude jasne stanovená metodika a aplikácia nebude pod kontrolou, tak navrhovaná nepriama novela spôsobí ešte väčší zmätok v radoch poľnohospodárov vrátane možných zvýšených hodnôt rezíduí v ošetrených komoditách,“ upozorňuje verejnosť v pripomienke.

Argumenty „za“

Rezort dopravy tieto výhrady neakceptoval. V pripomienkovom konaní teda tieto vznesené pripomienky odmietol. K výhradám týkajúcim sa toho, že európska legislatíva v tomto smere zatiaľ nie je uzavretá reagoval, že podľa vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva je na európskej úrovni aktuálne v procese prijímania nová smernica, ktorá danú oblasť upraví a v ktorej pribudne aj nový článok.

„Ten členským štátom EÚ umožňuje vyňať spod povoľovacieho konania leteckej aplikácie prípravku na ochranu rastlín celé kategórie bezpilotných leteckých systémov,“ píše sa v časti o spôsobe vyhodnotenia pripomienok.

Nesúhlas so zmenami pritom v rámci pripomienkového konania zaznel aj z radov štátnych orgánov. Vyjadrilo ho ministerstvo vnútra, ktoré celý článok, zavádzajúci možnosť používania dronov pri prípravkoch na ochranu rastlín, navrhlo vypustiť.

„Navrhovaná právna úprava považuje aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín vykonávanú bezpilotným lietadlom za pozemnú aplikáciu, hoci z hľadiska charakteru činnosti ide o aplikáciu vykonávanú z ovzdušia. Takéto riešenie dostatočne nezohľadňuje riziká spojené s úletom prípravkov na ochranu rastlín, ich možným negatívnym vplyvom na necieľové druhy, dreviny rastúce mimo ošetrovaných plôch, chránené biotopy a ďalšie zložky životného prostredia,“ argumentovalo ministerstvo vnútra.

Dôvodilo aj osobitnými rizikami vo vzťahu k zásahom do remízok, drevín rastúcich na hraniciach poľnohospodárskych pozemkov, kontaminácii hniezdnych biotopov voľne žijúcich vtákov, negatívnych účinkov na opeľovače a ďalšie necieľové druhy hmyzu, možné ovplyvnenie chránených druhov rastlín a živočíchov nachádzajúcich sa mimo samotnej ošetrovanej plochy aj možnou sekundárnou kontamináciou povrchových vôd a mokradí.

„Obmedzenie výšky letu pod 2,5 m nemožno považovať za dostatočné technické opatrenie na elimináciu uvedených rizík. Rozsah driftu je ovplyvnený viacerými faktormi, najmä meteorologickými podmienkami, konštrukciou dronu, rotorovým prúdením vzduchu, typom použitých trysiek, veľkosťou kvapiek a rýchlosťou letu,“ uviedol rezort vnútra.

Ani tieto argumenty však pri schvaľovaní nepadli na úrodnú pôdu – v pripomienkovom konaní boli odmietnuté a vláda materiál schválila aj s kritizovaným bodom.

Čo na to poľnohospodári?

Výhody využitia dronov v poľnohospodárstve priznávajú aj samotní poľnohospodári, ktorí v nových technológiách vidia potenciál.

„Ale za presne stanovených pravidiel. Ich využívanie teda musí byť nastavené podľa jasných pravidiel, ktoré zohľadnia bezpečnosť, ochranu životného prostredia aj potreby poľnohospodárov,“ zdôraznila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Potrebu bezpečnosti a jasných pravidiel zdôraznila aj pri otázke možného využitia dronov na chemické postreky.

„Vzhľadom na mimoriadne citlivú tému potrebujeme mať stanovené presné pravidlá. Špecifický a komplexný rámec pre využívanie dronov pri aplikácii prípravkov sa však ešte len vytvára aj na európskej úrovni. Zatiaľ problematika používania prípravkov na ochranu rastlín nemá na Slovensku legislatívnu podporu,“ dodala hovorkyňa Jana Holéciová v zaslanom stanovisku.

V prípade návrhu nového leteckého zákona ide o nepriamu novelu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Komora sa do pripomienkového konania nezapojila.

„Vzhľadom na citlivosť používania prípravkov na ochranu rastlín je jednoznačne potrebné poznať podmienky, za akých by bolo možné tieto prípravky aplikovať pomocou dronov. Záujem je, ale potrebujeme poznať presné pravidlá. Pre nás sú mimoriadne dôležité aj z dôvodu, aby poľnohospodári postupovali zákonne a aby neurobili niečo, za čo by mohli mať v budúcnosti postih. Ide nám teda o to, aby sme vytvorili bezpečný, praktický a kontrolovateľný systém využívania dronov v poľnohospodárskej praxi,“ dodala Holéciová.

Návrh nového leteckého zákona vláda schválila na svojom rokovaní v posledný augustový týždeň. Návrh by teda mal postúpiť do parlamentu, ktorý má najbližšiu schôdzu naplánovanú na polovicu septembra. Jej program zatiaľ zverejnený nie je. Ak by bol nový letecký zákon schválený parlamentom a následne podpísaný prezidentom, do praxe by mal vstúpiť v apríli budúceho roka.