Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Zisk z ošípaných nevideli už roky

Zisk z ošípaných nevideli už roky
insert_photoautorka

Domáce ošípané chovajú už viac ako tridsať rokov a neodolali ani tento rok. Poľnohospodárske družstvo Drienovec (okres Košice-okolie) má v maštali tri stovky odstavčiat. Aj keď sa mnohé chovy rušia, oni veria, že zas bude dobre. Kedysi to bola zaujímavá komodita, no zisk z ošípaných nevideli už roky.

„Je to taký paradox. Jeden rok, ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, chovalo družstvo takmer dvetisíc prasiat a malo zisk z ošípaných aj tri milióny korún. Teraz sme radi, keď sme na nule,“ začína rozprávanie Ladislav Gergely, predseda PD Drienovec.

Ošípané chovajú už viac ako tri desaťročia. Aj oni zvažovali, že chov zrušia, ako mnohí iní poľnohospodári

„Podmienky sú teraz naozaj ťažké. Vstupy išli dvoj trojnásobne hore. Keby mi nezvýšilo obilie z minulého roka… Takto dúfam, že s výsledkom z ošípaných ostaneme aspoň na nule,“ vysvetľuje predseda.

Chov domácich ošípaných nezrušili hlavne kvôli zamestnancom, ktorých by inak museli prepustiť. Obhospodarujú 800 hektárov ornej pôdy. Chov nechcú prerušiť, lebo potom už možno nezačnú.

Odstavčatá ťažko zohnať

Hádam najväčší problém bol zohnať na Slovensku odstavčatá. V Čechách sa zabezpečiť dali, ale za podstatne vyššiu cenu, ako napokon kúpili. Odstavčatá k nim nakoniec „pricestovali“  až z Holandska. A nebolo to prvýkrát.

„Zvykneme kupovať 25 kilogramové prasiatka, ale tieto holandské boli o trochu väčšie. Mali cez 30 kilogramov,“ hovorí predseda.

Ťažko porovnávať, či sú lepšie alebo horšie, ako naše slovenské. Kvalitu svine oceníte až pri predaji. Dôležitá je hlavne mäsitosť. Keď je aspoň 55 percent – to je dobré.

„Najdôležitejší je denný prírastok na váhe. V  jedálničku by mali mať určite sóju, kukuricu, obilie, aby dobre priberali. Ideálne aby za tri mesiace dosiahli sto kilogramov a máte vychované. Vtedy sa to oplatí,“ uviedol chovateľ.

Zisk z ošípaných nevideli už roky

Chov ošípaných nemal nikdy dostatočnú podporu. Rozhodujúca je preto výkupná cena, ktorá je tak ako pri iných hospodárskych zvieratách v súčasnosti, nízka.

 „Cena pšenice bola 150 eur za tonu. Teraz je 350 eur, čo je obrovský rozdiel, pokiaľ prasa vykŕmite. Výkupná cena ošípaných je už vyše desať rokov takmer rovnaká na úrovni 1,40 až 1,50 eur. To je veľmi málo. Kedysi dávno sme predávali kilogram živej váhy v prepočte za 1,50 – 2 eurá a to pri podstatne nižších nákladoch, ako dnes. Ak chceme zachrániť chov ošípaných na Slovensku, výkupná cena by mala byť dve eurá. Toľko však bitúnok nezaplatí. Jedine, ak by rozdiel doplácal štát,“ uvažuje poľnohospodár.

Odstavčatá sú vo výkrme, no za akú cenu ich budú predávať v jatočnej váhe je vo hviezdach. Ladislav Gergely verí, že pokiaľ aktuálne odstavčatá dorastú, ceny pôjdu hore. Na sviniach naposledy zarobili pred vstupom do Európske únie. Po vstupe sa nadpriemerné slovenské ceny znížili na európsku úroveň. Ceny v prípade ošípaných určuje nemecký trh. Ošípané z chovu v Drienovci ostávajú na Slovensku.

 „Konkurencieschopní sme len vďaka slovenským nízkym mzdám v porovnaní so západom. Inak by sme to mohli rovno zabaliť. Pomôcť kvalitnejšiemu chovu ošípaných môžu aj moderné technológie, ktoré šetria prácu, čiže znižujú náklady, ale na to potrebujete investovať. V dobe, keď vlastne ani neviete, či to prasa dochováte, sa investuje ťažko,“ hovorí predseda.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments