Články na tému SPP
Prečo Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nedotuje produkciu, ale podporený je každý hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy? Ide o častú výčitku, ktorú poľnohospodári adresujú európskemu dotačnému systému. Podporou produkcie by množstvo poľnohospodárov riešilo zvrátenie napríklad negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s agrokomoditami. To tu však už raz bolo! História odpovedá na mnohé otázky, ktoré si pravdepodobne so spoločnou agrárnou politikou kladieme.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má vplyv aj na agropotravinárskych producentov. Najmä v dôsledku zvyšovania cien energií rastú ceny vstupov všetkým výrobcom v agropotravinárskom priemysle. Zvyšujú sa ceny hnojív, navyše ceny komodít na svetových burzách výrazne rastú. Potreba sebestačnosti a vyššej potravinovej produktivity v Európe sa tak aj podľa organizácie Copa Cogeca stáva o to dôležitejšia.
Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu odobril reformovanú verziu novej poľnohospodárskej politiky EÚ, na čom sa predtým dohodol s ostatnými inštitúciami EÚ. Viacerí slovenskí europoslanci však spochybnili to, že sa podarí naplniť cieľ dosiahnuť ekologickejšiu, spravodlivejšiu, flexibilnejšiu a transparentnejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.
Poslanci Európskeho parlamentu dnes v konečnom hlasovaní schválili reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá bude ovplyvňovať podobu poľnohospodárstva v členských krajinách európskeho bloku v päťročnom období od roku 2023 a určovať spôsob prerozdeľovania európskych poľnohospodárskych dotácií.
Navýšenie spolufinancovania podpory pre rozvoj vidieka o 285 miliónov eur, ktoré 21. júla spoločne ohlásili Ministerstvo financií SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR považuje Národná sieť miestnych akčných skupín (NS MAS) SR za nedostatočné a označuje ho ako výsmech slovenského vidieka.
Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pôjde o náhradu greeningových platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú v aktuálnom období v rámci Jednotnej platby na plochu (SAPS). Pokiaľ získanie platieb na greening je viac-menej automatické, pri ekoplatbách v novom programovom období dôjde k výrazným zmenám a zvýšeniu náročnosti pre ich čerpanie.
Slovensko ako jediný členský štát Európskej únie nedodal bruselským úradníkom k strategickému plánu ani jeden dokument. Výsledkom našej pasivity je, že v septembri nás navštívi misia z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v Bruseli. Budú zisťovať, ako napredujeme. Uvedené informácie zazneli 29. júna 2021 na Monitorovacom výbore pre Program rozvoja vidieka SR 2014-2020.
Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.
Takmer pred troma rokmi Európska komisia predstavila návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie, vrátane nariadenia o strategických plánoch, ktoré zahŕňa priame platby, intervencie spoločnej organizácie trhu a rozvoja vidieka. Momentálne k reforme prebiehajú trialógy, v rámci ktorých sa niektoré pohľady už podarilo zosúladiť a pri iných sa konsenzus ešte hľadá.
Európska komisia predstavila legislatívny návrh novej agrárnej politiky Európskej únie už v júni 2018. Nasledujúci rok však charakterizovalo výrazné spomalenie v jej príprave. Dôvody je potrebné vidieť aj v eurovoľbách a preskupení politických síl v rámci Európskeho parlamentu. Aktuálny rok 2020 sa javí ako oveľa aktívnejší. Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré prebieha v druhom polroku 2020, si stanovilo za cieľ výrazný posun v príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v piatok schválili rokovaciu pozíciu EP k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022, ktorá sa týka previazania agrosektoru na zelené ciele, zvýšenia sociálnych práv pracujúcich, pomocných schém pre mladých ekologických farmárov, štedrejšieho minimálneho príjmu poľnohospodárov či zastropovanie priamych platieb na 100.000 hektárov. Podľa niektorých slovenských europoslancov to však nie je krok dopredu, ale zlyhanie ekologickej politiky EÚ.
Po niekoľkodňovom hlasovaní o stovkách pozmeňujúcich návrhov schválil v piatok Európsky parlament svoju pozíciu k novým pravidlám rozdeľovania poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii. Poslanci sa okrem iného zhodli, že zastropovanie dotácií pre veľké podniky, pri splnení určitých podmienok, bude pre štáty dobrovoľné.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO) sa spolu so štátnym tajomníkom Andrejom Gajdošom zúčastnil na Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) v Luxemburgu. Informovala o tom hovorkyňa agrorezortu Anežka Hrdá.
Ministri poľnohospodárstva krajín Európskej únie sa po dlhom nočnom rokovaní zhodli na reforme základných pravidiel, podľa ktorých by sa v najbližších siedmich rokoch mali rozdeľovať poľnohospodárske dotácie.
Najnovšie komentáre
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní