Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Európska únia Z ekonomiky

Stropovanie nemusí byť pre štáty povinné

Stropovanie nemusí byť pre štáty povinné

Po niekoľkodňovom hlasovaní o stovkách pozmeňujúcich návrhov schválil v piatok Európsky parlament svoju pozíciu k novým pravidlám rozdeľovania poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii. Poslanci sa okrem iného zhodli, že zastropovanie dotácií pre veľké podniky, pri splnení určitých podmienok, bude pre štáty dobrovoľné.

Ekologické projekty: Ministri 20, europarlament 30

Kompromis schválený najväčšími parlamentnými skupinami kritizovali environmentálne organizácie ako málo ambiciózny. Európsky parlament teraz začne o svojom návrhu vyjednávať s členskými štátmi, ktorých predstavy sa v mnohom líšia.

Dotácie pod hlavičkou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tvoria tradične takmer tretinu celého únijného rozpočtu. Hoci v rámci najbližších siedmich rokov ich podiel na celkovom balíku oproti súčasnému obdobiu klesne, stále pôjde asi o 350 miliárd eur.

Kým ministri poľnohospodárstva členských štátov sa po dlhom vyjednávaní v noci na stredu zhodli na tom, že na ekologické projekty by mala ísť povinne pätina priamych dotácií, europoslanci v piatok podporili ich tridsaťpercentný podiel.

Podľa EP by táto hladina mala byť dobrovoľná, avšak jej rešpektovanie by mohlo poľnohospodárom zvýšiť príjmy. Z fondov rozvoja vidieka, ktoré sú druhým pilierom SPP, by malo byť podľa poslancov na trvalo udržateľné projekty vyhradených 35 percent prostriedkov.

Rozdielne pohľady majú krajiny a parlament aj na zastropovanie dotácií, o ktorom je veľká diskusia aj v Českej republike. Ministri sa zhodli na tom, aby bolo pre štáty dobrovoľné.

Podľa europoslancov by malo byť povinne nastavené na sumu 100.000 eur. Ak by však štát vyhradil viac ako 12 percent z celkového balíka svojich priamych platieb na podporu malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, bol by pre neho spomínaný strop len dobrovoľný.

Niektorým sa nepáči dobrovoľné obmedzenie dotácií

“Reforma je dobrou správou pre malých a stredných podnikateľov a zlou správou pre oligarchiu,” komentovala schválenie balíka návrhov česká ľudovecká europoslankyňa Michaela Šojdrová.

Práve jej početne najsilnejšia skupina spolu s ďalšími dvoma veľkými frakciami – socialistami a liberálmi – kompromisný návrh presadila.

Proti boli naopak členovia menších skupín, najmä zelení. Tí rovnako ako zástupcovia ekologických organizácií schválený text kritizovali, ako málo ambiciózny z hľadiska ochrany prírody. Niektorým sa nepáči ani fakt, že štáty budú za spomínaných podmienok môcť k obmedzeniu výšky dotácií pristupovať dobrovoľne.

“Verejné peniaze musia ísť najmä k malým a stredným podnikom. Nebudeme podporovať dotovanie európskych agrobaronov,” povedal pirátsky podpredseda EP Marcel Kolaja, ktorý rovnako ako jeho kolegovia z Klubu zelených pre prijatý návrh nehlasoval.

Schválený text počíta okrem iného aj s tým, že členské štáty by mali poľnohospodárov motivovať k tomu, aby aspoň desatinu svojej plochy pokryli kríkmi, živými plotmi, rybníkmi či ďalšími prvkami podporujúcimi rozmanitosť druhov.

Parlament chce takisto zaviesť vyššie sankcie pre poľnohospodárov, ktorí opakovane porušujú pravidlá spojené s ekológiou či životnými podmienkami zvierat. Kým doteraz za to môžu prísť o päť percent svojich príjmov z fondov EÚ, po novom by to malo byť desať percent.

Autor článku: ČTK
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Európsky parlament

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1590 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

9 komentárov

  1. Robert Dohál
    25. októbra 2020

    Keď už to musí byť. Tak teda diskutujme o stropovaní dotácií.
    Toto je môj návrh.
    1. Zastropovanie na konečného užívateľa výhod – t.j. na majiteľa na 1 000 000 ročne, ako konečný súčet čerpaných verejných prostriedkov zo všetkých zdrojov a programov.
    To znamená; že ak má podnik – holding 5000 ha a platba na 1 ha cez priame platby je 200€, je to konečná suma a nemôže už dostať žiadnu viazanú platbu, ani platbu z PRV ako NFP.
    Skratka 1 000 000 ročne ako absolútny strop pre podnik, holding, majiteľa na rok…
    Pozn. Ak má 1 000 000-ový strop vojvoda Lichtenštajn v Rakúsku, tak to môže rovnako u nás platiť pre Krátkeho, Špirka, Žiga, Vilagyho, Babiša a ďalších.
    Pozitívne prínosy:
    a) Ročne skrachuje niekoľko desiatok podnikov s celkovou výmerou 30 000 až 50 000 ha pôdy, čo bude mať pozitívny vplyv na:
    – zníženie ceny nájmu
    – zníženie ceny pôdy
    – voľná pôda pre začínajúcich
    – voľná pôda pre malých a stredných
    – vznik nových zdravých podnikov


    b) Postupné ozdravenie sektoru z viacerých hľadísk. V učebniciach ekonómie stojí že, preto aby bola oblasť podnikania zdravá, pozitívne prispieva ak 2-3% podnikov ročne skrachuje. Už niekoľko rokov nezbankrotoval žiadny podnik, lebo podniky v problémoch vždy niekto prevezme. Samozrejme za asistencie vedenia a za odmenu.
    c) Zastavenie alebo aspoň spomalenie poklesu zamestnanosti v agrosektore. Dôvod? Často sa stane, že ak finančný žralok zhltne ďalšie družstvo, na minimum zredukuje hospodárske aktivity, zavrie „prebytočné“ hospodárske dvory, zruší živočíšnu výrobu, často i mechanizáciu a pôdu obrobí strojmi zo svojho najbližšieho podniku, alebo službami. Následky pre vidiek:
    – Prázdne hospodárske dvory s kamerami bez strážnikov, bez výroby, bez života a z obce už nikto nepracuje v poľnohospodárstve
    d) Vznikne množstvo nových subjektov, s veľkosťou od 100 do 500-600 hektárov. Čo hospodársky dvor to nový subjekt alebo malý respektíve mladý už existujúci to odkúpi a rozšíri svoje podnikanie. A tento zámer by som podporil dotačne. Akási „záchranná sieť“.
    e) Hospodárske dvory a budovy, ktoré nikto z poľnohospodárov nepreberie sú vhodné na malé podnikanie pre miestnych remeselníkov. Malé podnikateľské parky – hnedé priemyselné parky. Toto by tiež zaslúžilo dotačnú podporu štátu v rámci podpory rozvoja a udržiavania života na vidieku.
    f) Podniky začnú aktívne riešiť generačný problém. Vedenia a majitelia podnikov vediac, že nepredajú, alebo jednoducho „neprihrajú“, samozrejme za odmenu, podnik niekomu, budú motivovaní rozmýšľať o jeho budúcnosti. Personálnej i z hľadiska technickej a technologickej modernizácie.
    To „prihratie“ podniku má často charakter tzv. nepriateľského prevzatia, keď štatutár – predseda zohrá úlohu tzv. trójskeho koňa a bez vedomia a súhlasu menších a ostatných podielnikov skončí podnik v rukách „nenažrancov“ z finančných skupín.
    g) Súčasný stav na Slovensku je nastavený tak, že kumulácia výrobných zdrojov v prvovýrobe, speje ku tomu že o 10-15 rokov môže 6-7 finančných skupín ovládať 40-50% primárnych výrobných zdrojov v agrosektore . A oni sa takýmto zámerom ani netaja.
    Tento proces treba nie zastaviť, ale úplne zvrátiť, lebo narovinu: Toto nemá nič spoločné s poľnohospodárstvom, teda láskou k pôde, zvieratám, prírode, vidieku, ľuďom tam žijúcim. Je to len kumulovanie ekonomickej a bohužiaľ aj politickej moci.
    Príklad: SANAGRO a ISIN = J&T, SFD je financované Poštovou bankou, ktorá patrí J&T, v J&T má významný vplyv čínsky kapitál. K čomu toto speje? K potravinovej bezpečnosti určite nie.

    Toto rázne obmedzí aktivity rôznych zlatokopov, ktorí sa tvária že podnikajú v poľnohospodárstve a formálne aj spĺňajú podmienky. V skutočnosti podnikajú s dotáciami. Zamedzí sa takým ako Diego Roda aby na 20 podnikoch vybral v decembri z účtov dotácie 4-5 mil eur a odprášil ich mafiánom do Kalábrie. Na tomto príklade z východu najlepšie vidieť ako je doterajší „spravodlivý“ podporný systém zraniteľný a zneužiteľný.

    2. Zastropovanie a odstupňovanie aj viazaných platieb
    a) Viazané platby treba rovnako zastropovať na maximálne koncentrácie zvierat na jednej farme, ovocia a zeleniny, ale i repy v jednom katastri či chotári. Je to nástroj ako ochrániť životné prostredie, ale i diverzifikovať a „tlačiť“ výrobu do viacerých regiónov čo má pozitívne dôsledky na:
    – nižší tlak škodcov a chorôb
    – nižšie riziko škôd prírodnými katastrofami ako mrazy a ľadovec
    – nižšia spotreba pesticídov a zaťaženie pôdy a prostredia exkrementami z ŽV
    – lepšie využitie pracovnej sily a viac príležitostí práce v zaostalejších regiónoch
    -tlak na plošnejšie rozloženie ŽV a špec. RV do všetkých regionov Slovenska a prehlbovanie patriotizmu u spotrebiteľov (to je „naša“ paprika, „naše“ mlieko a pod.)

    b) Viazané platby treba odstupňovať aby sa zrovnoprávnili podmienky. Slovensko je na prvom mieste v EÚ, keď 94% platieb poberá iba 20% podnikov. A keby sme holding brali ako jeden podnik – teda jedného majiteľa, tak možno ešte horšie, odhadujem 16-17%. Preto zastropovanie a odstupňovanie viazaných platieb môže mať výrazný vplyv na zásadnú zmenu štruktúry veľkosti a ekon. sily podnikov a tiež diverzity výroby.
    Príklady výšky viazaných platieb:
    Dojnice: na 1-50 ks 400 eur/kus
    na 51-100ks 300 eur
    na 101-300 200 eur
    na 301-600 100 eur
    Od 601 0
    To znamená,že podnik-farma so 620 dojnicami by mal nárok na 105000,- eur, čo je priem. 169,- eur na dojnicu a to bude aj strop viazaných platieb na dojnice.
    Prasnice: 1-50 250
    51-100 200
    101-300 150
    300-600 50
    Od 601 0

    Aj zelenina podľa jednotlivých druhov a tiež ovocie a drobné ovocné plantáže, repu, strukoviny, špeciálne plodiny ako chmeľ, vinohrady. Všetko musí byť zastropované aby:
    a) Nebola motivácia podnikov neúmerne zväčšovať výmeru aj so všetkými negatívnymi vplyvmi
    Príklad: Ovocinársky podnik v Trnavskom kraji, cca 800 ha sadov v jednej koncentrácii, každý druhý rok mrazy, obrovský nedostatok pracovníkov, čo stále zvyšuje podiel Ukrajincov, obrovská záťaž prostredia pesticídmi. Na strane druhej stále sa rozširuje a napriek takmer každoročným požiadavkám na odškodné od štátu za mrazy, skúpil už v regióne 800 ha pôdy.
    O devastovaní pôdy pesticídmi a plastmi ani nehovorím.
    b) Bola by naopak motivácia u podnikov, ktoré špeciálnu, ale i živočíšnu výrobu zatiaľ nemajú, s takouto výrobou začať. Taktiež si z dlhodobo platných sadzieb môžu plánovať projekty do čoho sa pustiť. Bankám by to uľahčilo rozhodovanie o financovaní naplánovaných projektov.

    3. Zastropovanie na podnik v závislosti od tržieb.
    Filozofia MPSR je jasná. Zadefinovať aktívneho farmára. Aktívny farmár je ten čo produkuje potraviny pre obyvateľstvo. To či a koľko produkuje sa dá zistiť z tržieb. A tržby vieme spoľahlivo overiť cez elektronický výkaz DPH. To znamená, že podmienkou poberania podpory z verejných zdrojov (SR i EÚ) je registrácia IČ DPH.
    Takže aby sa zabránilo špekuláciám a podnikaniu v zháňaní dotácií je nutné zastropovať celkové poberanie dotácie na % z tržieb.

    To chce analýzu a ja som jednoznačne za zastropovanie na % tržieb, čo jednoznačne oddelí „zrno od pliev“, teda aktívnych farmárov od podnikateľov s dotáciami. Snáď nejaké náhrady (odškodné) za nehospodárenie v rezervácii a CHKO, alebo prírode prospešné činnosti (včely, remízky, kvitnúce pásy, pôdoochranné pásy, vodoochranné opatrenia, biotopy) by mohli byť nad strop. Napríklad spomínaný Liechtenstein nemá presný milión, ale 1 000 000 strop plus cca 27 000 za útlm hospodárenia v lesoch a lúkach vo vtáčej rezervácii. Ale určite nemôže dochádzať k absurdnostiam, že poberateľ-špekulant si zoberie pôdu na ktorej „nemôže“ hospodáriť berie akože v rámci ekoschémy dotáciu a pritom nemá žiadne tržby, lebo nič nevyrába, lebo „nemôže“. . .
    Príklad absurdnosti uvediem:
    1. Podnik 4600 ha (v biorežime)
    z toho 800 ha o.p., 3800 ha ttp
    tržby 700 000 €
    pridaná hod. 50 000 €
    dotácie 1 500 000 € ! = 214% z tržieb!
    Osobné nákl. 300 000 €
    Znevýhodnené podmienky, živočíšna výroba len nutné VDJ na 1ha
    Veľká časť TTP sa zberá ako seno do teplárne v ČR a senáž ide do BPS. Podotýkam že bioseno a biosenáž ! ! ! !
    2. Podnik 1200 ha (v biorežime)
    z toho 400 ha o.p., 800 ha ttp
    tržby 215 000 €
    pridaná hod. 199 000 €
    dotácie 461 000 € ! = 214% z tržieb!
    Osobné nákl. 72 000 €
    Znevýhodnené podmienky, živočíšna výroba len nutné VDJ na 1ha.

    Naproti tomu, ale sú podniky s výrobou a bez špekulatívnych kalkulácii robiť čo najmenej, zarobiť čo najviac:

    3. Podnik 2600 ha
    z toho 1500 ha o.p.
    tržby 3 210 000 €
    pridaná hod. 1 005 000 €
    dotácie 795 000 € = 24,75%
    osobné nákl. 1 225 000 €
    Znevýhodnené podmienky, živočíšna výroba, mlieko, ošípané
    4. Podnik 1350 ha
    z toho 1200 o.p.
    tržby 4 600 000 €
    pridaná hod. 1 500 000 €
    dotácie 1 050 000 € = 22,80%
    osobné nákl. 1 550 000 €
    intenzívne podmienky, živočíšna výroba, mlieko, ošípané
    5. Podnik 330 ha
    100% o.p
    tržby 295 000 €
    pridaná hod. 50 000 €
    dotácie 70 000 € = 23,70%
    osobné nákl. 50 000 €
    Intenzívna výrobná oblasť, bez živočíšnej výroby
    6. Podnik 680 ha
    100% o.p.
    tržby 880 000 €
    pridaná hod. 240 000 €
    dotácie 168 000 € = 19,1%
    osobné nákl. 190 000 €
    Intenzívna výrobná oblasť, iba RV
    7. Podnik 1100 ha, len o.p.
    V režime prísnej ochrane vodných zdrojov
    V BIO produkcii
    tržby 1 405 000 €
    pridaná hod. 145 000 €
    dotácie 445 000 € = 31,65%
    osobné nákl. 650 000 €
    horská výrobná oblasť, chov dojníc
    8. Podnik 650 ha, z toho 330 ha zelenina a ovocie
    tržby 4 750 000 €
    pridaná hod. 1 265 000 €
    dotácie 395 000 € = 8,31%
    osobné nákl. 1 075 000 €
    9. Podnik 930 ha, intenzívna RV v intenzívnej oblasti
    tržby 2 275 000 €
    pridaná hod. 885 000 €
    dotácie 525 000 € = 23,07%
    osobné nákl. 1 030 000 €
    10. Podnik 420 ha
    220 ha o.p., 200 ha ttb
    tržby 505 000 €
    pridaná hod. 115 000 €
    dotácie 195 000 € = 38,60%
    osobné nákl. 135 000 €
    intenzívna výroba mlieka, v horších prírodných podmienkach

    Navrhujem stropovať dotácie na tržby ako max % tržieb a to ako 5 ročný kĺzavý priemer.
    Napríklad:
    a) Podniky len s RV max 20 % z tržieb
    b) Podniky so ŽV max 30 % z tržieb
    (poznámka: aby ŽV nebola len symbolická musí sa podnik zapojiť medzi podniky so ŽV, to znamená že musí splňovať určitú zaťaženosť v DJ na celú výmeru, t. j. i ornú pôdu)
    c) Podniky v Bioprodukcii max 40 % tržieb
    d) Podniky s produkciou ovocia a zeleniny –neviem-, mohli by odborníci vypočítať tak aby bolo motivačné so zeleninou začať a robiť ju i v menších výmerách viď. stropovanie viazaných platieb.
    Stropovať platby – dotácie na % tržieb má významný intenzifikačný stimul. Chcem viac, musím mať intenzívnejšiu výrobu (ŽV, zeleninu, ovocie, atď…) a musím to robiť intenzívne t. j. keď dva podniky majú rovnako ha, rovnako dojníc, majú nárok na dotácie do 30 % z tržieb, teda keď;
    Podnik A má 500 dojníc, 27 l dennú dodavku mlieka na kravu, predá za 365 dní 4 927 500 l mlieka x 35c/l = 1 724 625 € tržieb ročne, teda teoreticky je jeho 30 % strop 517 387 € dotácií ročne.
    Podnik B má 500 dojníc 17 l dodávku na kravu/deň, predá za 365 dní 3 102 500 l mlieka x 35 c/l = 1 085 875 € tržieb ročne teda jeho 30% dotačný strop je 325 762 € dotácií ročne.
    Samozrejme môžu mať aj tržby z RV ale celá pointa je v tom podporiť intenzitu, zvýšiť pridanú hodnotu, tržbu na 1 ha a znížiť priemernú dotáciu na 1 ha p.p. a pod. Skrátka zlepšiť ekonomiku a toľko kritizovanú nízku intenzitu a pridanú hodnotu slovenského poľnohospodárstva.
    Takýmto zastropovaním na podnik, určeným maximom viazaných platieb, aj celkovým zastropovaním na konečného užívateľa výhod, teda na IČO sa zavedú pravidlá, ktoré budú mať významný vplyv na zmenu štruktúry poľnohospodárstva v slovenskej republike. Ušetrí sa veľká časť peňazí, ktoré sa vyplácajú neefektívne a obmedzia sa špekulácie, hromadenie hektárov na mulčovanie, fiktívny chov dobytka a oviec, keď sa iba fakturujú kŕmne dni, dvojité deklarácie sa silne obmedzia, keďže tí čo nebudú mať tržby z poľnohospodárskej vlastnej produkcie, TO MUSÍ BYŤ ZÁKLAD výpočtu, nebudú mať nárok. Teda tržby z vlastných výrobkov a služieb musia byť rozhodujúce a každý musí byť platca DPH ! Aby sa z verejných zdrojov nefinancovali záhumienkári, ľudia čo nič nevyrábajú a „farmu“ prevádzkujú ako hoby – životný štýl a tzv. „malý farmári“- chytráci, čo oficiálne nenakúpia ani hnojivo, ani osivo, ani chémiu, ale to kúpia od traktoristov- zlodejov, ktorí to ukradli na podniku, kde pracujú. Ako teraz v Ostrove pri Piešťanoch. Ale som presvedčený, že takýchto prípadov sú na Slovensku stovky ak nie tisíce.
    Významne sa zmení ten údaj v ktorom sme najhorší v EÚ že 20% poberateľov dostáva až 94% zo všetkých dotácií. Určite klesne počet poberateľov. Môj odhad na 12 000 – 14 000 a priemerná výmera podnikov sa v skutočnosti zväčší, lebo veľa z tých ktorí robia 50 až 100 hektárov priberú pri tom pretlaku pôdy ďalšiu.

    4. Sprísnenie podmienok správnej farmárskej praxe
    A) Prísne dodržiavanie agrotechnického striedania plodín. Priamu platbu na plochu podmieniť správnym osevným plánom. Netreba riešiť maximálnu výmeru repky alebo kukurice. Jednoducho kto bude zásady porušovať môže si síce siať čo chce, pokiaľ neporuší iné zákony (napríklad ochrana životného prostredia) ale na priamu platbu nemá nárok. Ale to musí platiť pre 4000 ha družstvo aj pre 5 ha i začínajúceho mladého farmára. Len tak budú mať všetci aktéri pocit, že systém je spravodlivý.
    1. Príklad osevného plánu:
    1. rok kukurica, 2. rok jačmeň, 3. rok repka, 4. rok pšenica, 5. rok hrach (sója, mak), 6. rok pšenica
    Tento osevný postup splňuje zásady SFP:
    – Repka, aspoň 5 rokov pauza, repka
    – Kukurica, aspoň 2 roky pauza, kukurica
    – Aspoň raz za 6 rokov strukovina
    2. Príklad osevného plánu:
    1.r. pšenica, 2.r. kukurica, 3.r. hrach, 4.r. pšenica, 5.r. kukurica, 6.r. mak, 7.r. pšenica, 8.r. kukurica, 9.r. sója, 10.r. pšenica, 11.r. kukurica, 12.r. slnečnica
    Tento osevný postup splňuje zásady SFP.
    3. Príklad osevného plánu:
    1.r. slnečnica, 2.r. pšenica, 3.r. repka, 4.r. pšenica
    Tento osevný plán nesplňuje zásady SFP
    Takže bez ohľadu na veľkosť podniku, veľkosť parcely – honu nemôže dostať žiadne platby z prvého ale ani z druhého piliera.
    B) Prísnejšie a presné zadefinovanie podmienok SFP pre poberanie priamych platieb na argumentoch vyžadovania ohľaduplnejšieho a zodpovednejšieho správania sa k prostrediu bude mať pozitívne prínosy pre pôdu, diverzitu, vodu, eróziu atď. A súčasne veľkú politickú podporu naprieč politickými stranami i u obyvateľov. A pre MPSR politické body. Samozrejme treba očakávať veľkú protiofenzívu od lobistov finančných skupín. Ale verím, že argument, že tie podmienky platia pre každého, teda 20 ha SHR ako i pre 5000 ha veľkopodnik zabodujú a vyrazia argumenty z rúk odporcov.
    C) Tvrdé postihy za nedodržiavanie SFP treba vyžadovať vo vzťahu k:
    – maximálnym dávkam hnojovice, močovky a digestátu na 1 ha. Dnes nezriedka i 100m3 v jednej aplikácii, dokonca na internete sú návody a ukážky techniky, ktorá to dokáže a ako sa to dá! Navrhujem aby na podnikoch ktoré presiahnu určitú koncentráciu zvierat na farme, aby podliehali veľmi prísnemu kontrolnému systému(ako na alkohol a uhlovodíkové palivá), ktorý bude dozorovať nakladanie s hnojovicou a celý systém jej distribúcie a aplikácie. Toto by malo riešiť MŽP a nie zastrešovanie hnojísk. Zaplombované prietokomery, GPS sledovanie na vývozných a aplikačných cisternách a toto všetko on-line prepojené na OÚŽP. A potom nech zahraniční veľkochovatelia ukážu ako sa má hospodáriť. Na vlastné oči som totiž videl ako 30m3 aplikačná cisterna so 4m aplikátorom zapravila svoj objem na dĺžke 640 m. To je viac ako 120 m3 na jeden ha jednorázová!!! dávka. Na toto by sa kontrolné orgány mali pozrieť a „netepať“ malého družstevníka, že mu z vlečky spadlo za lopatu hnoja.

    – ochrane pôdy pred eróziou veternou, ale predovšetkým vodnou. Vidíme takzvané bahenné záplavy a odnosy miliónov ton pôdy po prívalových zrážkach, následné krčenie plecami vinníkov. Že čo môžeme robiť, keď to je mimoriadna udalosť – vyššia moc. Je samozrejme ťažko zadefinovať každý detail správania sa užívateľov. Keď si však uvedomíme, že prívalové zrážky a následné dlhotrvajúce sucho nie je žiadna mimoriadna udalosť, ale každoročný bežný jav, mimoriadny rok je keď sa takéto niečo nestane, tak treba sprísniť podmienky a vyžadovať prísnejšiu ochranu pôdy. Navrhujem sankcie odobratia, vrátenia, alebo zastavenie dotácií podniku za takéto nezodpovedné správanie. Musí sa riadiť akousi autoreguláciou a rozhodnúť sa, či mu za to stojí riskovať vysiatím napr. repy alebo kukurice na 1500 m dlhý svah, keďže po prípadnej erózii príde o časť, alebo celé dotácie. Ochranu pôdy treba i legislatívne i sankčne zrovnoprávniť s ochranou vody a ovzdušia. Predsa pôda, voda a vzduch sú tri základné prírodné zdroje.

    Je potrebné zriadiť pôdnu políciu ktorá dohliadne a vyšetrí:
    – Úmyselné a protiprávne dvojité deklarácie pri žiadostiach o priame platby
    – Monitoring plôch s eróznymi prípadmi (a ich vyčlenenie na prioritné pozemkové úpravy ako je to v Českej Republike)
    – Nedodržiavanie správnej farmárskej praxe
    – Nesprávne obrábanie a následná erózia na svahovitých pozemkoch
    – Nesprávna sejba plodín na svahovité pozemky
    – Bahenné záplavy a odnosy pôdy
    – Zanášanie vodných tokov a nádrží
    – Veterné erózie, piesočné búrky a identifikácia dôvodov, ako je nesprávna agrotechnika na takto ohrozených pôdach
    – Aplikácia hnojovice, digestátu a iných podobných hnojív, ktoré sú nadmerne aplikované, z dôvodu logistiky a zníženia nákladov na dopravu, často až 300% povolených jednorazových aplikácií-porušovanie nitrátovej smernice.
    Čiastočne by mal kompetencie VUPOP a čiastočne UKSUP. Podobnú činnosť už UKSUP robí keď odoberá vzorky rastlín a hľadá reziduá pesticídov, ktorých používanie je protizákonné (napríklad preto že nie sú v Slovenskej Republike respektíve EÚ registrované).
    Viac ma zatiaľ nenapadá, ale chcem vyvolať diskusiu nielen ku stropovaniu. Nečakajme na to s čím príde MP, ale dávajme podnety.
    Robert Dohál

    Odpovedať
    1. Martin Hulec
      26. októbra 2020

      Kľudne by som sa za takýto navrh podpísal, rozumné myslienky správnym smerom. S výhradou, ktorá tu už padla, a síce OP. Nám vo VK a nielen tu OP určuje premnožená zver. A keď už to tvrdia aj niektorí osvietení poľovníci, tak to “asi” bude pravda. Zožerú všetko . A čo nezožerú, tak zdupú. Ale zver vyriešiť ide, len to treba poctivo robiť a zaviesť povinné odovzdávanie a evidovanie napr. spodnej sánky. No a ešte by bolo vhodné nájsť sposob ako obnoviť/spravodlivo nastaviť podporu za znevyhodnené podmienky. Myslim, že rozdelenie, ktoré tu bolo ešte pred 1989 malo svoje racio, ktoré stále platí, lebo vychadza z pôdnoklimatických podmienok. Je rozdiel hospodariť okolo Galanty, Piešťan,či okolo Zvolena alebo na Orave.

    2. G.S.
      26. októbra 2020

      Niečo ako diferenciálne platby za komunistov ale pán Dohál to chce prakticky všetko nasmerovať na juh. Ak sa pozastavuje nad tým aký je podiel dotácií voči tržbám tak nech si uvedomí, že nikdy nemôže mať roľník na SV Slovenska podobné tržby z rovnakej výmery ako pri Komárne. V prvom rade to nepustí pôda, klíma a hlavne kúpyschopnosť obyvateľstva. Keď už padajú návrhy, tak túto situáciu by pekne riešilo zastavenie akýchkoľvek podpôr na dojnice chované len pri maštaliach na silážach. Nech idú peniaze len na podporu dojníc na pasienkoch. To je predsa dnešný trend a nie stroje na mlieko bez pohybu. A potom sa môžeme pozrieť aj na tržby.Vy na juhu ich máte dostatočné z kvalitnej pôdy a z mlieka ste nás vytlačili ešte pri delení kvôt pred vstupom. Je to podobný nápad mimo misu ako ten s tržbami. Nemá ani zmysel diskutovať o návrhoch, ktoré idú proti línii EU.

  2. Martin
    26. októbra 2020

    veľa múdrych slov s väčšinou aj súhlasím,akurát nie s podmieneným osevným plánom vystrihnutým ako z komunistickej učebnice….som zvedavý čo by ste povedali pri zbere kukurice keď Vám 2/3 poľa zničila divá zver ,rovnako je to aj so slnečnicou….jednoducho sú územia kde sa tieto plodiny nedajú pestovať kvôli tomuto ničeniu…tak aký osevný plán? či nariadiť aj napriek týmto stratám a hotovo?

    Odpovedať
  3. starý gazda
    26. októbra 2020

    Robert Dohal mnoho dobrych navrhov no aby to malo fungovat treba ešte raz taky zoznam prvorada pre štat a rolnikov je ochrana pody pred zastavanimcez vysoky odvod za zaber dalej ked budeme povyšovat vlastnikov pred rolnikmy tak podubudu vlastnit investori riešenim by bolo kto chce uživat podu dostane nahradnu a kto nechce uživat može ju vlastnit len ju musi dat do najmu štatu a ten ju da prednostne mlademu začinajucemu alebo intenzivne produkujucemu trebars no riešit sa rodrobenost musi napr aj vykup štatom pody

    Odpovedať
  4. Jozef Bulla
    26. októbra 2020

    1. podporujem starého gazdu,a le Robert Dohál má racio. Prečo nie je v štruktúre poradcov Ministra. Hľadajme možnosti pere budúcnosť v synegrii miléuho,budúcneho a hlanve súčasného. prof. Jozef Bulla

    Odpovedať
  5. Milan Pavlenda
    27. októbra 2020

    -mnoho dobrých návrhov u p. Dohála -bol by dobrým poradcom ministra

    Odpovedať
  6. pavolh
    28. októbra 2020

    ALEBO stranku polnoinfo dat , doporucit ministerskym ako povinne citanie a vela veci vyriesenych za malo penazi , no nedami zopakovat pouzit sedliacky rozum , ale to asi boli.

    Odpovedať
  7. Asistent
    29. októbra 2020

    Áno je tam viacero logických myšlienok ale aj dosť “socialistických” Bacovín, ktorými p. Dohál, žiaľ od svojho učiteľa a skrytého privatizéra z HZDS nasiakol…
    Princíp je mať poľno-výrobu optimálne zasadenú do prostredia kde sa podnik nachádza tak aby čo najlepšie využíval dané prírodno-klim. zdroje, takže žiadne uniformné tabuľky netreba, nech majú poľnohospodári slobodný výber… stačí prísnejšie vynucovanie dobre nastavených princípov, ktoré sú na stole = kondicionality SPP (PH+DPEP+vlastné štandardy ochrany krajiny a ŽP) len ich treba účinne vynucovať !

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.