Založil hnutie, ktoré si doba pýtala. V čase, keď sú poľnohospodári a výrobcovia potravín pod neustálym tlakom vyrábať čo najlacnejšie a konzumenti si takisto pod tlakom doby kupujú čoraz viac lacných potravín, si gastronómia, tradičné receptúry, staré plodiny či remeselný spôsob výroby potravín vyžadujú ochranu rovnako ako iné kultúrne fenomény. Pretože gastronómia je tiež súčasťou kultúry a jej tradičné hodnoty sú ohrozené. Práve to si uvedomoval zakladateľ hnutia Slow Food, taliansky aktivista, gastronóm, novinár a spisovateľ Carlo Petrini. Zomrel vo štvrtok vo veku 76 rokov v talianskom meste Bra, kde sa aj narodil.

Jedlo ako kultúrna hodnota

V rámci širokej medzinárodnej siete organizácií Slow Food zviditeľnil tých producentov, ktorí vyrábajú potraviny v súlade s filozofiou hnutia „dobré, čisté a férové“.

„Dobré“ predstavuje kultúrnu hodnotu, „čisté“ výrobu s rešpektom k prírode a „férové“ znamená, že producenti takéhoto jedla dostávajú primeranú cenu za svoju prácu. Filozofia Carla Petriniho sa zakladá na myšlienkach, že jedlo nie je len spotrebný produkt, ale kultúrna a spoločenská hodnota. Kritizoval priemyselné poľnohospodárstvo a výrobky masovej spotreby, presadzoval prepájanie gastronómie s ekológiou, etikou a sociálnou spravodlivosťou. Svoj koncept „dobrého, čistého a férového“ jedla rozvinul v knihe Princípy novej gastronómie, ktorá mala veľký ohlas po celom svete.

Petrini a poľnohospodárska politika EÚ

Niektoré jeho predstavy a stanoviská sa materializovali aj v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. Slow Food nemá síce taký silný ťah na bránu, ako napríklad farmárske združenie Copa Cogeca, ale pravidelne posiela stanoviská Európskej komisii, pripomienkuje návrhy SPP a publikuje vlastné návrhy reforiem. Známe je stanovisko Slow Food, že najviac podpory by nemali dostávať najväčší, ktorí vlastnia najviac poľnohospodárskej pôdy, ale tí, ktorí vytvárajú hodnoty. Táto myšlienka sa premietla aj do politiky SPP vo forme stropovania a degresivity. Zároveň sa zasadzuje za zrkadlové opatrenia, teda princíp, aby potraviny dovážené do EÚ spĺňali rovnaké podmienky zdravotnej bezpečnosti, kvality a rovnaké výrobné normy, ako platia v EÚ.

Carlo Petrini o slovenskom pive

„Na podujatí Terra Madre mal vedľa nás stánok český pivovar Mamut. Carlo Petrini sa zastavil pri ňom a potom prišiel k nám. Ochutnal pivo Romualdo a opýtal sa, ktoré pivo je lepšie, či české alebo slovenské. Odpovedal som, že sme obaja príslušníci národa Slovanov a že ako české, tak aj slovenské pivá sú výborné, obaja vyrábame remeselné pivá. Carlo Petrini vtedy prechádzal stánky spolu s delegáciou politikov a keď odišli, prišiel k nám človek a ponúkol sa, že zaplatí za všetko, čo u nás skonzumovali,“ opisuje pre poľnoinfo.sk Ladislav Raček, predseda Konvívia Slow Food Tatry stretnutie s Carlom Petrinim.

Slow Food Tatry je jedným z celosvetovo aktívnych 1500 miestnych združení Slow Food v 160 krajinách sveta. Na Slovensku pôsobia okrem neho ešte dve – Slow Food Pressburg a Slow Food Žitava. Tieto bunky fungujú ako nezávislé občianske združenia.

Chvála pomalosti

Carla Petriniho charakterizujú ako vizionára, vodcu hnutia schopného mobilizovať ľudí a intelektuála s hlbokým zmyslom k spoločnému dobru.

„Často opakoval vetu, že kto seje utópiu, žne realitu. Bol presvedčený, že sny a vízie – keď sú krásne, spravodlivé a prežívané s presvedčením a vášňou, sa môžu stať skutočnosťou,“ uvádza sa na stránke hnutia Slow Food.

Na začiatku bola Arcigola, malá skupina priateľov na talianskom vidieku, ktorá vznikla 26. júla 1986. Hnutie sa rýchlo šírilo najskôr po Taliansku a potom aj za jeho hranicami. O tri roky neskôr viac ako dvadsať delegácií z celého sveta v Paríži podpísalo Manifest Slow Food a za predsedu organizácie zvolili Carla Petriniho. Túto funkciu vykonával do roku 2022, keď ju odovzdal Edwardovi Mukiibimu pôvodom z Ugandy. Aj potom však ďalej pôsobil v predstavenstve Slow Food i ako prezident Univerzity gastronomických vied.

Slow Foods si za logo zvolilo slimáka, symbol pomalosti, ale aj odolnosti. V rámci Slow Food neskôr vznikla Nadácia pre biodiverzitu a Univerzita Gastronomických vied  v talianskom Pollenze (v roku 2004). Je to prvá akademická inštitúcia, ktorá ponúka interdisciplinárny prístup k potravinárskym štúdiám a skúma jedlo prostredníctvom kultúrnych, historických, socioekonomických a environmentálnych procesov. Od svojho založenia vychovala Univerzita gastronomických vied približne 4 000 gastronómov zo stovky krajín.

Zoznamy prestížnych potravín

K ďalším projektom Slow Food patrí medzinárodný gastronomický festival Terra Madre (Matka Zem), ktorý sa každoročne koná v Turíne. Carlo Petrini chcel prostredníctvom neho vytvoriť miesto, kde sa stretávajú strážcovia biodiverzity a tradícií, vymieňajú si nápady a spoločne hľadajú riešenia.

Carlo Petrini založil aj sieť komunít Laudato si’ inšpirovaných encyklikou pápeža Františka, v ktorej bývalá hlava katolíckej cirkvi kritizuje nezodpovedný rozvoj a vzťah k životnému prostrediu. O tejto encyklike Carlo Petrini diskutuje s pápežom Františkom v knihe Terrafuture (2020).

V rámci Slow Food vznikli aj dva zoznamy prestížnych potravín Archa chutí a Prezídium Slow Food, ktorý je akýmsi gastronomickým ekvivalentom UNESCO. Na zozname Prezídia Slow Food má zatiaľ Slovensko jeden produkt – Bryndzu 1787, ktorý nominovala organizácia Slow Food Tatry. Oba tieto zoznamy sa často prelínajú s chránenými označeniami EÚ. Bryndza 1787 od tohto roka prichádza o štatút Chráneného zemepisného označenia (CHZO), avšak na zozname Prezídia zostáva.

„Registrácia CHZO je finančne veľmi náročná a naša organizácia to bez podpory nezvláda. Preto som sa tento rok rozhodol neobnoviť CHZO pre Bryndzu 1787,“ hovorí Ladislav Raček.

Pravidelne na pôde OSN

Ako novinár Carlo Petrini pravidelne prispieval do najväčších talianskych denníkov, kde diskutoval o témach ako udržateľný rozvoj, kultúra, gastronómia a vzťah medzi jedlom a životným prostredím. Všetky príjmy z novinárskych aktivít investoval do projektov Slow Food. Je autorom viacerých kníh a držiteľom čestných titulov viacerých univerzít v Taliansku i USA. Program OSN pre životné prostredie (UNEP) mu v roku 2013 udelil cenu Champion of the Earth.

Pravidelne sa zúčastňoval medzinárodných podujatí o udržateľnosti potravín v rámci EÚ aj FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo). V roku 2012 vystúpil na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20 v Brazílii k téme globálneho dialógu o potravinovej bezpečnosti a výžive.

Spôsob fungovania

Slow Food je celosvetová sieť nezávislých organizácií s centrálou v Taliansku. Financovaná je kombináciou členských poplatkov, grantov, darov a zisku z podujatí. Európska únia tradične prispieva na aktivity Slow Food v rámci projektov biodiverzity a udržateľného poľnohospodárstva. Podporené boli napríklad projekty Prezídium Slow Food alebo festival Terra Madre.