Európska komisia preskúma žiadosť Slovenska o využitie krízovej rezervy na podporu poľnohospodárov kvôli škodám, ktoré spôsobili tohtoročné suché jarné mesiace.

„Komisia obdržala extrémne veľa žiadostí o kompenzácie v súvislosti s výkyvmi počasia, v hodnote, ktorá je oveľa vyššia ako sú dostupné zdroje,“ reagoval európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen na žiadosť, ktorú Slovensko prednieslo na májovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish).

Dodal, že pravidlá štátnej pomoci umožňujú vyplácanie pomoci slovenským poľnohospodárom zo štátnych prostriedkov. V reakcii na slovenský príspevok vystúpilo 12 štátov, zdôrazňovali, že EÚ musí byť lepšie pripravená čeliť klimatickým krízam.

„Tohtoročný apríl bol na Slovensku historicky najsuchší za sto rokov. Výrazné až extrémne sucho zasahuje viac ako 60 percent územia Slovenska, vrátane najproduktívnejších oblastí. Dopady sú už dnes alarmujúce. V sektore obilnín a olejnín sa očakáva zníženie úrody o 30 percent, pri zemiakoch až 50 percent a straty sa očakávajú aj v sektore cukrovej repy a viniča. V živočíšnej výrobe sa očakáva pokles produkcie objemových krmovín a pokles kvality pasienkov. Už dnes je zrejmé, že dopady budú mimoriadne závažné a to nielen pre poľnohospodársku výrobu, ale aj pre ekonomickú stabilitu prvovýrobcov,“ uviedla štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Kristína Vavríková na plenárnom zasadaní.

Požiadala komisiu, aby bola pripravená „reagovať flexibilne na ďalší vývoj a aktivovala poľnohospodárske rezervy, aby pomohla producentom postihnutým extrémnym suchom kompenzovať ekonomický dopad tejto klimatickej krízy na poľnohospodársku produkciu a potravinovú bezpečnosť“. 

Rokovalo sa o peniazoch a Takáč pri tom nebol

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč už po druhýkrát po sebe chýbal na zasadaní Agrifish, pričom možno mohol zlepšiť šance Slovenska získať krízovú pomoc kvôli suchám, keby sa v tejto veci osobne stretol s Hansenom.

Aj príspevok Slovenska na plenárnom zasadaní mohol byť pripravený lepšie, Slovensko mohlo mobilizovať ďalšie štáty postihnuté suchom, ako je Česko, Nemecko či Poľsko, aby vystúpili spoločne a vyvinuli tak silnejší tlak na Komisiu, aby uvoľnila prostriedky z krízových rezerv. Slovensko hovorilo iba samo za seba, ale v diskusii na jeho príspevok reagovalo 12 štátov.

Prítomnosť Takáča na májovom zasadaní by bola žiadaná aj z ďalšieho dôvodu. Minulý rok sa osobne zasadzoval za možnosť presmerovať nevyužité prostriedky z druhého piliera na rozvoj vidieka na iné ciele. Teraz, keď sa táto možnosť črtá systémovo na využitie kompenzácií za vysoké ceny hnojív, na rokovaní chýbal.

Ceny mlieka sa už odrazili od dna

Májové zasadanie rady Agrifish bolo z veľkej časti venované možnostiam bezprostrednej finančnej pomoci poľnohospodárom kvôli rôznym krízovým javom – sucho, nízke trhové ceny mlieka, vysoké ceny hnojív. No kým mimoriadnu pomoc kvôli suchám Hansen úplne nevylúčil, opäť kategoricky odmietol kompenzácie pre mliečny sektor, kde majú chovatelia dobytka veľké straty kvôli nízkym cenám mlieka. Tentoraz o podporu pre chovateľov mliečneho dobytka žiadala Litva.

„Máme správy o tom, že ceny mlieka už dosiahli svoje dno a situácia sa začína konsolidovať. Komisia považuje aktuálnu situáciu za prudkú, ale nie neobvyklú korekciu cien,“ uviedol Hansen v reakcii na príspevok Litvy.

Rýchla reakcia na ceny hnojív

S finančnou pomocou však môžu počítať poľnohospodári kvôli vysokým cenám hnojív, o tom hovoria krátkodobé opatrenia v rámci Strategického plánu pre hnojivá, ktorý EK uverejnila minulý týždeň. Hansen opisoval možnosti navýšenia krízovej rezervy i presmerovania prostriedkov v rámci strategických plánov.

Komisia podľa Hansena mobilizuje rezervu finančných prostriedkov, ktorá v súčasnosti predstavuje asi 200 miliónov eur, pričom navrhne rozpočtovému výboru zdvojnásobiť túto sumu.

„Bude to závisieť od členských štátov a Európskeho parlamentu, či uvoľnia dodatočné zdroje. Je treba rozhodnúť rýchlo, ešte pred letom, aby sme vedeli zabezpečiť pripravenosť na jesennú sezónu výsadby,“ apeloval Hansen na urýchlené prijatie návrhov EK.

Uviedol ďalej, že pravidlá Strategického plánu pre hnojivá umožňujú členským štátom viac flexibility ako presmerovať prostriedky z SPP na tento účel, ale nejedná sa o prostriedky z prvého, ale hlavne z druhého piliera, pretože tam sú isté rezervy. Ide o finančné zdroje, ktoré členské štáty v rámci fondu určeného na rozvoj vidieka nedokážu využiť do konca roka a ktoré by inak mohli prepadnúť. Môžu sa mobilizovať na kompenzácie farmárom kvôli vysokým cenám hnojív.

Podľa Hansena je väčšina potreby hnojív pre úrodu v roku 2026 pokrytá, čo však neplatí o nasledujúcom roku. O uvoľnení ďalších prostriedkov je podľa neho potrebné rozhodnúť rýchlo, pretože poľnohospodári sa v lete musia rozhodnúť, čo budú pestovať a aké k tomu budú potrebovať hnojivá.

Hansen si uvedomuje rezervy v stratégii EÚ pre hnojivá, ktoré sa vplyvom krízy na Blízkom východe ešte viac vyostrili a zdôrazňuje, že Únia musí okamžite konať – formou bezprostrednej pomoci aj štrukturálnych opatrení.

„Potrebujeme dosiahnuť pokrok v transparentnosti na trhu, čo sa týka cien aj zásob hnojív. Preto je nevyhnutný dialóg medzi poľnohospodármi a priemyslom a vzájomná dôvera oboch sektorov,“ uviedol na plenárnom zasadaní.

Slovensko podporilo opatrenia v súvislosti s hnojivami

Jedným z opatrení Strategického plánu pre hnojivá je aj reforma Systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Hansen vyzval členské štáty, aby vyjadrili svoje návrhy z hľadiska poľnohospodárov. Zároveň apeloval na zástupcov priemyslu – cieľom je nájsť model vzájomnej dôvery oboch sektorov.

„Preskúmanie ETS sa musí spájať aj so zodpovednosťou priemyslu, ktorý musí spĺňať určité podmienky. Vrátane zabezpečenia fyzickej a cenovej dostupnosti domácich, európskych hnojív,“ povedal Hansen na plenárnom zasadaní Agrifish.

Hovoril aj o možnosti vytvárania zásob hnojív na úrovni EÚ.

„Máme isté nevyužité rezervy, aby sme zachovali domácu produkciu hnojív a zabezpečili ich poľnohospodárom za prijateľné ceny. Chceme stimulovať využitie organických, recyklovaných a bio produktov vo výrobe hnojív, ako aj lepšie hospodárenie so živinami. Napríklad bioplyn a biometán nepredstavujú len domáci zdroj energie, ale aj potenciál pre hnojivá vo forme digestátu. Ale existuje aj biomasa z rias, rôzne iné prostriedky na zlepšenie vlastností pôdy, mikrobiálne riešenia, a to sú len niektoré perspektívne možnosti. Chceme prehodnotiť náš ekonomický rámec, aby sme posilnili ekonomickú opodstatnenosť týchto produktov na báze biotechnológií, aby sa stali cenovo dostupnejšími,“ uviedol Hansen.

Slovensko v diskusii o Strategickom pláne pre hnojivá podporilo tieto opatrenia. Upozornilo na opatrenia, ktoré majú zabrániť strate živín v pôde, podporu pre precízne poľnohospodárstvo, výskum, inovácie a ich prepojenie s praxou.

„Čo sa týka alternatív k priemyselným hnojivám, treba brať do úvahy aj kontrolu kvality a spôsob ich aplikácie,“ uviedla Kristína Vavríková v diskusii k plánu pre hnojivá.