Ľudia začali počas pandémie chovať viac králikov, kurčiat alebo nosníc. Ošípaných by v dvoroch drobnochovateľov viac byť nemalo. Konštatujú to v Poľnohospodárskom – podielnickom družstve Prašice, ktoré už tridsať rokov vyrába kŕmne zmesi. Ich zákazníkmi sú veľké agrárne subjekty, ale aj chovatelia, ktorí si v špecializovaných predajniach kúpia dvadsaťpäť kilogramové vrecko presne namiešaného krmiva pre hospodárske zvieratá.

„V minulosti bol záujem chovateľov hydiny alebo králikov o nákup kŕmnych zmesí z našej produkcie lineárny. Medzi rokmi nekolísal. Boli sme radi za takýto výsledok, keďže vidiek sa nám pred očami mení a okrasné záhrady čoraz viac prevažujú nad úžitkovými. Zmena nastala v roku 2020 s nástupom pandémie COVID-u. Odvtedy predávame drobnochovateľom o 15 až 20 percent produkcie viac, ako predtým. Zvýšený záujem o domáci drobnochov pretrváva, no z hospodárskych zvierat sa nedotkol krmív pre produkciu ošípaných. Tu viac kŕmnych zmesí oproti predcovidovému obdobiu nepredávame,“ hodnotí Marian Cikatricis, predseda PPD Prašice so sídlom v Jacovciach.

Ekologický a ekonomický

V Prašiciach produkujú kŕmne zmesi už vyše tridsať rokov. Ide o súčasť ich pohľadu na komplexnú poľnohospodársku výrobu. Vypestujú komoditu z ktorej produkujú kŕmne zmesi, ktoré potom finalizujú cez hydinové mäso vo vlastnej produkcii kurčiat.

Kŕmne zmesi vyrábajú napríklad aj pre spracovateľa hydinového mäsa, ktorý od nich produkciu dlhoročne vykupuje. Ich krmivá využíva aj vo vlastnom chove. Vyrábajú aj pre rakúsku firmu, ktorá ich distribuuje pod svojim obchodným menom ďalším chovateľom.

„Samozrejme, že z času na čas sa stane, že veľkochovateľ hľadá ekonomickejšie riešenie. Mnohí, čo skúšali iné kŕmne zmesi, sa vrátili k našim produktom. Konkurencieschopní chceme byť kvalitou a samotný zákazník posúdi, či náš produkt je dobrý a prináša mu očakávanú hodnotu,“ hovorí M. Cikatricis.

V rámci projektových podpôr uspeli s projektom na výstavbu dvoch nových hál pre chov hydiny. Turnusový zástav v nových priestoroch tak dosiahne 50 tisíc kurčiat.  V minulosti mali hydinu roztrúsenú vo viacerých malých halách na dvoch hospodárskych strediskách. Do každého priestoru sa zmestilo len okolo 6 tisíc kurčiat. Predsa, boli to často prerobené ošipárne či kravíny, ktoré našli druhé využitie. Po zrealizovaní plánovanej investície sústredia produkciu brojlerov na jedno miesto. Kde? Presne vedľa výrobne kŕmnych zmesí.

„Nebudeme prevážať krmivo na iné hospodárske dvory. Vďaka tomu bude nový prístup ekologický a ekonomický,“ hovorí Marian Cikatricis.

Rovnaký princíp šetrenia nákladov a skrátenia prejazdových ciest uplatnili aj pred pár rokmi, keď postavili vo Veľkých Bedzanoch novú pozberovú linku obilnín.

Investujú najmä do techniky

„Sústredili sme sklady a pozberovú linku do stredu nášho chotára. Z dôvodu úspor na dopravných cestách sa nám návratnosť investície znížila z 10 na 6,5 roka. Odrazu nemusíme robiť neproduktívne výkony v podobe prepravy obilia do medziskladov,“ pochvaľuje si M. Cikatricis.

Tamojší poľnohospodári produkujú aj mlieko. Pokiaľ pri hydine bola potreba komplexných investícií jasná a bez väčších diskusií, tak produkciu mlieka sprevádza viacero ale. Nie sú pritom malý chovateľ. Ročne dodávajú na slovenský trh 5,5 milióna litrov mlieka. Aktuálne čísla priemernej slovenskej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok hovoria o tom, že svojou produkciou by vedeli celoročne zásobovať 30 tisíc obyvateľov. To je napríklad veľkosť okresných miest Liptovský Mikuláš alebo Piešťany.

Pri obchodovaní so surovým kravským mliekom sa im osvedčilo začlenenie do Odbytového družstva západ, kde fungujú s ďalšími šiestimi poľnohospodárskymi podnikmi. Využívajú tak silu množstva. Tak ako inde, aj v Prašiciach majú problémy s pracovnou silou. Vyriešili by ich masívnejšie investície do technológií ustajňovacích priestorov.

„Pokiaľ štát nevytvorí fond alebo iný spôsob znižovania investičného dlhu stavieb a technológií živočíšnej výroby, tak veľké zmeny neočakávame. Investície do prvovýroby mlieka by boli obrovské a nečakaný prepad cien mlieka by družstvo mohol zasiahnuť fatálne. Preto sme opatrní. Za posledných 15 rokov sme zažili dve vážne situácie, ktoré mnohí chovatelia neprežili. Preto sme zvolili skôr cestu postupnej modernizácie pôvodných priestorov. Na komplexné riešenia v terajších podmienkach nemáme,“ hovorí predseda družstva.

V posledných mesiacoch investovali v Jacovciach len do techniky 700 tisíc eur. Ide najmä o stroje, ktoré im prešli v investičnej výzve.

„Do živočíšnej výroby sme kúpili kŕmny voz a traktor. Investovali sme aj do samochodného postrekovača,“ uzatvára M. Cikatricis.