Európska komisia uverejnila niektoré štatistické závery, ktoré vyplynuli z online prieskumu medzi poľnohospodármi a ich združeniami. Respondenti sa od 7. marca do 8. apríla 2024 mohli vyjadrovať k byrokratickej záťaži, ktorá im spôsobuje najväčšie ťažkosti. Prieskumu sa zúčastnilo 27-tisíc účastníkov, z nich 81 percent poberá podporu v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Podrobnú analýzu výsledkov prieskumu predstaví EK na jeseň tohto roku po tom, čo absolvuje aj individuálne rozhovory s farmármi a organizáciami, ktoré ich zastupujú.

Dve tretiny strávia administratívou menej ako šesť dní

Z prieskumu vysvitlo, že 33 percent respondentov venuje administratívnej práci v súvislosti so žiadosťami v rámci SPP viac ako šesť dní v roku, 62 percent poľnohospodárov od jedného do šesť dní.

Helena Patasiová, predsedníčka predstavenstva Agrárnej komora Slovenska pre poľnoinfo.sk uviedla, že na Slovensku strávi farmár odhadom až 162 pracovných dní administratívou. Tento údaj uviedla aj v dotazníku EK.

Koľko dní strávi európsky farmár v priemere administratívou EK neuverejnila, ale z prieskumu vyšlo vysoké percento tých, ktorí jej venujú menej ako šesť dní do roka. Aj keď je údaj Heleny Patasiovej hrubý odhad, všetko nasvedčuje tomu, že slovenský poľnohospodár strávi rôznymi úradnými povinnosťami oveľa viac času ako je európsky priemer. Z toho vyplýva, že je nadmerne zaťažovaný povinnosťami na národnej úrovni.

„Môže to byť celé nastavené tak, aby to bolo čo najjednoduchšie pre farmára, alebo čo najjednoduchšie pre úradníka. My ideme tou druhou cestou, nie je to nastavené proklientsky,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov (ASYF), ktorý sa tiež zapojil do prieskumu EK.

„Problém predstavuje napríklad nastavenie kontrol na vnútroštátnej úrovni. Keď sa na poľnohospodára zamerajú kontrolóri, môže mu to zabrať mesiac čistého času. Neexistujú uľahčenia, že by prišli naraz z jednotlivých inštitúcií, aby sa to prepájalo,“ opisuje Anna Balková, predsedkyňa Vidieckej platformy.

Združenie pestovateľov obilnín sa napríklad do prieskumu EK vôbec nezapojilo. Ako uviedol pre poľnoinfo.sk jeho predseda Peter Marko, 90 percent administratívnych problémov majú obilninári na štátnej úrovni.

„Niektorí naši členovia sa aj reálne zapojili do dotazníka, ale nesumarizovali sme ich obsah ani počet. Pri pravidelnej diskusii s našimi poľnohospodármi však riešime najmä počet kontrol a AMS systém aj vo vzťahu k možnosti zjednodušenie zo strany EK. S veľkou byrokraciou sa však stretávame aj na národnej úrovni,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Aj malí farmári využívajú externých poradcov

Veľká väčšina európskych farmárov (78 percent) využíva nejakú externú pomoc pri príprave žiadostí o platby v rámci SPP. Ako uviedla Anna Balková, na Slovensku administratívna záťaž poškodzuje najviac malých farmárov a spomedzi nich najmä staršiu generáciu. Veľké firmy majú možnosť zaplatiť si externého poradcu.

„Veľa malých ani nežiada o priame platby. Minulý rok ich bolo približne dvetisíc,“ hovorí A. Balková

Medzi respondentmi prieskumu EK bolo desať percent takých, ktorí hospodária na menej ako piatich hektároch pôdy. Takmer 40 percent respondentov hospodári na piatich až päťdesiatich hektároch. Len asi päť percent respondentov hospodári na viac ako 500 hektároch. Približne polovica všetkých respondentov teda hospodári na menej ako 50 hektároch pôdy. Ak porovnáme údaj o veľkosti obhospodarovanej pôdy a percento využívania externej firmy na pomoc pri administratíve, tak z toho vyplýva, že v Európe je aj medzi menšími farmami bežná prax, že administratívnymi úlohami poveria externú firmu. A pomoc európskym farmárom z 18 percent poskytujú verejné inštitúcie.

To isté viackrát

Z prieskumu EK ďalej vyplynulo, že 44 percent farmárov bolo nútených viacnásobne predkladať úradom tie isté údaje. Išlo najmä o daňové a finančné doklady, údaje o umiestnení a využívaní obrábanej pôdy a požiadavky súvisiace s hospodárením šetrným k životnému prostrediu.

O tom, že v žiadostiach urobili nejakú chybu a hrozí im postih, bolo zo strany úradov informovaných 36 percent respondentov prieskumu.

Digitalizácia len spolovice

Polovica respondentov prieskumu EK nevyužíva mobilné aplikácie a neposiela úradom geotagované fotografie. Podľa Mariána Glovaťáka by na Slovensku mohli mobilné aplikácie významne uľahčiť prácu farmárom, ak by ich domáce úrady akceptovali namiesto rôznych denníkov a zápisníc. Najviac problémov s byrokraciou je podľa neho pri preukazovaní splnenia podmienok a ako príklad uvádza preukázanie nákupu plodiny pre opeľovače, čo by bolo možné veľmi jednoducho riešiť pomocou aplikácie.

„Farmár môže poslať geotagovanú fotografiou s rastlinami pre opeľovače a PPA s pomocou aplikácie porast vyhodnotí. Tých príkladov je obrovské množstvo, kde sa robia denníky alebo rôzne zapisovania,“ opisuje.

Ďalšie závery z prieskumu

Spomedzi respondentov 36 percent farmárov navštívila inšpekcia raz v uplynulých troch rokoch, 16 percent fariem navštívili inšpektori trikrát v roku. Inšpekcie trvali v priemere pol až jeden deň.

Do prieskumu EK sa zapojilo 36 percent respondentov vo veku 50 až 64 rokov a 48 percent vo veku 30 až 49 rokov. Najväčšmi sa zapájali pestovatelia obilia a ďalších plodín, potom chovatelia dobytka.

Predseda Združenia mladých farmárov prieskum privítal. Podľa neho je dôležitý najmä preto, že tento rok po voľbách do Európskeho parlamentu vznikne nová Európska komisia a bude vymenovaný nový komisár pre poľnohospodárstvo.

„Je dôležité, aby inštitúcie v novom zložení mali aktuálnu informáciu od farmárov a od tých, ktorých sa dotýkajú opatrenia. Aby mohli s touto informáciou ďalej narábať,“ uzatvára M. Glovaťák.