Písal sa rok 2023 a na slovenských poliach sa postupne začínajú objavovať zelené pásy, ktoré tam vyrástli vďaka novým ekologickým dotáciám – ekoschémam.

No okrem toho na vidieku rastie aj hnev poľnohospodárov. Biopásy priniesli viac práce, nákladov, menšie príjmy. A kým z nich na hlavné plodiny útočia buriny a choroby, môžu sa len bezradne prizerať, pretože podľa platných pravidiel nové porasty nemôžu pokosiť, ani chemicky ošetriť.

Potom to už šlo rýchlo. Niektorí roľníci túto situáciu karikujú billboardami, z biopásov a ekoschém sa v sektore stávajú najhoršie nadávky, ktorých sú plné aj najväčšie farmárske protesty v histórii Slovenska.

Vtedy to vyzeralo, že to majú biopásy spočítané a čo najskôr sa na tento dotačný experiment bude chcieť zabudnúť.

Dnes je rok 2026 a všetko je inak. Keď vláda vlani odsúhlasila, ako sa postaví k budúcemu rozpočtu EÚ, za jednu z hlavných priorít poľnohospodárskej politiky si dala záchranu ekoschém. Tvrdí, že hrajú „dôležitú úlohu“ pri ochrane pôdy, biodiverzity adaptácie na zmenu klímy, ale aj rozpočtov poľnohospodárskych podnikov.

„Slovensko preto podporuje ďalší rozvoj výkonnostne orientovaných nástrojov a ekoschém, ktoré prispievajú k environmentálnym a klimatickým cieľom pri zachovaní konkurencieschopnosti poľnohospodárstva,“ píše sa v rámcovej pozícii.

Prečo je to tak? Podľa autora týchto riadkov je to rozumné a sú na to štyri hlavné dôvody.

Výsledky

Čísla troch rokov ekoschém sú ohromné. Vzniklo viac ako desaťtisíc hektárov plôch pre prírodu. Priemerná výmera monokultúrnych blokov sa z 9,3 hektára zmenšila na necelých osem. Z veľkých polí nad 50 hektárov dnes už nezostala ani pätina.

Za suchými štatistikami je ozdravenie krajiny, ktoré vyrazilo dych aj najoptimistickejším ornitológom a entomológom. Nech ukážete na akýkoľvek druh poľných vtákov, odpoveď bude, že na biopásoch ich je niekoľkonásobne viac a najobľúbenejšie sú u najohrozenejších druhov, ktoré predtým z vidieka veľmi rýchlo mizli.

Motýle, včely, koníky – to isté: na biopásoch ich je osemkrát viac ako mimo nich. Čísla smerom nahor pritom rastú ďalej, čo mesiac to lepšie výsledky.

Z kritikov fanúšikovia

Kým ochranári na poliach videli, čo chceli, roľníkov ich nadšenie v prvých rokoch iritovalo.

Keď musíte študovať stovky strán o tom, čo a kedy na biopásoch môžete osiať a čo nie, ako ich máte ošetrovať a obávať sa, či aj tak o podporu pre najmenšie pochybenie neprídete, viac vtákov a chrobákov nie je veľká útecha.

Napriek tomu bolo zapojenie podnikov do ekoschém od začiatku veľké. V úvodnom roku ich bolo takmer deväť tisíc, čiže väčšina. Od pokračovania ich neodradili ani pôrodné bolesti a s úpravami pravidiel sa pridávali aj ďalší.

V uplynulej sezóne sa zapojilo viac ako 9 200 fariem. Spolu obhospodarujú takmer 90 percent poľnohospodárskej pôdy, na ktorú si pýtali podpory. Vďaka tomu sa každoročne touto podporou k agropodnikom dostane zhruba 110 miliónov eur.

Dnes sme už v stave, keď aj najväčšia agropotravinárska komora bez váhania hovorí, že ekoschémy podporuje, pretože „sú dôležitým prvkom európskeho a slovenského poľnohospodárstva“ a tiež „z hľadiska krajinotvorby a ekologizácie poľnohospodárstva“.

„Sme zástancom pokračovania ekoschém aj v novom programovom období – či už v súčasnej podobe alebo v mierne modifikovanej podobe na základe doterajších skúseností,“ reaguje na naše otázky SPPK.

Kľúčové pre poľnohospodárov je toto konštatovanie komory: „Je to plošná podpora, ktorú využíva väčšina poľnohospodárov a náklady vznikajú najmä pri ich zakladaní, takže v ďalších rokoch slúžia v podstate ako podpora príjmu“.

S odstupom času sa ako prezieravé ukázalo „celofarmové“ nastavenie ekoschém, kedy sa podpora každoročne vypláca na všetky hektáre podniku. Inými slovami, poľnohospodári už majú spočítané, že sa im zapojenie vyplatí.

Ekoschémy výnimočne dávajú našim poľnohospodárom aj konkurenčnú výhodu. V iných členských štátoch si ich ani zďaleka nepripravili tak dobre a farmári ich radšej ignorujú, čím sa pripravujú o významnú časť dotačných príjmov.

Takto to má vyzerať

Najfascinujúcejšie a súčasne úplne kľúčové pre úspech ekoschém je to, ako vznikali. Hoci na mnohých podnikoch dodnes cítiť pachuť z toho, že si ich v hlavách nakreslili bratislavskí úradníci, nie je to tak.

Ich súčasná podoba  je výsledkom dlhej, ťažkej, no zároveň veľmi kultivovanej výmeny názorov medzi poľnohospodármi a ochranármi.

Ochranári v tejto diskusii farmárov automaticky nepovažovali za hlavných podozrivých a tí sa s nimi nerozprávali ako s podivínmi odtrhnutými od poľnohospodárskej praxe.

To sa viackrát potvrdilo v priebehu dotačného obdobia medzi jednotlivými sezónami. Ak sa v praxi niektoré pravidlá ukázali ako odtrhnuté od reality, upravili sa tak, aby podnikom uľahčili život, no zároveň stále z toho ťažila príroda. Keď sa z chránených územiach ozývalo, že delenie polí biopásmi je pre podniky komplikované, vymysleli sa ostrovy biodiverzity, ktoré im už dávali zmysel.

Každá zmena bola výsledkom slušnej a odbornej debaty obidvoch strán. Kredit si zaslúži aj ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré počúvalo a systémové chyby opravovalo. Takto vyzerá flexibilná poľnohospodárska politika, o ktorej snívajú slovenskí roľníci od vstupu do EÚ.

Základ pre budúce obdobie

V slovenskom poľnohospodárstve veľa vecí nefunguje a naši roľníci majú čoraz menej dôvery v to, že im štát chce pomáhať a nie komplikovať život.

Vďaka ekoschémam tu ale máme veľmi ojedinelý jav: Slovensko sa v Bruseli dáva za príklad toho, ako robiť poľnohospodársku politiku.

Nová poľnohospodárska politika po roku 2027 bude opäť iná. Ekologické dotácie majú v budúcnosti ešte viac motivovať ako trestať, no EÚ bude o to viac tlačiť na to, aby priniesli konkrétne a merateľné výsledky.

Obidva parametre slovenské ekoschémy už dnes spĺňajú. Do nového obdobia preto nemusíme vymýšľať koleso, stačí len preklopiť a vylepšiť to, čo už funguje. To môže byť úľava pre farmárov, ktorí sú za tie roky už alergickí na neustále zmeny podmienok a pravidiel.

Rozumne hospodáriaci štát sa poučí a z tohto modelu tvorby verejnej politiky spraví pravidlo aj pri ostatných dôležitých rozhodnutiach nielen v poľnohospodárskej politike, ale aj ďalších sektoroch.

Čo nás čaká

Po Južnej Amerike Austrália: Podľa agentúrnych správ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen už budúci týždeň uzatvorí obchodnú dohodu s Austráliou s tamojším premiérom. Kľúčovým žetónom v rukách európskych vyjednávačov bude opäť poľnohospodárstvo. EÚ výmenou za prístup k nerastným surovinám a za nižšie clá pre priemysel, ponúka svoj trh pre agrokomodity.

Zlá správa pre ovčiarov. Austrália si od Únie pýta výrazne vyššie kvóty pre jahňacie mäso. Už dnes je jeho najväčším exportérom, no na európsky trh smerujú zatiaľ len malé objemy. Bezcolne dnes môže do EÚ vyvážať 5 851 ton, od novej dohody očakáva viac ako desaťnásobok. Podobné navýšenie žiada aj pre bravčovinu.

Čo sa stalo:

Už takmer tri miliardy eur. K tejto sume sa postupne šplhá pasívne saldo obchodnej výmeny s agrokomoditami. Vlani totiž podľa najnovších štatistík dosiahlo hodnotu 2,88 miliardy eur.  V duchu ustáleného prepočtu na denný počet kamiónov naložených potravinami sme medziročne poskočili z čísla 1300 na 1440.

Vybraný výrok:

„Aj keď niektoré rozhodnutia boli nepopulárne, museli sme ich vykonať, ak sme chceli ochrániť produkciu na Slovensku. Čas dal za pravdu, že jedine takýto spôsob je veľmi účinný v boji s nákazou, pretože musíte byť pred tým vírusom vpredu, nie ten vírus dobiehať,“ šéf slovenských veterinárov Martin Chudý v rozhovore pre SPPK rok po potvrdení prvého prípadu SLAK na Slovensku.