Týždeň pred výstavou vydal tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva pozvánku na Agrokomplex. Organizátori v jednej nenápadnej vete sľubujú diskusiu všetkých doterajších ministrov pôdohospodárstva z éry tridsaťročnej slovenskej samostatnosti.

Po páde vlády sa vedenie štátu dostalo vôbec po prvý raz do rúk úradníkov. Takáto situácia priam nabáda na nadstranícke podujatie – diskusiu tých, ktorí sa rozhodujúcou mierou podpísali pod súčasný stav rezortu. Ministrov pôdohospodárstva bolo od roku 1993 dvanásť, no len ôsmi zachytili letný Agrokomplex v najvyšších rezortných funkciách.

Zdenka Kramplová ani Vladimír Chovan to pre krátkosť času nestihli. Ján Mičovský síce riadil rezort o niečo dlhšie, no letná výstava sa z dôvodu pandémie koronavírusu neuskutočnila.

Dvanásty – Jozef Bíreš sa v areáli výstaviska nachádza každý rok. V tomto roku to bude premiérovo – v pozícii ministra.

Rôznofarebnosť spomienok

Šéfov rezortu, ktorí dokázali počas Agrokomplexu zaujať a dodať výstave „šťavu“ nebolo v minulosti veľa. V roku 2009, keď sa už viac nahlas, ako diskrétne, hovorilo o odchode vtedajšieho ministra Stanislava Becíka z funkcie, sa uskutočnila pravidelná tlačová konferencia pri príležitosti otvorenia výstavy.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

A bác, novinárska otázka: „Pripúšťate, že vás predseda strany stiahne z funkcie ministra?“

„Pani redaktorka, pripúšťajú sa len kravy a svine,“ odpovedal vtedajší minister a pochybnosti nerozptýlil.

Bol to jeho druhý Agrokomplex vo funkcii šéfa rezortu a už sa mal rozlúčiť. Ministrom sa stal pritom len rok predtým a širokej verejnosti sa prvý raz predstavil, ako inak, na Agrokomplexe.

Iný – Zsolt Simon, zas v roku 2010 zrušil dožinkové slávnosti. Vzbudil tým nevôľu aj znechutenie. Svoj krok obhajoval tým, že nie je čo oslavovať. O rok neskôr, stále za jeho vedenia rezortu, síce už dožinky boli, no došlo k ročnému prerušeniu tradície udeľovania ocenení Zlatý kosák.

Ministerka Gabriela Matečná zas otvorila výstavu prečítaním článku redaktora, ktorého dnes v texte ešte spomenieme. Paradoxne, ten síce na otvorení bol, ale to, že sa číta jeho článok si všimol až v posledných vetách. Robil rozhovor s niekým iným a tak sa nesústredil na to, čo v tej istej konferenčnej sále číta ministerka.

Boli šéfovia rezortu, ktorí rôznofarebnosť výstavných spomienok ničím neobohatili. Nezostali po nich činy, myšlienky, len premárnený čas. Snáď sa aspoň niektorí poľnohospodári stihli najesť sendvičov, ktoré ponúkali.

V posledných rokoch sa Agrokomplex stal domovským prístavom šéfov rezortu. Gabriela Matečná aj Samuel Vlčan trávili v areáli nitrianskeho výstaviska tri zo štyroch výstavných dní. Diskutovali, stretávali sa s poľnohospodármi aj s agrárnymi zväzmi.

Čo hovorí, čo koná

V tomto roku si sadne desať prvých mužov a dve ženy, ktoré viedli agrosektor od roku 1993, do jednej kongresovej miestnosti. Štvrtkovú diskusiu má dokonca vysielať verejnoprávna RTVS 24. Na odpovede jedenástich exministrov a jedného ministra bude reagovať Jozef Sedlák. Najskúsenejší domáci agrárny novinár. Pamätá si dostatočne veľa na to, aby vedel odpovede hostí porovnať s tým, ako konali, keď boli vo funkciách.

Najdôležitejšie sú činy a nie krásne slová. Niektorí poľnohospodári akoby zabudli. Na svojich parcelách sú ochotní privítať bývalého predsedu vlády, ktorý v návrhu rozpočtu počítal so štátnou pomocou pre celý agrorezort vo výške jeden milión eur. V týchto predvolebných dňoch sľubuje, že v budúcnosti zabezpečí ešte vyššiu štátnu pomoc, ako je teraz.

V roku 2023 pritom poľnohospodári pracujú s osemdesiatimi miliónmi eur zo štátneho rozpočtu a vlani to bolo dokonca 116 miliónov eur. Peniaze sú pritom viazané na výroby, v ktorých nedosahujeme domácu spotrebu. Štátne podpory aspoň z časti začali pracovať s predvídateľnosťou a dnes sú celkové priemerné podpory na hektár u nás vyššie, ako napríklad v Poľsku alebo v Maďarsku.

Diskusia

V ostatných rokoch sme sa tak dostali do výnimočnej situácie, že najvážnejším problémom nie je nedostatok finančných prostriedkov, ale chýbajúca národohospodárska diskusia o dôležitých témach poľnohospodárstva spojená so schopnosťou preniesť jej výsledky do praxe a tým nastaviť toky zdrojov pre vytýčené ciele.

Je štatistikmi predpokladaná tohtoročná nadpriemerná úroda pšenice na úrovni 5,7 ton dostatočná, keď priemer rokov 1985 až 1989 dosahoval 5,2 ton z hektára? Ak západní Nemci mali v polovici osemdesiatych rokov priemernú úrodu pšenice 6 ton z hektára, tak vlani v Nemecku zaknihovali 7,6 ton pšenice z hektára.

Z hľadiska porovnania so všetkými členskými štátmi Európskej únie má Slovensko tretiu najnižšiu zamestnanosť na 100 hektárov pôdy po Švédsku a Estónsku. V poľnohospodársky rozvinutých štátoch, ktoré sú exportne zamerané, ako napríklad Holandsko, dosahuje zamestnanosť na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy 8,6 zamestnanca. U nás 2,2 zamestnanca. A to sa pritom často bijeme do pŕs, že v západoeurópskych farmách pracujú neoficiálne aj rodinní príslušníci farmára. Ak je to tak a táto pracovná sila je mimo štatistík, naša situácia je ešte oveľa horšia. Koľko by štát získal na vyššej zamestnanosti vo forme odvodov a daní?

Slovensko má z hľadiska porovnania so všetkými členskými štátmi Európskej únie piatu najnižšiu produkciu z hektára po Estónsku, Litve, Bulharsku a Lotyšsku. Najvyššiu produkciu z hektára (13-krát väčšiu ako Slovensko) má Holandsko. V roku 2020 naša hektárová produkcia dosahovala 1 157 eur a česká 1 550 eur.

Jednotka v pestovaní buriny

Zamýšľal sa niekto ekonomicky nad nastavením ekoschém? Ako môžeme vyradiť z produkcie štyri percentá pôdy v rozsahu 80 tisíc hektárov a rozosiať na nich burinu. V štvrtok vítal Stanislav Becík ministerskú delegáciu, ktorá k nemu smerovala, billboardom „Slovensko jednotka v pestovaní buriny.“

Nová agrárna politika dala krajinám pri jej nastavení voľnosť. Stanovili sme si podmienky napríklad pri ekoschémach na slovenské špecifiká, alebo tak, aby to bolo najjednoduchšie pre úradníka? Nie je čas zamýšľať sa nad tým, či nie je byrokracie v rezorte priveľa? Čo je pre fungovanie rezortu nutné a čo je už nad rámec požiadaviek legislatívy, no úrady to po poľnohospodárskych subjektoch s radosťou požadujú?

Trinásty

Diskutujme o témach, ale nemárnime čas pseudotémami. Návrh štátneho potravinového reťazca útočí na najnižšie pudy časti verejnosti, no nerieši problémy poľnohospodárstva. Je pred voľbami. Aj niektorí bývalí ministri, ktorí prídu na Agrokomplex diskutovať, kandidujú za rôzne politické zoskupenia. Vnímajme, čo hovoria, pýtajme sa a poďme k podstate. Po voľbách nastúpi na ministerskú pozíciu trinásty šéf rezortu, čo je v mnohých krajinách vnímané ako nešťastné číslo, prinášajúce smolu. Ako to bude v prípade agrosektora?