Priemerný vek pracovníkov v agrorezorte je podľa štatistík 47 rokov a rokmi stúpa. Diskutujúci počas výstavy Agrokomplex našli východiská a riešenia problematiky. Neboli úplne skeptickí, keďže formulovali možnosti, ako zlepšovať atraktivitu práce v rezorte, čo je najväčší problém nezáujmu o prácu v poľnohospodárstve. Navyše, nejde o trend krajín postsocialistického tábora. V západnej Európe sa priemerný vek ešte viac približuje k dôchodkovému veku.

Nedostatok záujemcov o poľnohospodárske odbory na školách a o prácu v poľnohospodárstve je dnes daný niekoľkými faktormi. Neatraktívnosťou rezortu, ktorá sa s ním vlečie posledných tridsať rokov. Rovnako aj ohodnotenie práce a jeho časová náročnosť najmä počas zberu poľných plodín. Ako diskutujúci skonštatovali, mnohé argumenty z 90. rokov dnes už neobstoja. Výrazný posun nastal v agrotechnike.

„Z pohľadu Európskej komisie sa poľnohospodárstvo presúva do celkom iného sektora. Stačí spomenúť novinky v navigácii strojov, počítače a drony. To sú oblasti, ktoré kedysi charakterizovali úplne iný rezort, a je to nová požiadavka na profesionálov. Mali by sme sa zamerať najmä na špecializáciu žiakov a študentov, ako na ich počet. Možno až tak veľa pracovníkov v rezorte nebudeme potrebovať,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Súčasné štatistiky hovoria, že u nás je počet pracovníkov v poľnohospodárstve 1,8 percenta celkovej pracovnej sily, v Európe 4,5 percenta a najviac z EÚ v Rumunsku, až 21 percent.

Zmenila sa základňa zručností

Požiadavky praxe by mali reflektovať aj školy a univerzity. Problémom však je nastavenie celého systému vzdelávania.

„Naša univerzita pokrýva požiadavku praxe pokiaľ ide o skladbu absolventov. Musíme si však položiť otázku opačne. My by sme mali od ministerstva, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a od zástupcov z praxe mať naformulovanú potrebu profesií. V posledných desaťročiach sa zmenila štruktúra poľnohospodárstva, prišli inovácie. Preto sme aj my iniciatívni – s profesijnými zväzmi sme rozbehli skríning, čo prax reálne potrebuje. V podnikoch sme mali kedysi ekonóma, zootechnika, agronóma. Kedysi bola na každú činnosť jedna profesia. Dnes šéf poľnohospodárskeho podniku musí vedieť v podstate všetko – od agrotechniky cez ekonomiku. Čiže zmenila sa základňa zručností a kompetencií absolventa univerzity. A toto my reflektujeme,“ hovorí Klaudia Halászová, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Skúsenosti potvrdzuje aj Janka Fedorová, riaditeľka Strednej odbornej školy v Pruskom. Požiadavka trhu je vyššia ako dokáže škola pokryť, problémom je menší záujem žiakov o štúdium.

„Pokiaľ ide o agrotechniku, inovácie idú dopredu a my ich reflektujeme. Už roky šéfovia poľnohospodárskych podnikov referujú, že starší traktoristi si do moderných strojov boja sadnúť. To vieme, preto sa u absolventov zameriavame na nové technológie. No niet toľko absolventov. Na túto situáciu sme reagovali a spolu so združením AGRION, vytvorili sme maturitný odbor agromechatronik. A tam sme zakomponovali všetky inovácie vrátane presného poľnohospodárstva a používania dronov,“ hovorí riaditeľka školy.

Podobne so združením spolupracuje aj SPU v Nitre. Najnovšie by mali spoločne vytvoriť aj samostatné pracovisko univerzity, ktoré bude postupne predstavovať najmodernejšie trendy v agrotechnike.

Najprekvalifikovanejšia krajina

Univerzita a stredná škola si v podstate študenta akoby odovzdávajú v jeho špecializácii. Napríklad absolvent príslušného odboru na strednej škole môže následne pokračovať v príslušnom zameraní v bakalárskom stupni štúdia na univerzite. No ako konštatovali diskutujúci, problém je aj v nastavení systému vzdelávania.

„Príliš sme začali velebiť univerzitné vzdelávanie. Tým trpia stredné odborné školy a remeslá. V západnej Európe je už problém, že nemáme remeselníkov. Mali by sme sa poučiť z tejto situácie. Z pohľadu štatistík OECD sme najprekvalifikovanejšia krajina. Do kvalifikácie investujeme zbytočne, pretože až 30 % ľudí má vyššie vzdelanie ako potrebuje,“ hovorí Vladimír Šucha.

Rektorka SPU v Nitre potvrdila, že nepotrebujeme dnes toľko absolventov, skôr by bolo dobré sa špecializovať na profesie. Prieskumom zistili, že dnes je zaujímavé pre záujemcov o štúdium nielen samotné poľnohospodárstvo, ale najmä krajinárstvo a rozvoj vidieka. Podobné to je aj na poľnohospodárskej strednej škole v Pruskom.

Zvýšenie produktivity práce

Predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska Ján Jelen pripomína zmenu štruktúry fariem za posledné obdobie.

„Musíme sa sústreďovať na zvýšenie produktivity práce, aby sme dokázali vyrobiť produkty lacnejšie. Napríklad mám stroje, ale všetko sú vysokošpecializované a to starší pracovníci nevedia obsluhovať. Odpoveď na otázku, prečo ľudia nechcú robiť v poľnohospodárstve je jednoduchá. Robí sa v sobotu, skoro ráno, cez žatvu skoro celé dni v kuse. Preto máme problém s pracovnou silou,“ hovorí J. Jelen.

„Tu robí macošskú politiku aj štát, pretože dáva ľuďom také vysoké sociálne dávky. Nezamestnaným sa neoplatí chodiť na brigády. Preto musíme dopĺňať brigádnikov zamestnancami z tretích krajín.“

Príklad by sme si mohli zobrať zo Švédska, ako poznamenal Vladimír Šucha.

„Tam je sociálna politika a starostlivosť o ľudí na vysokej úrovni, ale je tam povinnosť pracovať pre všetkých, ktorí nemajú hendikep. Dostávajú dávky, ale musia pracovať,“ hovorí V. Šucha.

Veria v rozviazané ruky

Ak by sme sa vrátili ešte do školy, problém je aj v zákone o vysokých školách a prílišnej zviazanosti odborov a študijných programov.

„Napríklad, kedysi ak sme chceli zmeniť predmet, museli sme žiadať akreditačnú agentúru. Máme teda ťažšie podmienky pri zmene študijných programov. Azda po novej akreditácii sa nám uvoľnia ruky. Po technologickej stránke sme pripravení. Pre študenta je zaujímavé aj to, keď mu univerzita dá nielen vzdelanie, ale zapojí ho aj do konkrétnych projektov v praxi,“ hovorí K. Halászová.

Účastníci sa zhodli v zmene nastavenia financovania najmä technických odborov, keďže 56 percent finančných prostriedkov ide na spoločenskovedné odbory. Vybavenie pre odbory na SPU a iných školách je finančne náročnejšie ako pri humanitných odboroch. V diskusii odznela aj pripomienka k problému dávnejšieho zrušenia školských hospodárstiev pri poľnohospodárskych stredných školách.

„SPF prenajíma 400-tisíc hektárov ornej pôdy a nie je schopný prenajať školám ani hektár. To je tragédia a nedoriešená úloha rezortu. Každá škola by mala mať svoju pôdu a svoju maštaľ. A keď chceme ísť na presné poľnohospodárstvo, musíme komplet vymeniť techniku,“ hovorí J. Jelen.