Návštevníci 48. ročníka výstavy Agrokomplex mohli v spoločnom stánku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a webového portálu poľnoinfo.sk vôbec po prvý raz ochutnať výrobky, ktoré sú držiteľmi európskych označení pôvodu. V ponuke bol Skalický trdelník, pripíjalo sa najlepším slovenským vínom, návštevníci ochutnávali aj Tekovský salámový syr alebo Bratislavské rožky. A popritom sa súťažilo napríklad aj o Žitavskú papriku.

Chránené označenie pôvodu

„V piatok sme počas výstavy návštevníkom rozlievali štyri vína z aktuálnej kolekcie Národného salónu vín. Všetky prezentované vína boli držiteľmi Chráneného označenia pôvodu,“ hovorí Peter Minárik, hlavný someliér Národného salónu vín, ktorý prevádzkuje Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ochranná známka Chránené označenie pôvodu sa vzťahuje na Južnoslovenskú, Malokarpatskú, Nitriansku, Stredoslovenskú, Východoslovenskú vinohradnícku oblasť a samozrejme aj na vinohradnícku oblasť Tokaj. Samostatnou ochrannou značkou disponujú vína Karpatská perla a Skalický rubín.

Chránené označenie pôvodu je zo všetkých európskych označení najlokálnejšie. Každá časť procesu výroby, spracovania a prípravy produktu musí prebiehať výhradne v konkrétnej zemepisnej oblasti. Vinár, držiteľ značky, tak musí garantovať, že vypestované hrozno pochádza z uvedenej zemepisnej oblasti, v ktorej vyrába dané víno. Pri víne, ako jedinom potravinárskom produkte nie je výrobca povinný uviesť logo na svojej etikete.

„Pri príležitosti výstavy Agrokomplex sme vydali 50 stranovú publikáciu Chránime tradičné špeciality, ktorá propaguje slovenských držiteľov európskeho označenia pôvodu. V publikácii vysvetľujeme, aké sú medzi jednotlivými označeniami rozdiely, ktoré slovenské výrobky sa európskymi značkami môžu hrdiť a významnú časť obsahu tvoria aj tipy a recepty, ako s chránenými výrobkami pracovať. Náklad publikácie bol 2 000 výtlačkov a v nedeľu po výstave nám zostalo už len pár desiatok kusov. Sme radi, že sme mohli prispieť k propagácii kvalitných slovenských potravín,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Samotná registrácia výrobku nie je jednoduchá. Je potrebné vydokladovať, že produkt je dlhodobo spojený s daným regiónom.

„Pamätám si, keď som bol pri podávaní žiadosti pri registrácii Klenoveckého syrca a vyhľadávali sme podklady k jeho zápisu. Potom sme podali žiadosť na Úrad priemyselného vlastníctva a následne nastal proces určitej negociácie v rámci Európskej únie. V podstate je tam polročné obdobie, aby sa jednotlivé krajiny mohli vyjadriť, či s udelením označenia súhlasia,“ povedal počas odborného programu v spoločnom stánku Európskej komisie a portálu poľnoinfo.sk Jozef Golian z Ústavu potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Chránené zemepisné označenie

Druhým prezentovaným označením bolo Chránené zemepisné označenie. Návštevníci mohli počas soboty ochutnať Tekovský salámový syr, ktorý vyrába Levická mliekareň v údenej aj neúdenej alternatíve. Levická mliekareň ako jediná z väčších slovenských spracovateľov mlieka pracuje s európskymi označeniami.

„Do roku 2020 mali ľudia viac finančných prostriedkov a nakupovali značkové výrobky. Vtedy malo označenie naozaj veľký význam. Prelom marca a apríla 2020 a nástup covidového obdobia priniesol zmenu spotrebiteľského správania. Zákazník začal nakupovať čokoľvek a vtedy nebolo tak dôležité, či mal produkt značku CHZO, ale najmä to, aby bolo v chladničke dostatok potravín. Následne prišla energetická kríza a vojna na Ukrajine. Aj toto obdobie praje výrobkom s CHZO v menšej miere,“ uviedol Branislav Kobelár, obchodný riaditeľ Levickej mliekarne počas nedeľných Diskusných okrúhlych stolov na Agrokomplexe.

Pri Chránenom zemepisnom označení stačí, ak sa iba jedna z fáz výroby, spracovania alebo prípravy uskutočňuje v zemepisnej polohe, ku ktorej sa vzťahuje dobré meno alebo charakteristická vlastnosť produktu.

Publikácia Chránime tradičné špeciality uvádza, že napríklad pri Zázrivských korbáčikoch nie je nutnosťou, aby boli vyrobené z hrudkového syra, ktorý bol tiež vyrobený v danej zemepisnej oblasti. Výroba korbáčikov však musí prebiehať v obci Zázrivá.

To bol aj dôvod, prečo si v prvý deň výstavy otec a syn Havlíkovci priniesli do spoločnej expozície desiatky trdelníkov priamo zo Skalice. Ponúkali výrobok s Chráneným zemepisným označením, ktorý sa viaže priamo na mesto Skalica. Počas štvrtka, síce prebiehala aj ukážka, ako takýto výrobok vzniká, no návštevníci ochutnávali len pravý Skalický trdelník.

„Skalický trdelník je jemné pečivo tvaru dutého valca s vnútorným priemerom 3 – 5 cm a vonkajším priemerom 6 – 10 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom namotaním vykysnutého jemného cesta na „trdlo“. Namotané cesto sa potrie rozšľahanými bielkami a posype sekanými vlašskými orechmi alebo mandľami, alebo marhuľovými jadrami, alebo ich zmesou. Následne sa upečie sálavým teplom do zlatista a po upečení sa posype mletým cukrom zmiešaným s vanilkovým cukrom. Základná hmotnosť je 500 gramov, pričom je možné ho ponúkať aj v polovičnej hmotnosti 250 gramov,“ uvádza Nariadenie rady ES 510/2006.

Celkovo sa počas štvrtka zjedlo v spoločnej expozícií Európskej komisie a portálu poľnoinfo.sk 25 kilogramov Skalického trdelníka!

Zaručená tradičná špecialita

Výrobky ako Liptovská saláma, Spišské párky či Bratislavský rožok sú držiteľmi značky Zaručená tradičná špecialita. Výrobky nemusia byť produkované v oblasti, ktorej názov je súčasťou výrobku. Môžu sa vyrábať kdekoľvek, no recept a výrobný postup musia byť prísne dodržiavané.

„Príkladom spolupráce sú prihlášky, ktoré sme podali spoločne s Českou republikou. Obe štáty tak majú registrované ako Zaručenú tradičnú špecialitu Tradičné špekačky, Liptovskú salámu, Spišské párky a Tradičnú loveckú salámu,“ vysvetľuje Jozef Golian počas diskusie na Agrokomplexe.

V nedeľu mohli návštevníci výstavy ochutnať Bratislavské rožky. Ich tvar a najmä chuť sú presne dané. Rožteky v tvare písmena C sú orechové a v tvare písmena U makové. A ktoré viac chutili?

„Mali sme na stánku rovnaký počet jedných aj druhých, ale rýchlejšie sa minuli orechové. Ale neviem, či im chutili o toľko viac. Možno sa len ľudia báli, že si makom zašpinia zuby,“ uviedla Miriam Durdiaková, ktorá počas nedeľnej ochutnávky komunikovala s návštevníkmi výstaviska.

Okrem ochutnávok a súťaží určených pre laickú verejnosť bol už 10. raz súčasťou spoločnej expozície Európskej komisie a portálu poľnoinfo.sk odborný program.

Návštevníci si v tomto roku mohli vybrať z deviatich diskusií, na ktorých sa zúčastnilo 25 popredných odborníkov v danej oblasti a stovky návštevníkov výstavy. Nechýbali zástupcovia agroministerstva, eurokomisie, poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy, poľnohospodárskej univerzity a konkrétnych podnikateľských subjektov.

Cieľom Diskusných okrúhlych stolov je vytvárať kontakty medzi jednotlivými zainteresovanými stranami rezortu. Moderátormi diskusií boli poľnohospodárski novinári – Martin Jurčo, Jana Obrancová, Mário Hanzel a Juraj Huba.