Od tohto roka môžu aj na slovenských poliach pribúdať takzvané ostrovy biodiverzity. Ide o nový poľnohospodársky prvok, ktorý má v chránených územiach uľahčiť zapájanie sa do ekoschém.

„Ostrovy biodiverzity sú malé časti polí vyčlenené pre osobitný manažment s cieľom pomôcť ochrane rozmanitosti našej prírody. Názov ostrov vyplýva z toho, že na rozdiel od biopásov má tento prvok, ktorým môžu poľnohospodári plniť podmienku neproduktívnych plôch, možný aj tvar ostrova umiestneného uprostred väčšieho poľa,“ vysvetlil Jozef Ridzoň, ochranár zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Ostrov biodiverzity sa teda nemusí tak, ako biopás, ťahať od jedného okraja poľa ku druhému.

„Podstatou je podobne ako u biopásov to, že tento prvok má umiestnením na väčších poliach pomôcť zmierniť monotónnosť našej agrárnej krajiny, teda stav, ktorý Slovensko aj s jeho negatívami zdedilo z obdobia spred roku 1989,“ dodal Jozef Ridzoň.

Len v chránených územiach

Ostrovy biodiverzity môžu vytvárať len podniky hospodáriace na ornej pôde v chránených územiach.

„Ide len o podniky, ktoré mali doteraz povinnosť limitovať rozlohu súvislej ornej pôdy na 20 hektárov, respektíve 50 hektárov, ak zároveň vytvárali pasienok na ornej pôde. V roku 2025 si môžu vybrať. Buď pôjdu podľa starého systému a budú polia deliť biopásmi, alebo si vyberú ostrovy biodiverzity a v chránených územiach ich na väčších poliach vyčlenia namiesto biopásov,“ uviedol J. Ridzoň.

Ostrov biodiverzity sa vytvára ako pôda ležiaca úhorom s porastom. Na poli väčšom ako 20 hektárov musí dosahovať výmeru aspoň 3,5 percenta plochy súvislej ornej pôdy.

„Ak poľnohospodár v chránenom území vytvára zároveň na ornej pôde pasienok, teda zatrávni 4 percentá ornej pôdy, potom ostrovy biodiverzity vytvára len na poliach s rozlohou nad 50 hektárov, pričom musí pokrývať minimálne 1 percento z týchto polí. Na jednom poli presahujúcom 20 či 50 hektárov môže byť umiestnených aj viacero ostrovov biodiverzity tak, aby súhrnne splnili minimálny uvedený percentuálny podiel výmery, pričom minimálna plocha jedného ostrova je 0,1 hektára,“ vysvetlil Jozef Ridzoň.

Prvé agrotechnické operácie možno na týchto plochách, tak ako na biopásoch, vykonávať až po 22. júni.

„Toto nastavenie dáva relatívne voľnú ruku poľnohospodárom, akou zmesou sa reálne ostrov biodiverzity oseje a ako sa bude kosiť tak, aby sa vyhli problémom, aké boli s biopásmi v roku 2023 a 2024, čo sa burín týka. Z toho, čo som zatiaľ mal možnosť vidieť, poľnohospodári využívajú do ostrovov biodiverzity rôzne zmesi, napríklad od jednoduchých ďatelinotrávnych, po pestré lúčne zmesi,“ uviedol Jozef Ridzoň.

Rozdiely oproti biopásom

Oproti biopásom má vytváranie ostrovov biodiverzity aj ďalšie špecifické pravidlá.

„Kým u biopásov je potrebné ich umiestňovať tak, aby vo výsledku žiadne pole (súvislá plocha ornej pôdy) v chránenom území nepresiahlo stanovený limit – teda 20, respektíve 50 hektárov pri vytvorení pasienku, a biopás musí pretínať pole od okraja ku kraju, tak u ostrovu biodiverzity je na poli presahujúcom limit 20 hektárov na poľnohospodárovi, kde ostrov biodiverzity umiestni,“ vysvetlil J. Ridzoň.

V praxi tak môže byť kdekoľvek.

„Môže to byť na okraji poľa, na podmočenej časti poľa, na piesčitých neúrodných častiach poľa uprostred dielu a podobne. Na druhej strane, kým biopás stanovuje ako minimálnu výmeru 0,5 percenta z príslušného poľa, tak u ostrova biodiverzity je to 3,5 percenta. Výhodou tak u ostrovov biodiverzity je predovšetkým voľnosť umiestnenia,“ dodal Ridzoň.

Zmeny vítajú

Zavedenie nového prvku v podobe ostrovov biodiverzity víta Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Sme radi, že sa túto novinku podarilo presadiť v aktuálnej podobe. Spolu s ďalšími novinkami sa snažíme pomôcť aj výraznejšej zapojenosti poľnohospodárov do ekoschém,“ uviedla Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Zmeny boli dlhodobo diskutované a aj z pohľadu ochranárov boli potrebné na to, aby poľnohospodárov podnietili zapájať sa do ekoschém. To platí aj v prípade zavedenia ostrovov biodiverzity.

Očakávajú zlepšenie zapojenia

„Ekoschémy boli navrhnuté tak, aby to nejakým spôsobom krajine pomohlo. Práve v nížinných chránených územiach, kde to bolo najpodstatnejšie, bola zapojenosť najnižšia. Preto sa teda rozmýšľalo, čo s tým spraviť a toto je výsledok. Podľa mňa poľnohospodárom to pomôže a máme už skúsenosť, že viacerí, ktorí hospodária v chránených územiach a v minulosti v ekoschémach neboli, sa tento rok zapoja. Je to pre nich podstatné zjednodušenie,“ skonštatoval Lukáš Hríbik, odborník na poľnohospodárske podpory aj v podcaste portálu polnoinfo.sk.

Takéto očakávania priznáva aj ochranár zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

„Kým mimo chránených území pre naplnenie podmienok ekoschémy stačilo na väčších poliach často umiestniť jeden alebo dva biopásy, v chránených územiach kvôli limitu veľkosti poľa 20 hektárov bol počet biopásov dva až trikrát vyšší, ako by bol na rovnakom poli mimo chráneného územia. V niektorých prípadoch tak z väčšieho poľa rozdelením biopásmi mohlo vzniknúť 10 menších úzkych políčok, čo pri špecifických tvaroch polí sťažovalo prácu na poliach. Mnohé podniky sa preto v nížinných chránených územiach do ekoschém nezapojili, chápali to tak, že sú v chránených územiach výrazne znevýhodnení,“ vysvetlil Ridzoň.

Najvypuklejší bol tento problém podľa neho v Chránenom vtáčom území Špačinsko-nižnianske polia, kde sa do ekoschém približne dve tretiny podnikov nezapojili.

„Zapojenie do ekoschém bolo v niektorých regiónoch výrazne vyššie mimo chránených území ako v chránených územiach. Tento paradoxný stav odporoval zamýšľanému cieľu ekoschém, preto bolo potrebné zmeniť nároky ekoschém tak, aby sa v chránených územiach zapojenie zjednodušilo,“ dodal Ridzoň.

Zo znevýhodnených zvýhodnení?

Zavedenie ostrovov biodiverzity by tak podľa poľnohospodárov, ochranárov aj odborníka na poľnohospodárske podpory mohlo zvýšiť zapojenosť podnikov v chránených územiach, a teda aj celkovú zapojenosť do ekoschém na Slovensku. Hoci zmenu všetci vítajú a považujú za potrebnú, ozývajú sa aj ohlasy, že nastavenie je natoľko ústretové k podnikom v chránených oblastiach, že aktuálne stavia do nevýhody poľnohospodárov mimo nich.

„Áno, máme takú odozvu od členov,“ skonštatovala stručne Jana Holéciová z SPPK.

V praxi to tak pozoruje aj odborník na poľnohospodárske podpory.

„Vnímame od niektorých farmárov, ktorí nehospodária v chránenom území, že prečo oni môžu robiť ostrov biodiverzity v chránenom území niekde na kraji a my mimo chráneného územia to robiť nemôžeme. Pre nich by to bolo tiež oveľa jednoduchšie. Čiže svojím spôsobom momentálne je teraz asi komplikovanejšie robiť ekoschémy mimo chráneného územia, ako v chránenom území. Je dosť otázne, či to nie je až moc veľké poľavenie,“ vysvetlil Lukáš Hríbik v podcaste polnoinfo.sk.

Iný pohľad na vec je ten ochranársky.

„Doteraz vnímali poľnohospodári v chránených územiach, že ekoschémy boli pre nich neférovo prísne nastavené, čoho dokladom bola vlani a predvlani výrazne nižšia zapojenosť podnikov do ekoschém práve v chránených územiach. Teraz sa nároky do istej miery len dorovnali. Mimo chránených území stačí na splnenie podmienok v ekoschéme často väčší lán len predeliť jedným alebo dvoma biopásmi,“ upozornil Jozef Ridzoň.

K modifikácii podmienok biopásov mimo chránených území nedošlo

Ochranár upozorňuje, že ak sa poľnohospodár zapojí v chránených územiach do ostrovov biodiverzity, tak musí na poli vyčleniť minimálne jeden ostrov biodiverzity. No výmera ostrova biodiverzity je minimálne 3,5 percenta z príslušného poľa, teda výrazne vyššia ako u biopásov mimo chránených území.

„Tento minimálny podiel výmery vedie k tomu, že podniky, ktoré sa do ostrovov biodiverzity zapájajú, vytvárajú na poliach presahujúcich 20 hektárov často viac ako jeden ostrov biodiverzity, keďže vyčleniť vcelku 3,5 percenta pôdy z príslušného poľa na ostrov biodiverzity nie je vždy technicky najlepšie riešenie. Technicky je dnes vyčlenenie ostrovov biodiverzity porovnateľné s vyčleňovaním biopásov, na niektorých poliach možno jednoduchšie, no nedá sa to generalizovať,“ upozornil Jozef Ridzoň.

Podľa neho sú podmienky na zapojenie sa do ekoschém v chránených územiach stále prísnejšie, ako mimo nich, keďže tamojší poľnohospodári musia plniť aj ďalšie, náročnejšie podmienky, a vytvorené ostrovy biodiverzity majú väčší záber polí ako klasické biopásy. To, že by sa podmienky a ostrovy biodiverzity z chránených území dostali v budúcnosti aj mimo ne, je nateraz nereálne.

„Táto téma bola ´na stole´ počas aktuálne platných podmienok pre poskytovanie podpôr v rámci pracovnej skupiny MPRV SR pre ekoschémy. Zatiaľ však nedošlo k takejto modifikácii podmienok biopásov mimo chránených území. Uvedomujeme si, že ekoschémy musia byť prísnejšie oproti podmienkam kondicionality z pohľadu hospodárenia, a že ich nastavenie je aj pod dohľadom Európskej komisie. Zároveň však podľa nás musia byť prispôsobené reálnym možnostiam hospodárenia – aby boli vykonateľné v praxi, dostatočne lukratívne a motivovali poľnohospodárov zapojiť sa do takéhoto záväzku,“ vyjadrila sa Jana Holéciová z SPPK.

Biopásy zostávajú najdôležitejšie

Z pohľadu ochranárov nie je vhodné rozširovať model ostrovov biodiverzity na úkor biopásov aj mimo chránených území.

„Bol by to krok naspäť v náprave chybných rozhodnutí spred roku 1989, čoho dôsledkom bolo, že priemerná rozloha polí u nás bola najväčšia v Európskej únii. Biopásy sú dnes často jedinými prvkami, kde sa po žatve môžu na väčších poliach ukryť vzácne druhy živočíchov, drobná zver. Dnešné umiestnenie, delenie polí, má nesmierny význam či pre ochranu vzácnych druhov, či drobnej zveri, ale aj pre zlepšenie konektivity krajiny pre opeľovače. Toto ostrovy biodiverzity v plnej miere zabezpečiť nevedia, na rozdiel od biopásov,“ dodal Jozef Ridzoň.