Slovenskí poľnohospodári majú za sebou tretiu sezónu ekoschém s novými pravidlami. K vytváraniu biopásov sa tento rok pridala aj možnosť vytvárať ostrovy biodiverzity v chránených územiach, kde bola zapojenosť po minulé roky nižšia. Pristúpilo sa aj k viacerým zmenám v praxi, ktoré zrejme motivovali k vytváraniu týchto prvkov na poliach viac agropodnikateľov. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, počet žiadateľov zapojených do ekoschém vzrástol z minuloročných 1798 na tohtoročných 1802. Nárast záujmu a daných plôch potvrdzujú aj ochranári, ktorí v tomto smere už tretí rok robili monitoring.

„V rokoch 2023 – 2025 vzniklo na Slovensku viac ako 7 800 biopásov, ktorých výmera narástla zo 7 882 hektárov na 8 617 hektárov,“ uvádza Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovakia.

Výsledky prekvapili

Ochranári zároveň hovoria o prekvapivých výsledkoch, ktoré priniesol monitoring v teréne. Hoci nárast biodiverzity po zavedení biopásov očakávali, podľa predpokladov mal byť jeho nábeh skôr postupný. Priaznivé výsledky sa však dostavili už v prvých rokoch a aktuálna sezóna ich ešte podčiarkla. Počas troch rokov bolo v biopásoch zaznamenaných 68 druhov vtákov a 5 451 jedincov, zatiaľ čo na bežných poliach iba 51 druhov a 2 293 jedincov. Až 25 druhov sa vyskytovalo výlučne v biopásoch, vrátane jarabice poľnej, sokola kobcovitého či hrdličky poľnej. Drop fúzatý bol zaznamenaný viac než osemdesiatkrát častejšie, stehlík obyčajný takmer tridsaťkrát častejšie a strakoš obyčajný jedenásťkrát častejšie ako na poliach. Vysoké zastúpenie mali aj ďalšie vzácne druhy.

„Viac ako polovica zaznamenaných druhov na biopásoch patrí medzi ohrozené alebo vykazuje dlhodobý pokles. Biopásy im poskytujú posledné útočisko v krajine, kde intenzívne obhospodarovanie znižuje dostupnosť potravy aj hniezdnych možností,“ uviedla Adriana Cíbik Hološková, koordinátorka monitoringu z SOS/BirdLife Slovensko.

Ostrovy biodiverzity

Pozitívnu odozvu od vtáctva zaznamenali ochranári aj na ostrovoch biodiverzity, hoci za biopásmi zaostali – pri rovnakej výmere totiž biopásy pritiahli podstatne viac vtákov ako ostrovy biodiverzity.

„Ostrovy biodiverzity vytvárajú nové možnosti pre farmy v chránených vtáčích územiach a zároveň nové možnosti ochrany vzácnych druhov tam, kde chýbajú biopásy. Ukazuje sa však, že pre najvzácnejšie poľné druhy zostávajú najúčinnejším opatrením práve biopásy,“ dodala Cíbik Hološková.

„Nenahraditeľné“

Výsledky monitoringu z rokov 2023 – 2025 podľa ochranárov ukazujú, že biopásy sú mimoriadne efektívnym opatrením na podporu vtáctva otvorenej krajiny. Zatiaľ čo ostrovy biodiverzity označujú skôr za sľubný doplnok, samotné biopásy sú z ich pohľadu nenahraditeľné. Významný úspech na ich plochách zaznamenali práve v uplynulej sezóne, počas ktorej bolo priamo v biopáse potvrdené hniezdenie dropa veľkého. Ide o druh, ktorý na Slovensku nehniezdil asi 10 rokov, v posledných rokoch sa vracal len výnimočne v počte niekoľkých jedincov. V roku 2025 však ochranári opakovane pozorovali samice s mláďatami.

„Biopásy sú v porovnaní s inými opatreniami na ochranu prírody mimoriadne jednoduché, veľmi účinné a nevyžadujú žiadne náročné zásahy do krajiny. Ich prínos pre biodiverzitu je obrovský a je nevyhnutné pokračovať v podpore farmárov, ktorí ich zakladajú. Spravodlivá odmena a zníženie byrokracie v aktuálnej aj pripravovanej poľnohospodárskej politike sú tým najmenej, čo môže štát a spoločnosť urobiť pre poľnohospodárov, ktorí zriaďovaním biopásov naprávajú dlhodobé negatívne zmeny v našej krajine. Pomáhajú tým nielen zachraňovať kľúčové druhy vtáctva, bez ktorých si vidiek ani nevieme predstaviť – jarabice, lastovičky či škovránky – ale zároveň podporujú aj opeľovače a drobnú zver,“ uviedol Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.