Rok 2025 priniesol do ekoschém viac stability, menej byrokracie a viditeľné výsledky priamo v teréne. Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko vysvetľuje, prečo sa biopásy a nové ostrovy biodiverzity osvedčili, čo ukázal monitoring vtáctva a opeľovačov a prečo sa do opatrení zapojilo viac poľnohospodárov než v minulých rokoch. Rozhovor ponúka konkrétne čísla, skúsenosti z praxe aj pohľad na to, ktoré opatrenia by v budúcej poľnohospodárskej politike rozhodne nemali chýbať.

Ako hodnotíte rok 2025 v agrosektore – z ochranárskeho pohľadu? 

Celkovo možno povedať, že vlaňajšok bol konečne pokojnejší ako rok 2024 a 2023 pri aplikácii opatrení, ktoré mali podporiť poľnohospodárov pri šetrnom hospodárení na poliach a lúkach. Pri podávaní žiadostí a následných kontrolách sa podarilo vychytať viaceré systémové chyby z predošlých rokov, ktoré vtedy znepríjemňovali prácu poľnohospodárom, a preto sa dalo viac zamerať na podstatu opatrení a na podstatu práce poľnohospodárov a ubudlo byrokracie. Aj vďaka tomu sme mohli jasnejšie vidieť pozitívne výsledky, ktoré príslušné opatrenia šetrného hospodárenia mali priniesť.

Aké pozitíva a aké negatíva konkrétne teda vnímate?

Pozitíva hodnotím predovšetkým v tom, že sa podarilo odstrániť systémové chyby. Podpory v rámci ekoschém a agroenvironmentálnych opatrení sa stabilizovali, zjednodušili, a preto bolo pre poľnohospodárov jednoduchšie sa do intervencií zapojiť, čo vidieť v teréne. Za to treba agrorezortu, PPA a ďalším zainteresovaným poďakovať. Negatíva hodnotím v tom, že druhý rezort, ktorý by mohol podporiť šetrné hospodárenie a ochranu poľnohospodárskej krajiny s vzácnymi biotopmi a druhmi, teda rezort životného prostredia, stále nedokázal zjednodušiť projektovú podporu, ktorá by mohla putovať poľnohospodárom na údržbu krajiny. Využiť by sa dala napríklad na zlepšenie stavu zdegradovaných biotopov, obnovu bielych plôch, obnovu pastvy a podobne. Rezort životného prostredia má s týmto problém vlastne od nášho vstupu do EÚ, nevie si s tým poradiť dlhé roky, byrokraciu nevie zjednodušiť, hoci v iných krajinách to ide. Desiatky miliónov eur sa tak nečerpajú, potom sa presúvajú na iné priority ako sú diaľnice a podobne, hoci mohli putovať poľnohospodárom na ich priority, teda zlepšenie stavu poľnohospodárskej krajiny v chránených územiach a podporu tradičného hospodárenia, ktoré si želáme v podstate všetci. Žiaľ, zlepšenie nenastalo ani v uplynulom roku.

Po dvoch rokoch kritiky biopásov zo strany poľnohospodárov napokon počet zapojených subjektov do ekoschém neklesol. Ako to hodnotíte? 

Ako logický výsledok toho, že Slovensko si vybralo pri aplikácii jednotlivých opatrení taký prístup, že poctivo v rámci pracovných skupín so zapojením poľnohospodárov, stavovských organizácií, environmentalistov, ministerstva a ďalších priebežne monitoruje zapojenie poľnohospodárov do opatrení, a tak sťažnosti, ktoré prichádzali v prvých rokoch od poľnohospodárov, sa riešili v rámci pracovných skupín promptnými zmenami legislatívy a úpravami tak, aby sa systém zjednodušil. Takže tu treba veľmi poďakovať všetkým poľnohospodárom, ktorí posielali podnety na úpravy legislatívy a zároveň všetkým členom pracovných skupín a zamestnancom ministerstiev a PPA, ktorí dohodnuté zmeny zaviedli do praxe. Poďakovanie však patrí predovšetkým poľnohospodárom, ktorí sa napriek prvým dvom rokom, kedy bolo nemálo problémov, rozhodli do ekoschém zapojiť aj v roku 2025. Pre ochranu vzácnych druhov, ako aj ubúdajúcich bežných druhov či malých druhov zveri, to bolo nesmierne dôležité.

Zmeny v nastaveniach teda boli potrebné a osvedčili sa. Čo možno najviac? 

Predošlé roky bol problém s burinami, inváznymi druhmi a termínmi kosenia na biopásoch. Termíny sa zjednotili, rovnako sa zjednodušil manažment vrátane mulčovania, čo zjednodušilo poľnohospodárom prácu a v roku 2025 som nejaký významnejší problém s burinami, ako bol v r. 2023, nezaznamenal. Rovnako sa pri kosení a pasení TTP odstránil riadny termín kosenia, čo výrazne znížilo chybovosť pri podávaní žiadostí, umožnilo sa mulčovanie časti TTP, zjednodušilo sa odstraňovanie nedopaskov, čo podporilo zapojenie poľnohospodárov v ekoschémach v horských oblastiach. Takisto bolo dôležité, že sa zjednodušili viaceré agroenvironmentálne opatrenia.

V roku 2025 pribudli aj tzv. ostrovy biodiverzity, hodnotíte ich vznik ako prínos? 

Určite áno, lebo v niektorých intenzívne využívaných oblastiach by sa poľnohospodári inak do ekoschém vôbec nezapojili, čo ukazujú dáta z roku 2023 a 2024. Bez ostrovov biodiverzity by nevznikli plochy, ktoré môžu pomôcť ohrozeným druhom vtáctva či opeľovačom. V roku 2025 vzniklo 1 540 hektárov ostrovov biodiverzity. Na Slovensku je pritom približne 10 percent ornej pôdy v chránených územiach

Teda aj vďaka ostrovom biodiverzity sa do ekoschém zapojilo viac agrosubjektov, ako roky predtým?

Áno, zapojenosť bola 9 238 žiadateľov, čo je nárast oproti roku 2024 o približne 400 žiadateľov. Predovšetkým sme radi, že pribudli žiadatelia v Chránených vtáčích územiach Špačinsko-nižnianske polia, Dolné Považie a v iných, kde bola zapojenosť ešte vlani a predvlani nižšia.

Robíte aj monitoring vtáctva – čo priniesol vo vzťahu k biopásom a ostrovom biodiverzity? 

Pokračujeme v dlhodobom monitoringu vtáctva aj v monitoringu zameranom špeciálne na biopásy a ostrovy biodiverzity. Zároveň entomológovia monitorujú biopásy, kde vidieť pekné výsledky, ktoré poľnohospodárov zaujímajú určite tiež, teda prínos biopásov pre opeľovače. U vtáctva vidíme, že u bežných druhov (teda keď započítame aj druhy, ktoré na biopásy zalietavajú len za potravou a hniezdia napríklad v lese) je početnosť na biopásoch dvakrát vyššia ako na poliach uprostred pšenice, repky, kukurice a podobne. Ak sa pozrieme len na poľné druhy, teda hniezdiace na poliach, potom je ich početnosť na biopásoch 4-krát vyššia ako uprostred polí. A ak sa pozrieme na vzácne a ubúdajúce poľné druhy vtáctva, potom je ich početnosť dokonca 7-krát vyššia na biopásoch. Dokonca sme videli hniezdiť aj naše najvzácnejšie druhy, napríklad dropa, priamo na biopásoch. Rovnako bolo vidieť rodinky jarabíc vyvádzajúce mláďatá v biopásoch. Rovnaké pozitívne prínosy nám a poľovníckej komore referovali stovky poľovných združení po celom Slovensku, čo sa týka druhov malej zveri. Pozitívny vplyv biopásov bol ešte výraznejší pri opeľovačoch a inom hmyze, ktorých početnosť bola na biopásoch až niekoľko desaťnásobne vyššia než na okolitých poliach. Platilo to pre všetky sledované skupiny – muchy, včely, koníky, motýle.

Očakávali ste takéto výsledky? 

Nie až tak rýchlo. Vzhľadom k desaťročiam nedostatočnej podpory poľnohospodárov pre tieto opatrenia podporujúce udržateľnejšie využívanie krajiny a negatívne dopady na biodiverzitu od dôb kolektivizácie sme očakávali, že pozitívne zmeny sa budú prejavovať pomalšie, dlhšie obdobie.

Už sme spomínali problémy, ktoré sa pri ekoschémach v minulosti vyskytli vo vzťahu k burinám, rovnako boli problémy aj s hrabošmi. Kritika sa na adresu jedného aj druhého v roku 2025 akoby stratila. Dá sa to vysvetliť? 

Vo vzťahu k burinám ide jednoznačne o zmeny nastavenia, ktoré umožnili poľnohospodárom pružne zasiahnuť bez komplikovaných termínov kosenia a bez komplikovaných stanovísk úradov. Prvý rok aplikácie ekoschém nemohli často burinu poľnohospodári kosiť, kým nebolo stanovisko okresného úradu/ŠOP SR,  a keď už stanovisko dostali, tak burina bola už tak veľká, že potom im neostalo nič iné, iba sa sťažovať v médiách, často skutočne oprávnene. Vo vzťahu k hrabošom ide jednak o to, že nebol „hraboší“ rok, teda nie sme teraz na vrchole 5-ročného cyklu gradácie, ktorý sa so železnou pravidelnosťou opakuje a bude opakovať bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú biopásy. Ale zároveň sa na miestach, kde je problém s hrabošmi, umožnilo úpravou legislatívy promptne zasiahnuť aj na biopásoch, čo prvé roky možné nebolo a veľmi to komplikovalo prácu poľnohospodárom v teréne.

Začala sa tvorba novej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028. Čo by v nej podľa vás nemalo chýbať? 

Predovšetkým opatrenia, ktoré sa osvedčili, ktoré prinášajú výsledky, a ktoré vedia poľnohospodári robiť a robia ich radi. Ale tiež také, ktoré na jednej strane pomáhajú aj sektoru samotnému a taktiež prinášajú ďalšie pozitívne výsledky. Takže ide napríklad o podporu pastevného chovu. Bez pastvy zvierat by vyhynuli mnohé vzácne druhy vtáctva (krakľa, sokol kobcovitý a iné), no predovšetkým je živočíšna výroba a pastevný chov kľúčová pre uchovanie tradičného rázu a tradícii nášho vidieka. Ďalej, Slovensko malo do roku 2022 najvyššiu priemernú rozlohu polí v EÚ. biopásy tento problém zmiernili, prinášajú výsledky a nastavenie ekoschémy pomáha k celkovo plošne veľkému zapojeniu poľnohospodárov a podpore príjmov poľnohospodárov. V novej SPP tak nesmie chýbať motivačná podpora a celofarmový prístup, ktorý sa ukázal efektívnejší, ako v iných krajinách, kde sa rozhodli pre výberové ekoschémy (kde boli možné len kompenzačné platby).

Bude teda vhodné prebrať súčasné nastavenie biopásov? 

Dnes vidieť pozitívne výsledky pre prírodu, poloha biopásov sa u mnohých podnikov zastabilizovala. Bolo by chybou vymýšľať nové opatrenia, kde by bolo opäť riziko byrokratických otrasov, ako sme ich videli v roku 2023 a 2024. Preto samozrejme budeme radi, ak bude pokračovať podpora pre poľnohospodárov, ktorí už biopásy vytvorili a zároveň podpora pre podniky v chránených územiach, ktoré vytvorili ostrovy biodiverzity. Samozrejme je potrebné pokračovať aj opatreniach, ktoré na ekoschémy nadväzujú v rámci agroenvironmentu, a to či ochrana biotopov, dropa a ďalšie opatrenia.