Články na tému biopásy
Rok 2025 priniesol do ekoschém viac stability, menej byrokracie a viditeľné výsledky priamo v teréne. Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko vysvetľuje, prečo sa biopásy a nové ostrovy biodiverzity osvedčili, čo ukázal monitoring vtáctva a opeľovačov a prečo sa do opatrení zapojilo viac poľnohospodárov než v minulých rokoch. Rozhovor ponúka konkrétne čísla, skúsenosti z praxe aj pohľad na to, ktoré opatrenia by v budúcej poľnohospodárskej politike rozhodne nemali chýbať.
Slovenskí poľnohospodári majú za sebou tretiu sezónu ekoschém s novými pravidlami. K vytváraniu biopásov sa tento rok pridala aj možnosť vytvárať ostrovy biodiverzity v chránených územiach, kde bola zapojenosť po minulé roky nižšia. Pristúpilo sa aj k viacerým zmenám v praxi, ktoré zrejme motivovali k vytváraniu týchto prvkov na poliach viac agropodnikateľov. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, počet žiadateľov zapojených do ekoschém vzrástol z minuloročných 1798 na tohtoročných 1802. Nárast záujmu a daných plôch potvrdzujú aj ochranári, ktorí v tomto smere už tretí rok robili monitoring.
Poľnohospodárov, zapojených do celofarmovej eko-schémy, čaká túto kampaň významné sprísnenie sankcií. Ide o aplikáciu sankcie v podobe zníženia platieb za nadhodnotenie plochy, už aj pre túto podpornú schému. Nejde však o novinku, či prijatú zmenu.
Od tohto roka môžu aj na slovenských poliach pribúdať takzvané ostrovy biodiverzity. Ide o nový poľnohospodársky prvok, ktorý má v chránených územiach uľahčiť zapájanie sa do ekoschém.
Pred rokom sme sa v článku „Ako je to naozaj so zapojením do ekoschém“ zaoberali ich implementáciou v roku 2023. Teraz sa podrobnejšie pozrieme na stav minulého roka a aké sú aktuálne očakávania.
V stredu (18. decembra 2024) vláda menila a dopĺňala nariadenia, ktoré súvisia s čerpaním podpôr v roku 2025. Poľnohospodárom sa posunú termíny prvej operácie na trvalých trávnych porastoch, upravili sa podmienky neproduktívnych plôch, predĺžila sa doba zapracovania maštaľného hnoja do pôdy, rozšírila sa možnosť využitia mechanickej ochrany pred hrabošmi a viaceré zmeny nastali aj pri starostlivosti o biopásy. Aktualizácie vládnych nariadení prišli niekoľko dní pred novým rokom, pritom sa dotýkajú aj plodín, ktoré sú už mesiace vysiate na poliach.
Najnovšie výsledky monitoringu vtáctva potvrdili význam biopásov pre biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine. Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko zaznamenali takmer 5800 jedincov 68 druhov vtákov, pričom 27 druhov bolo zistených výhradne v biopásoch. Pre TASR to uviedli koordinátorka monitoringu Adriana Hološková a ochranársky manažér Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Biopásy hostia tretinu slovenských druhov čmeľov. Ukázal to ich monitoring. Voľne žijúce opeľovače sú nenahraditeľnou súčasťou prírody. V uplynulých rokoch vedci zaznamenali ich pokles, predovšetkým v súvislosti so zvyšovaním intenzity poľnohospodárstva. Slovenská akadémia vied (SAV) o tom informuje na svojom webe.
Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.
Podmienky tvorby biopásov sa spresnia. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Návrh novely nariadenia z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v stredu schválil vládny kabinet.
Biopásy sú novým, hoci pomerne dlho diskutovaným prvkom ekoschém. V radoch poľnohospodárov sa nájdu ich podporovatelia, aj odporcovia, ako aj takí, ktorí ich berú ako „povinnú jazdu“ na ceste k získaniu peňazí z ekoschém. Nech je tak alebo tak, na poliach biopásy postupne vznikajú od začiatku roka.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní