V stredu (18. decembra 2024) vláda menila a dopĺňala nariadenia, ktoré súvisia s čerpaním podpôr v roku 2025. Poľnohospodárom sa posunú termíny prvej operácie na trvalých trávnych porastoch, upravili sa podmienky neproduktívnych plôch, predĺžila sa doba zapracovania maštaľného hnoja do pôdy, rozšírila sa možnosť využitia mechanickej ochrany pred hrabošmi a viaceré zmeny nastali aj pri starostlivosti o biopásy. Aktualizácie vládnych nariadení prišli niekoľko dní pred novým rokom, pritom sa dotýkajú aj plodín, ktoré sú už mesiace vysiate na poliach.
Najnovšie výsledky monitoringu vtáctva potvrdili význam biopásov pre biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine. Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko zaznamenali takmer 5800 jedincov 68 druhov vtákov, pričom 27 druhov bolo zistených výhradne v biopásoch. Pre TASR to uviedli koordinátorka monitoringu Adriana Hološková a ochranársky manažér Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Biopásy hostia tretinu slovenských druhov čmeľov. Ukázal to ich monitoring. Voľne žijúce opeľovače sú nenahraditeľnou súčasťou prírody. V uplynulých rokoch vedci zaznamenali ich pokles, predovšetkým v súvislosti so zvyšovaním intenzity poľnohospodárstva. Slovenská akadémia vied (SAV) o tom informuje na svojom webe.
Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.
Podmienky tvorby biopásov sa spresnia. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Návrh novely nariadenia z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v stredu schválil vládny kabinet.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Najkomentovanejšie za 7 dní