Výmery tvrdej pšenice na Slovensku, používanej na výrobu cestovín, v ostatných rokoch rástli. Ak ešte v roku 2020 dosahovali zberové plochy ozimnej tvrdej pšenice 32 tisíc hektárov, vlani to už bolo 86 tisíc hektárov. Nárast bol kontinuálny a dôvodom bol najmä rozdiel v cene oproti mäkkej pšenici. V minulom roku sa však cenová prémia za pestovanie žiadanej obilniny znížila a reakcia prišla aj zo strany poľnohospodárov. Ozimnej tvrdej pšenice osiali podľa údajov Štatistického úradu len 77 661 hektárov. Časť plôch tvrdej pšenice osievajú poľnohospodári aj jarnými odrodami, v konečnom rozsahu však ide len o jednotky tisíc hektárov. Presná výmera zatiaľ nie je zrejmá, štatistici jarné osevy zverejňujú až v závere júla.

Zber tvrdej pšenice smeruje do finále

„Odhadujem, že na Slovensku je pozberaných asi 80 percent plôch tvrdej pšenice. Priemerný hektárový výnos je zatiaľ asi o 20 percent nižší v porovnaní s vlaňajškom, no kvalita je z pohľadu obsahu proteínov a sklovitosti vyššia,“ informuje Ondrej Fačkovec, konateľ spoločnosti O.F. spol. s r. o. Spoločnosť tvrdú pšenicu vyváža do zahraničia a jej sesterská spoločnosť O.F. Mill časť slovenskej úrody spracúva na semolinu.

Ondrej Fačkovec hovorí, že kvalita tvrdej pšenice je vo všeobecnosti dobrá. Vlani bola situácia odlišná. Hoci približne tretina slovenskej produkcie dosiahla excelentnú kvalitu, po opakovaných dažďoch, ktoré narúšali vlaňajší priebeh žatvy, bola časť produkcie len ťažko využiteľná na potravinárske účely.

„Vlani sme dosiahli výnos 7 ton z hektára, no tento rok len 4,5 tony. Ceny sú zatiaľ nízke,“ upozorňuje Daniel Orlík ml., konateľ a agronóm spoločnosti Agro-Dvor s. r. o. Pohranice (okres Nitra).

Ceny pod tlakom

Podľa obchodníka a spracovateľa sú za nižšími cenami najmä vyššia úroda tvrdej pšenice v Taliansku a priemerná úroda v Nemecku. Oba trhy sú pritom z hľadiska speňaženia slovenskej cestovinárskej obilniny kľúčové.

„Mlyny v zahraničí sú veľmi dobre nakúpené, možno až do konca roka, takže tlak na cenu tu je. Pri aktuálnych nižších úrodách a cenách v porovnaní s vlaňajškom je pochopiteľné, že poľnohospodári nie sú s cenou zväčša spokojní,“ hovorí Fačkovec.

To je aj prípad Poľnohospodárskeho družstva Podunajské Biskupice, ktoré hospodári na poliach v blízkosti Bratislavy.

„Priemernú úrodu tvrdej pšenice sme dosiahli 3,2 tony z hektára a pri momentálnej cene 230 eur za tonu je pre nás jej pestovanie nerentabilné. Na každom hektári strácame 40 až 50 eur,“ povedal Kristián Reicher, podpredseda PD Podunajské Biskupice.

Relatívne spokojní

Nájdu sa však aj pestovatelia, ktorí si uvedomujú, že aj rozdiel v hodnote pár desiatok eur oproti mäkkej pšenici je stále plusový, a preto sú relatívne spokojní. Anton Rebro, predseda Poľnohospodárskeho družstva Dubnica nad Váhom, síce nemá ešte celú tvrdú pšenicu pozberanú, no jej cenu hodnotí optimisticky.

„Cena mierne rastie, je uspokojujúca,“ hovorí A. Rebro.

Podobne sa vyjadril aj František Uhnák zo spoločnosti SP Agro, s. r. o. v Čajkove (okres Levice).

„Cena je zatiaľ vcelku priaznivá a v našom podniku vyšla k spokojnosti aj úroda. Dosiahli sme 6 ton z hektára,“ informuje F. Uhnák.

Dúfajú v lepšiu cenu

V ankete portálu poľnoinfo.sk medzi odberateľmi newslettra však prevládajú skôr negatívne reakcie na cenový vývoj. Väčšina poľnohospodárov dúfa v lepšiu cenu.

V jednom z najúspešnejších domácich poľnohospodárskych podnikov – Poľno SME Palárikovo (okres Nové Zámky) dosiahli priemerku tvrdej pšenice 4,1 ton z hektára.

„Úroda je približne o dve tony z hektára nižšia, než sme očakávali na základe skúseností z predošlých rokov. Ponúkané ceny sú vzhľadom na dosiahnutú úrodu a dobrú kvalitu nedostatočné, tak od domácich spracovateľov, ako aj od obchodníkov, ktorí tvrdú pšenicu vyvážajú na zahraničné trhy,“ uvádza Zoltán Černák z Poľno SME Palárikovo.

S úrodou 6,5 tony z hektára aj kvalitou je spokojný Peter Lelkes, predseda družstva zo Sokoliec (okres Komárno). Aj on však aktuálnu cenu považuje za veľmi nízku.

Výrazné rozdiely

Doménou pestovania tvrdej pšenice je najmä južné Slovensko. Napriek tomu z našej ankety vyplýva, že rozdiely vo výnosoch aj v relatívne ohraničenom produkčnom pásme sú zásadné. Kým jeden pestovateľ deklaruje priemernú úrodu tvrdej pšenice na úrovni 2,3 tony z hektára, najvyšší výnos 7,8 tony z hektára uvádza Andrej Jankuliak z Poľnohospodárskeho družstva Hontianske Moravce (okres Krupina).

„Vidíme to pri komunikácii s našimi partnermi. Rozdiely medzi podnikmi sú v tomto roku naozaj výrazné, dosahujú aj 40 percent. Ide o výnimočnú situáciu, pod ktorú sa často podpísali zrážky a typ pôdy,“ myslí si Ondrej Fačkovec.

Napriek dobrej kvalite úrody tak bude o ekonomike pestovania tvrdej pšenice rozhodovať najmä vývoj cien. Výsledky tohtoročnej žatvy však ukázali, že rozdiely vo výnosoch medzi jednotlivými podnikmi môžu byť výrazné a pri rozhodovaní o ďalšom pestovaní bude dôležitá aj schopnosť dosahovať stabilné úrody v konkrétnych pestovateľských podmienkach.

Andrej Adamovič nám poslal minuloročné video porastu tvrdej pšenice, ktoré pripomína jednu z piesní skupiny Vidiek, v ktorej sa spieva: „Klasami mi more nahradí.“ Mimochodom, úroda z tejto parcely dosiahla vlani 8 ton z hektára. V tomto roku boli priemerky tvrdej pšenice v RDP Dolné Dubové (okres Trnava) nižšie o 2,2 tony z hektára.