Vlani chýbalo osiať 23 hektárov ornej pôdy tvrdou pšenicou, aby čoraz populárnejšia obilnina dosiahla na Slovensku osiatu výmeru 80-tisíc hektárov. Ešte pred pätnástimi rokmi dosahovali plochy tvrdej pšenice necelých 8-tisíc hektárov. Jej výmery každoročne prepisujú rekordy z dôvodu bezproblémového odbytu a zaujímavejšej ceny v porovnaní s mäkkou pšenicou. Domovom tvrdej pšenice boli historicky južné oblasti Európy. Z dôvodov zmien klímy je v tradičných oblastiach tlak na jej pestovanie čoraz väčší a tak sa udomácňuje napríklad aj v produkčných regiónoch Slovenska.

„V južnej Európe spôsobujú vysoké teploty stále väčšie problémy, čo sa prejavuje čoraz nižšími úrodami z hektára. Štáty ako USA, Kanada, Rusko či Kazachstan síce produkujú tvrdú pšenicu na väčších výmerách, ale skôr extenzívne. Úrody na úrovni 2,5 až 3 tony z hektára sú výrazne nižšie, ako dosahujú pestovatelia na Slovensku,“ informuje Ondrej Fačkovec, konateľ O.F. Mill, s. r. o., ktorá prevádzkuje mlyn na tvrdú pšenicu v Sládkovičove.

Tvrdá ozimná pšenica, ktorá sa pestuje na Slovensku v rozhodujúcej miere, dosiahla v roku 2023, podľa Štatistického úradu SR, priemerné úrody 6,11 ton z hektára a mäkká ozimná pšenica len o metrák viac – 6,22 ton z hektára. Rozdiel v úrodách je minimálny, ale v cene výrazný. Podľa ŠÚ SR sa pohybovali ceny tvrdej pšenice v jednotlivých mesiacoch roka 2024 v intervale od 260 do takmer 300 eur za tonu. Pri mäkkej pšenici dosahoval cenový interval v jednotlivých mesiacoch roka 2024 od 175 do 190 eur za tonu.

Hit najmä v okolí Trnavy

Jedným z prvých subjektov na Slovensku, ktorý začal s pestovaním tvrdej pšenice ešte v deväťdesiatych rokoch bola spoločnosť Lúčnica. V poslednom období pestujú tvrdú pšenicu na výmere asi 700 hektárov, z takmer trojtisícovej výmery poľnohospodárskeho subjektu.

„Vlani sme dosiahli úrodu 6,7 ton z hektára a ročník bol na úrovni priemeru z hľadiska objemu produkcie aj jej kvality,“ hovorí Ľuboš Maračka, konateľ spoločnosti z Lúčnice nad Žitavou.

Tvrdá pšenica je podľa poľnohospodára z okresu Nitra náročnejšia na pestovanie, aj na výšku vstupov. Napriek tomu prvovýrobcov neodrádza. Najvyššiu popularitu má pestovanie tvrdej pšenice v Trnavskom kraji. Minuloročná výmera pšeníc tu dosiahla 70 940 hektárov, z toho plochy osiate tvrdou pšenicou boli 27 570 hektárov. Takmer 40 percent z výmery pšenice už vlani, v okolí Trnavy, pokrývala tvrdá pšenica. Výrazné výmery dosahuje aj v Nitrianskom alebo Košickom kraji. V súčasnosti sa pestuje v každom kraji na Slovensku, aj keď v rámci najsevernejšieho Žilinského kraja zatiaľ len na výmere 50 hektárov.

„Vlani sme mäkkú pšenicu nepestovali vôbec. Na našej výmere dvetisíc hektárov sme pestovali tvrdú pšenicu na takmer 800 hektároch. Realizačné ceny sú dlhodobo vyššie, ako pri mäkkej pšenici, avšak tvrdá pšenica dosahuje v priemere nižšie úrody a prináša veľké pestovateľské riziko najmä v čase biologickej zrelosti,“ hovorí Štefan Rakický, konateľ spoločnosti Agro-Matúškovo z okresu Galanta.

Vlani dosiahli v Matúškove úrodu tvrdej pšenice na úrovni 5,5 ton z hektára, no dúfali v lepší výsledok. Tesne pred zberom to vyzeralo na rekordné úrody, ale z titulu poľahnutia porastov v dôsledku silných búrok a vysokých denných teplôt počas zrenia pšenice boli úrody nižšie, ako predpokladali.

Výmery tvrdej pšenice rástli aj v roku, keď zasiať oziminy bol problém

„V aktuálnom roku očakávame nárast pestovateľských výmer na Slovensku na 85 až 90 tisíc hektárov. Klimatická situácia v Európe poskytuje slovenským poľnohospodárom možnosť obsadiť pozície farmárov z krajín južnej Európy. Na druhej strane si nemyslím, že prudký nárast pestovateľských výmer tvrdej pšenice na Slovensku bude pokračovať do stavu, že budeme produkovať viac tvrdej ako mäkkej pšenice. Vnímame, že sa postupne blížime k stropu, ktorý vidím na výmere 100 až 120 tisíc hektárov,“ hovorí Ondrej Fačkovec.

Vlani sa na Slovensku pestovali pšenice na výmere 350 tisíc hektárov, čo je najmenej za posledných pätnásť rokov. Dôvody je potrebné vidieť najmä v jeseni roku 2023, keď bolo z dôvodu výdatných zrážok veľmi problematické osiať polia oziminami. Prudký, medziročný pokles výmery pšeníc o 55 tisíc hektárov sa pritom nedotkol tvrdých pšeníc. Tie naopak medziročne narástli zo 65 tisíc hektárov v roku 2023 na takmer 80 tisíc hektárov v roku 2024.

Nebyť len dodávateľom komodity

„Cieľom je, aby sa Slovensko nestalo len producentom komodít pre spracovateľov v západnej Európe. Naša spoločnosť už roky spracováva tvrdú pšenicu a polotovar dodáva odberateľom v zahraničí. Dodávame im múku pre výrobu cestovín. Vnímame aj určitý záujem zo Slovenska, ale nie je výrazný. Ročne spracujeme 45 tisíc ton tvrdej pšenice a v súčasnosti rozširujeme kapacity nášho mlyna na 60 tisíc ton,“ hovorí O. Fačkovec.

Slovensko sa v priebehu veľmi krátkeho obdobia stalo piatym najväčším producentom tvrdej pšenice v Európskej únii.

„Pripravujeme konferenciu zameranú len na tvrdú pšenicu, kde poľnohospodárom chceme podať komplexnú informáciu. Cieľom je, aby jej pestovanie malo na Slovensku nejakú logiku, štruktúru a úroveň. Ak chceme byť najlepší, musíme mať informácie,“ uzatvára Ondrej Fačkovec.